Pod vrcholmi Vysokých Tatier, tam kde sa oblaky dotýkajú hôr a vietor nesie šepoty dávnych čias, stojí ukrytý poklad z dreva a viery. Kostol Najsvätejšej Trojice v Kežmarku, jemný a vznešený ako ranný opar nad riekou Poprad, podmaní si každého, kto prekročí jeho prah. Nie je len starodávnou drevenou budovou - je pavučinou spomienok, ktoré tkané rukami majstrov prežili stáročia.V tichu jeho drevených stien počuť ozveny modlitieb, piesní a životov. Trámy, ktoré kedysi vyrástli v lesoch pod Tatrami, teraz nesú strechu tohto chrámu, ako keby každé vlákno dreva držalo v sebe príbeh lesa, ktorého boli súčasťou. Keď slnečné lúče prenikajú cez jeho okná, drevené ornamenty ožívajú, rozprávajúc príbehy o rukách, ktoré ich vyrezávali, a srdciach, ktoré ich posväcovali. Krása kostola nespočíva len v precíznej práci a jemnosti umeleckých detailov, ale v duchu, ktorý ho obklopuje. Vonia po živici, starých knihách a večnosti. A keď zaznie organ, zdá sa, akoby sa čas zastavil, akoby minulosť a prítomnosť splývali do jednej melódie.
Kostol Najsvätejšej Trojice nie je len miestom modlitby - je mostom medzi zemou a nebom, medzi históriou a našou túžbou po niečom vyššom. Pre tých, ktorí sem prichádzajú, je tichým pripomenutím, že skutočná krása pretrváva aj tam, kde ju najmenej očakávame - v skromnosti dreva, v tichu a v láske, s ktorou bol postavený.
Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol v Kežmarku, patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku. V Zozname svetového dedičstva UNESCO je zapísaný od roku 2008. Kostol je dodnes aktívnym miestom stretávania sa evanjelikov pri nedeľných Službách Božích. Pre svoju skvelú akustiku slúži aj ako koncertná sieň.
Dôležité dátumy:
- Vysvätenie: 15. augusta 1717
- Národná kultúrna pamiatka: od 15. marca 1985
- V Zozname svetového dedičstva UNESCO: od 7. júla 2008
História a okolnosti vzniku
Slobodné kráľovské mesto Kežmarok sa už od prvej polovice 16. storočia stalo jedným z významných centier reformácie Horného Uhorska. Práve jeho rodák a majiteľ miestneho hradu Imrich Thököly stál na čele protihabsburského povstania, ktoré urýchlilo zvolanie Šopronského snemu. Úspech povstania prinútil cisára Leopolda I. Habsburského k náboženským ústupkom. Protestantom bolo umožnené stavať kostoly na základe povolenia 26. zákonného článku - artikulu, vydaného Uhorským snemom v roku 1681 v Šoproni.
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku - artikulu, vydaného Šopronským snemom r. 1681. Cisára donútilo povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol kežmarský rodák a majiteľ miestneho hradu Imrich Thököly. 26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste - akým bol aj Kežmarok - a po dva v každej župe. Kostoly v mestách sa mohli postaviť len na predmestí - za mestskými múrmi a na mieste, ktoré presne vyznačila kráľovská komisia. Stavba sa musela postaviť výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu.
Artikulárne kostoly sú sakrálne stavby, postavené na základe dvoch článkov - artikul č.25 a č.26 (z celkového počtu 82) prijatých na sneme v Šoproni (28.04.1681 - 30.12.1681), ktoré umožnili výstavbu evanjelických kostolov v určitých stoliciach a mestách Uhorska. Je však potrebné poznamenať, že podmienky pre ich výstavbu stanovené v artikule č.25 predurčovali chrámom krátku životnosť. Kostoly nemali takmer žiadny základ (riziko sadania stavby a jej zrútenia), použitý materiál pre výstavbu malo byť výlučne drevo (riziko požiaru, degradácie materiálu vplyvom vlhka), poloha kostolov musela byť mimo mestských hradieb (žiadna ochrana v prípade napadnutia cudzím vojskom) a pod. Pozemky, ktoré boli prideľované evanjelickým zborom pre stavbu kostolov, sa v niektorých prípadoch nachádzali v ťažko prístupnom či bažinatom teréne alebo na potupnom mieste, napr. pri krčme.
