Pred 460 rokmi sa na území historického Gemera odohrala udalosť, ktorú môžeme považovať za významný medzník v jeho dejinách. Jedna z legiend, viažucich sa k nášmu regiónu, hovorí, že tadiaľto utekal v roku 1241 pred Tatármi po prehratej bitke na rieke Slanej kráľ Béla IV. Pri úteku ho sprevádzali a pomohli mu dostať sa do bezpečia bratia Filip a Detrich (Detre) Szár z rodu Ákošovcov. Za to ich kráľ odmenil rozsiahlymi územiami v správe hradu Gemer.
V stredovekých a rano-novovekých dejinách Uhorska je skutočne málo takých rodov, ktoré by pôsobili tak výrazne viac než tri storočia. V Rožňave a blízkom okolí sú samozrejme populárnejší Andrássyovci, ktorých betliarsky kaštieľ je skutočnou perlou Gemera. Vieme o nich skoro všetko.
Členovia rodu Bebek zastávali funkcie županov, hradných kapitánov i cirkevné hodnosti v rôznych častiach Uhorska. Bebekovci i Csetnekyovci sa vyvíjali nezávisle od seba a obe vetvy dali uhorským dejinám veľké osobnosti. Najznámejší z Csetnekyovcov, Ladislav IV., sa stal dokonca nitrianskym biskupom, neskôr aj kancelárom kaplnky kráľovnej, a zúčastnil sa aj na koncile v Kostnici (1414 - 1418).
I ďalší Bebekovci získali významné pozície, no nás budú zaujímať predovšetkým dvaja poslední: František III. a Juraj Bebek. S menom Františka Bebeka sa spája rozsiahla prestavba stredovekého hradu Krásna Hôrka a hradu Fiľakovo, ktoré vyženil, na moderné renesančné pevnosti (okolo roku 1540). Výskum Dobroslavy Menclovej začiatkom 50. rokov 20. storočia poukázal na súvislosti s opevnením Jágerského (Eger, Maďarsko) hradu a jeho projektantom Talianom Alessandrom da Vedanom.
K obdobiu krátko po rozsiahlej prestavbe Krásnej Hôrky sa viažu povesti o krutosti a dvojtvárnej politike hradného pána Františka Bebeka a jeho brata, gemerského župana Imricha. Katolícka cirkev, v tej dobe ohrozovaná reformačným hnutím, prijala takéto vyčíňanie s pohoršením. V snahe získať ju na svoju stranu František Bebek neváhal zajať vtedy v Rožňave pôsobiaceho anabaptistického kazateľa Andreasa Fischera, ktorému ešte v roku 1533 zabezpečoval ochranu, a dal ho zhodiť z najvyššej veže Krásnej Hôrky.
Na hrade vraj Bebekovci zriadili tajnú mincovňu, kde spolu s Matúšom Bašom z Čoltova, vtedajším samozvaným pánom Muránskeho hradu, razili falošné mince. V roku 1526 utrpelo uhorské vojsko zdrvujúcu porážku tureckou armádou pri Moháči (Mohács, Maďarsko). Bitka, ktorá sa stala historickým i kultúrnym medzníkom, znamenala stratu nielen desiatok tisíc vojakov, ale aj stratu panovníka - mladého Ľudovíta II. Jagellovského. Po jeho smrti, podľa dohody medzi Vladislavom Jagellovským a Maximiliánom Habsburským, zasadol na uhorský trón Ferdinand I. Nárok na korunu si však robil aj sedmohradský vojvoda Ján Zápoľský, ktorého podporovala aj časť uhorskej šľachty, okrem iných aj Bebekovci.
Územie Slovenska patrilo Habsburgovcom, no Turci sa neustále snažili dostať bližšie k banským mestám. V roku 1554 obsadili Bebekovcom patriaci fiľakovský hrad. Keďže tak urobili pravdepodobne s vedomím (tichým súhlasom) samotného cisára, František Bebek rozhorčený a urazený takýmto podlým činom, vrátil sa pod Zápoľského zástavy. Týchto Bebekovo vyčíňanie natoľko pobúrilo, že ho spolu so synom Jurajom v roku 1556 predvolali na krajinský snem. Bebekovci však toto „pozvanie“ ignorovali a preto boli snemom odsúdení na vyhnanstvo a konfiškáciu majetku. Vykonaním rozsudku boli poverení Marcell Dietrich a Wolfgang Puchheim, ktorých na ceste na Krásnu Hôrku sprevádzalo 8000 pešiakov, 600 jazdcov ťažkoodencov a 600 husárov.
Bebek sa obával zničenia hradu, preto ho so svojimi oddielmi opustil a na nič netušiacich cisárskych vojakov zaútočil zavčas rána 8. septembra 1556 medzi Rožňavou a Krásnou Hôrkou. Podľa romantickej historickej literatúry z prelomu 19. a 20. storočia sa v bojoch vyznamenali najmä Turci, ktorí „sa stali krvilačnými a ich útoky na rakúske vojská silneli“ (Balázs 1928). Ich vojsko bolo už tesne pri Rožňave, keď Bebek vydal rozkaz na prenasledovanie nepriateľa cez údolie Slanej až po Dobšinú. Na Krásnu Hôrku si Bebekovci odvliekli 300 zajatcov, 18 mažiarov, delá i výzbroj cisárskych vojakov. Delá sa zachovali dodnes.
Tento zrejme ešte v roku svojho víťazstva nad cisárskym vojskom odišiel do Sedmohradska za účelom zmocnenia sa titulu sedmohradského vojvodu. Jeho syn Juraj spolu so manželkou Žofiou Patócsiovou boli horlivými vyznavačmi novej, Lutherom hlásanej viery. Ešte v roku 1555 ich vojaci, prezlečení za Turkov, napadli gombasecký kláštor, vyplienili ho a mníchov vyhnali. Po tejto porážke sa Juraj Bebek vrátil pod Ferdinandove zástavy, postavil sa do otvoreného boja proti Turkom a následne dostal do užívania dedičný majetok, hrad Krásnu Hôrku.
V roku 1560 bol však zajatý tureckým begom Hasanom a v Konstantinopole strávil päť rokov. Z vďaky za tento čin prijal funkciu veliteľa sedmohradských vojsk. Keď si však uvedomil vojenskú prevahu Habsburgovcov, veliteľské miesto zložil. Jeho vyjednávanie s Viedňou ale nebolo úspešné. Habsburgovci neverili v možnosť jeho „druhého návratu“ a neboli ochotní vrátiť mu majetky. Obsadzovanie bebekovských hradov cisárskymi prívržencami sa stalo námetom pre litografiu F. Juraj Bebek, otec štyroch dcér, zomrel v roku 1567 ako posledný mužský potomok svojho rodu. Ním vymrel slávny rod Bebekovcov.
10 NAJVIAC INBREDNÝCH RODÍN V SVETOVÝCH DEJINÁCH
Krásna Hôrka, hrad spojený s rodom Bebekovcov.
Erb Františka Bebeka na dele pred kaštieľom v Betliari.
Sv. Helena s krížom, v pozadí dvaja Bebekovci, freska z kostola v obci Tornaszentandrás v Maďarsku.
Foto: Edita Kušnierová, Jozef Peniaško, titulná fotka Peter Koreň - Plešivec, rodový kostol Bebekovcov, rekonštruované gotické okná presbytéria.