Je až zázrak, že z takto postavených kostolov z konca 17. a začiatku 18. storočia sa do súčastnosti podarilo prežiť piatim: Hronsek, Istebné, Kežmarok, Leštiny a Paludza* (kostol bol presťahovaný do Svätého Kríža, kedže obec sa nachádzala na území neskôr zatopenom, pri budovaní priehrady Liptovská Mara). Zaujímavé je, že artikulárne kostoly na Slovensku, sú jediné svojho druhu, pretože v okolitých krajinách, kde nevládli až také neznášanlivé pomery, neboli pre výstavbu evanjelických kostolov podobné obmedzenia. Pre ich svetovú jedinečnosť, historickú a umeleckú hodnotu je väčšina z nich zapísaná v zozname UNESCO.
Hoci sa traduje, že kostoly museli byť len z dreva a nesmeli mať veže, resp. zvonice, 26. artikul nič takéto neuvádza, ba práve naopak, píše sa v ňom o slobodnom používaní zvonov pre všetky vierovyznania. V skutočnosti na osobitné zvonice, resp. na kúpu zvonov protestantské zbory peniaze nemali, pretože im bol už skôr skonfiškovaný všetok majetok. R. 1682 cisárska komisia určila v Kežmarku pomerne potupné miesto na postavenie artikulárneho kostola, a to hneď za mestskou Vyšnou bránou pri kamennom hostinci, postavenom ešte roku 1593.
Ku stavbe kežmarského artikulárneho kostola sa však prikročilo až po definitívnej porážke Thökölyho povstania. Zatiaľ nie je známy žiaden dokument, ktorý by určil presný dátum vysvätenia artikulárneho kostola. Z listu kapitána Horného Uhorska grófa Štefana Csákyho sa však dozvedáme, že 24. na mieste mimo hradieb, kde im to určila cisárska komisia. Nie je známe ani to, ako prvý artikulárny kostol vyzeral - je však pravdepodobné, že už mal dnešný pôdorys a bol prízemný. Kostol sa zasvätil Svätej Trojici.
Dodnes sa z prvého kostola zachovali len neskororenesančná krstiteľnica z roku 1690 a kamenné epitafy z roku 1688. Prízemná stavba kostola však predstavovala len provizórium a nemohla pojať niekoľko tisíc protestantov z Kežmarku a okolia, ktorí už roku 1688 mali dvoch kňazov - nemeckého a slovenského. Preto sa dvaja kežmarskí mešťania Pavol Vitalis a Ján Michaelides vybrali roku 1688 na sever Európy s poverením vyberať milodary na stavbu dvoch kostolov - zvlášť pre Slovákov, zvlášť pre Nemcov, na stavbu fary a školy.
Mešťania navštívili dnešné Poľsko, Východné Prusko, viaceré nemecké kniežatstvá, Sliezsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Švédsko i Dánsko a roku 1690 sa vrátili domov. Švédsky panovník Karol XI. a dánsky kráľ Kristián V. povolili osobne vo svojich krajinách urobiť pre Kežmarok zbierku. Cesty kežmarských vyslancov dokumentuje doteraz zachovaná zberná kniha. K plánovanej prestavbe však nedošlo aj preto, lebo začiatkom 18. storočia vypuklo v Uhorsku ďalšie proticisárske povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol František Rákóczi II., nevlastný syn Imricha Thökölyho. Kežmarok sa pridal na stranu povstalcov. Po ich porážke dal roku 1709 cisársky maršal Heister popraviť na výstrahu troch popredných kežmarských obyvateľov - richtára Jakuba Kraya a senátorov Martina Lányho a Šebastiána Toperczera. V roku 1710 - 1711 nastala morová epidémia, ktorá skosila 3/4 kežmarského obyvateľstva.
K prestavbe sa pristúpilo až po upokojení pomerov v krajine v roku 1717. Stavebné, resp. na prestavbu prvého artikulárneho kostola. Keďže bohoslužby sa stále museli konať mimo mesta, náhradné priestory sa počas prestavby našli vo veľkom majere vdovy po Jakubovi Krayovi. Dňa 1. júna 1717 uzavrela ev. a. v. cirkev v Kežmarku zmluvu s popradským staviteľom Jurajom Müttermannom na 660 uhorských zlatých a na naturálie - 3 sudy piva, 7 lakťov jemného súkna na vyhotovenie celého obleku atď. Zmluva predpisovala staviteľovi vzhľad kostola - mal mať „dostatok okien“, podperné “pekne točené” stĺpy, päť chórov, ba aj modrú farbu klenby “na spôsob neba”. Ďalšia zmluva sa uzavrela s kežmarským drevorezbárom Jánom Lerchom, ktorý so svojou dielňou urobil prakticky všetky rezbárske práce v kostole. Za zodpovedných stavbyvedúcich boli určení vážení mešťania - senátori Kristián Rochlitz, Daniel Cornides a Ján Toppertzer. Celkové náklady na výstavbu celého kostola sa odhadovali až na 5000 zlatých.
Kostol bol vysvätený už dňa 15. augusta 1717 - teda v 12. nedeľu po sv. Trojici - a sv. Trojici bol opäť aj zasvätený. Vysviacka sa konala v reči nemeckej a slovenskej.
Nie je isté, aká sakrálna stavba sa stala prototypom stavby nielen nového dreveného barokového kostola v Kežmarku, ale aj iných kostolov tohto druhu na území Slovenska. Podľa jedného názoru je to zrubový kostol v Amsterdame na Noorder Kerku, ktorý mal pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža - tento typ kostola sa rozšíril do Nemecka a škandinávskych štátov, odtiaľ do Sliezska a do Uhorska. V centre tohoto kostola bol oltár, kazateľnica a krstiteľnica, okolo ktorých boli lavice prízemia i jednotlivé chóry, aby sa na pomerne malom mieste mohlo zhromaždiť čo najväčšie množstvo veriacich. Podľa ďalšieho názoru má svoj vzor v tzv. Friedenskirche v sliezskej Swidnici a podľa tretieho názoru ide o priamy vplyv severských - švédskych a nórskych stavieb.
Kežmarský artikulárny kostol má podobne ako spomínané typy kostolov pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža, v jeho ramenách je zaklenutý širokou valenou klenbou. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Aby sa jej nosná plocha zosilnila, boli do rohov kostola vložené malé prístavby. Osvetlenie kostola zaisťuje 15 okrúhlych vitrážových okien (podľa tradície pomáhali kostol stavať švédski námorníci, a preto sú údajne okná okrúhle), 6 šesťdielnych okien taktiež s vitrážami a jedno štvorcové okno.
Stavba bola pôvodne bez murovaných základov, základy predstavovali trámy z tisového dreva, ktoré sa pri poslednej oprave nahradili betónovými tehlami. Rozmery stavby: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku. Fasáda kostola bola z hlinenej mazanice, odľahčenej plevami, upevnenej na kolíkoch, ktoré boli vložené do nej i do trámov. Mazanica bola prekrytá vápennou maľbou a vybielená vápenným náterom. Pri poslednej oprave kostola zistil architektonický výskum zvyšky ornamentálnej bielej geometrickej výzdoby, ktorá sa rekonštruovala (je zaujímavé, že na žiadnej starej rytine sa táto výzdoba nezobrazovala).
Vysoká sedlová krížová šindľová strecha kostola je členená štítmi s podlomenicou, čím pripomína strechy na spôsob starých spišských domov, aké sa dodnes v Kežmarku zachovali. Okolo kostola bol postavený aj ochranný obvodový múr - vidieť ho ešte aj na starých rytinách - žiaľ, kvôli dezolátnemu stavu musel byť roku 1900 zbúraný. Kým zvonka vyzerá kostol ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojím priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska.
Stropná maľba, ktorá predstavuje modré nebo, oblaky, dvanástich apoštolov, štyroch evanjelistov a nad oltárom obraz sv. Trojice, začala vznikať r. 1717 a tvorila sa celé desaťročia. Pripisuje sa neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi, avšak jeho meno v neskoršom popise kostola, ktorý vyhotovil rektor kežmarskej evanjelickej školy Juraj Bohuš v. 1717 - 1722, je prečiarknuté a dopísané Kramer.
Pôvodná dlažba kostola bola z udupanej hliny - pri poslednej oprave kostola sa v nej našlo niekoľko sto rôznych mincí najnižšej hodnoty z Uhorska, Rakúska, Čiech, Litvy, Lotyšska, Sliezska, Ruska atď., datovaných od 15. po 20. stor. - je to „obetný dar“ kežmarských remeselníkov a obchodníkov pred odchodom na dlhšie cesty alebo “stratené” mince obchodníkov, využívajúcich známu obchodnú cestu z juhu na sever Európy, ktorá šla aj cez Kežmarok. Neskôr hlinenú podlahu prekryli drevené dosky a postupom času ju „vydláždili“ náhrobné kamenné epitafy zo 17. - 19. stor. - najstaršie sú z roku 1688.
Drevený kostol bol v minulosti viackrát opravovaný. Od roku 1892 bol zaradený medzi pamiatky, chránené štátom. Menšie opravy za Rakúska - Uhorska, I. a II. Československej republiky mu však neveľmi pomohli. Preto cirkev dala kostol roku 1967 do správy Múzea v Kežmarku s podmienkou, že ho štát opraví. Nestalo sa tak napriek tomu, že kostol bol uznesením vlády Slovenskej socialistickej republiky č. 54 zo dňa 15. marca 1985 podľa § 3 zákona SNR č. 7/1958 Zb. SNR o kultúrnych pamiatkach vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Roku 1991 bol kostol vrátený cirkvi a vďaka zmenenému režimu začala cirkev sama kostol opravovať - zrekonštruovala sa zrubová a krovová časť, obnovili hlinené omietky, reštauroval sa oltár, kazateľnica, patronátna lavica, krstiteľnica, organ i lavice. Na opravu, ktorá stála do 15 miliónov, prispel najväčšou mierou Fond Pro Slovakia, Ministerstvo kultúry SR, vysokou sumou prispeli aj bývalí obyvatelia Spiša, dnes žijúci v Nemecku, Rakúsku i USA; financie dali aj Ministerstvo zahraničných vecí SRN, mesto Kežmarok, evanjelickí veriaci, ba aj kežmarská rímskokatolícka cirkev. V súčasnosti sa po niekoľkoročnom snažení podarilo kostol zapísať do zoznamu pamiatok UNESCO pre zachovanie svetového dedičstva, a to 7. 7.
Otváracie hodiny:
- Letná sezóna: 1. máj - 31. október
- Zimná sezóna: 1. november - 30. apríl
Interiér Dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku
Architektúra a interiér
Interiér Kostola Najsvätejšej Trojice v Kežmarku je oslavou remeselnej dokonalosti a umeleckej invencie, akoby každý detail dýchal príbehmi generácií, ktoré ho s láskou a oddanosťou tvorili. Oči najprv uchváti bohatá pestrosť farieb - od zlatistých tónov oltára, ktoré sa mihotajú v lúčoch svetla prenikajúcich cez okná, až po jemné, pastelové odtiene fresiek na strope. Tieto fresky, akoby namaľované priamo z nebeských snov, zobrazujú biblické výjavy plné emócií a hlbokého duchovného odkazu.
Drevo s bohatými ornamentmi, ktoré v interiéri dominuje, zaujme dušu svojou teplou textúrou. Každý stĺp, lavica či vyrezávaný detail na empore nesie v sebe akýsi tichý šepot minulosti, akoby rozprával príbehy o nespočítateľných modlitbách, ktoré tu zneli. Najmä hlavný oltár, zdobený bohatými zlatými reliéfmi, pôsobí ako brána k večnosti, ako pozvanie na duchovnú púť. Priestor dýcha históriou a láskou s akou bol vytvorený. Kde inde ako tu možno nájsť pokoj a inšpiráciu pre svoju dušu.
Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Vzácny je najmä tým, že napriek okolnostiam jeho vzniku a obmedzeniam pri jeho výstavbe sa ho podarilo zachovať v takmer pôvodnej forme dodnes. Kostol má kapacitu 1500 miest aj s chórmi. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1 500 ľudí. Staviteľom chrámu je popradský majster Juraj Müttermann. Podľa legendy mu pomáhali lodníci, ktorých poslal švédsky kráľ. Pamiatka je vyzdobená ľudovým barokom, čo je u evanjelikov nezvyčajné.
Rozmery stavby:
- Dĺžka: 34,68 m
- Šírka: 30,31 m
- Výška: 20,60 m
Oltár a kazateľnica v Kostole Najsvätejšej Trojice v Kežmarku
Maľba nebeskej oblohy
Na doskovej klenbe, ktorú nesú točité vyrezávané stĺpy, pozornosť priláka maľba nebeskej oblohy a starozákonných prorokov. Maľbu na „klenbe“ z roku 1718 vyhotovil levočský maliar Gottlieb Kramer a vo výzdobe pokračoval jeho syn Johann.
Oltár
Oltár artikulárneho Kostola Najsvätejšej Trojice v Kežmarku patrí k najcennejším umeleckým dielam tohto ranobarokového chrámu. Bol vytvorený, rovnako ako vedľa stojaca kazateľnica, v roku 1718 v dielni významného kežmarského rezbára Johanna Lercha. O niekoľko rokov neskôr, v roku 1727, prešiel oltár obnovou polychrómie, ktorá zvýraznila jeho farebnosť a estetický výraz.
Oltár je vyhotovený ako polychrómovaná drevorezba, ktorá svojím detailným spracovaním a ikonografickým obsahom odráža majstrovskú prácu a hlbokú religióznu symboliku doby. Jeho ústredným motívom je Kalvária - scéna ukrižovania Ježiša Krista, ktorá je umiestnená na impozantnom maľovanom pozadí. V strede oltára dominuje plastika ukrižovaného Krista, pod ktorým sú umiestnené postavy najdôležitejších svedkov tejto biblickej udalosti: Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény. Tieto postavy vyjadrujú bolesť, smútok a oddanosť, čím dodávajú scéne silný emocionálny náboj.
Po oboch stranách oltára sa nachádzajú starozákonné figúry Mojžiša a Árona, ktoré symbolizujú spojenie medzi starým a novým zákonom. Mojžiš drží tabuľky Desatora, ktoré pripomínajú Boží zákon, zatiaľ čo Áron, ako veľkňaz, odkazuje na kňazskú tradíciu a obetu. Tieto postavy zároveň zdôrazňujú kontinuitu Božieho plánu spásy.
Oltár artikulárneho kostola nie je len umeleckým dielom, ale aj duchovným symbolom, ktorý reflektuje bohatú históriu, vieru a kultúrnu identitu evanjelickej komunity v Kežmarku. Jeho precízna rezbárska práca, kombinovaná s výraznou polychrómiou a výnimočnou ikonografiou, ho zaraďuje medzi významné barokové pamiatky Slovenska.
Kazateľnica
Kazateľnica artikulárneho kostola v Kežmarku patrí k najkrajším skvostom sakrálneho umenia. Jej výzdobu zdobia nádherné plastiky Krista a evanjelistov Matúša, Marka, Lukáša a Jána, pričom ich latinské mená zdôrazňujú historický a duchovný význam. Počas výstupu na kazateľnicu vás na prístupových schodoch sprevádzajú postavy starozákonných prorokov Izaiáša, Ezechiela a Daniela, zatiaľ čo prorok Jeremiáš bdie nad dverami vedúcimi k schodom.
Na vrchole baldachýnu dominuje plastika triumfujúceho Krista, ktorá korunuje toto dielo a symbolizuje víťazstvo viery. Kazateľnica nie je len umeleckým dielom, ale aj prejavom štedrosti kežmarského senátora Michala Goldbergera a jeho manželky Judity Maukschovej. Ich rodinné erby, starostlivo zakomponované do výzdoby, pripomínajú, že práve oni umožnili zhotovenie tohto unikátneho umeleckého diela.
Kazateľnica v Kostole Najsvätejšej Trojice v Kežmarku
Organ
Keď vstúpite do Kostola Najsvätejšej Trojice v Kežmarku, okamžite vás očarí bohatá výzdoba organového chóra. Jeho steny zdobia maľované postavy anjelov, každý ponorený do hudby a hrajúci na rozličných nástrojoch, akoby sa čas zastavil uprostred nebeského koncertu. V samom srdci tohto umeleckého skvostu sa nachádza barokový organ, ktorý tu bol osadený v rokoch 1719 - 1720. Tento majstrovský nástroj pochádza z dielne levočského organára Vavrinca Čajkovského a spočiatku disponoval dvanástimi registrami.
Rok 1729 však priniesol organu nový rozmer. Vďaka Martinovi Korabinskému zo Spišskej Novej Vsi bol spojený s ďalším, šesťregistrovým organom, čím vznikol jeden mohutný hudobný celok. Výsledkom tohto spojenia bola nielen technická, ale aj umelecká harmónia, ktorá dodnes znie priestormi kostola.
Organ v artikulárnom Kostole Najsvätejšej Trojice patrí k najvzácnejším hudobným pamiatkam Slovenska. Tento dvojmanuálový nástroj, jeden z najstarších svojho druhu na našom území, nie je len hudobným skvostom, ale aj umeleckým dielom. Jeho bohatú ornamentálnu výzdobu vytvoril renomovaný majster Ján Lerch, čím organ povýšil na jedno z najcennejších barokových diel, ktoré si zachovalo svoju funkčnosť dodnes.
Výzdoba organu je iluzívnou maľbou prepojená s výzorom oltára, čím vzniká jedinečná harmónia sakrálneho priestoru. Na jeho bokoch dominujú bohato zdobené akantové motívy doplnené páskou, šatkou a kvetmi, ktoré ladia s celkovým výtvarným stvárnením interiéru. Nad pozitívom organu sa vyníma pozlátená plastika anjela, ktorá pripomína karyatídu kazateľnice, a nad ním sa rozlievajú zlaté lúče symbolizujúce Krista - centrum kresťanskej viery.
Jedinečnou špecialitou Spiša a východného Slovenska sú farbami zdobené organové píšťaly. Tie pôsobia ako živé plamene, kde maľované hlavy s otvorenými ústami akoby symbolicky dýchali zvukom. Táto maliarska výzdoba dáva organu nielen estetický rozmer, ale aj hlbší duchovný význam, v ktorom zvuk a obraz splývajú v harmónii. Organ v artikulárnom Kostole Najsvätejšej Trojice v Kežmarku patrí k najvzácnejším hudobným pamiatkam Slovenska. Má výnimočnú zvukovú kvalitu a preto sa okrem liturgických účelov využíva aj na koncerty chrámovej hudby.
Chóry
V zmluve s popradským staviteľom Jurajom Müttermannom si pravoslávna kežmarská obec objednala zhotovenie kostola ktorý bude mať: „dostatok okien, podperné pekne točené stĺpy, päť chórov, modrú farbu klenby, ....“. Staviteľ zmluvu dodržal. Každé rameno kríža do ktorého je kostol stavaný, je vyplnené chórom. Z piatich kostolných chórov boli špeciálne vyčlenené priestory zvlášť pre mužov, zvlášť pre ženy, a zvlášť pre učňov. K piatim chórom neskôr pribudol šiesty, nazvali ho „prechodovým“. Spája ženský a oltárny chór.
Mužský chór sa nachádza na severnej strane kostola. Zdobia ho maľby na poprsnici chóru, ktoré predstavujú výjavy zo Starého a Nového zákona.
19991025 DREVENY ARTIKULARNY EVANIELICKY KOSTOL V KEZMARKU
tags: #kezmarok #dreveny #artikularny #kostol