História pozemku a osídlenia Vyšnej Boce

História územia, na ktorom sa nachádza Vyšná Boca, je bohatá a siaha až do stredoveku. Tento článok sa zameriava na vývoj osídlenia a vlastníctva pozemkov v tejto oblasti.

Vyšná Boca

Kolonizácia a prvé zmienky

Už v 11. storočí sa objavuje miestny názov OCHIMSTAL - JOACHIM STALL - Jáchimovo údolie, čo je časť v Strednej Boci. To umožňuje predpokladať, že územie mohlo byť kolonizované už v tomto storočí baníkmi kolonizujúcimi Spiš. Pravdepodobne falošná listina z roku 1085 hovorí o kolonizácii územia kráľom Ladislavom.

Ondrej II. vydáva v roku 1222 "Zlatú bulu", ktorou spúšťa novú kolonizačnú vlnu. Prvá donácia na Liptove je z roku 1229 (na Ráztoky). V roku 1230 nasleduje donácia pre HAUK - POLKO a BEUCHA na Uhorskú Ves a Hybe. Belo IV. odobral v roku 1239 donáciu na Hybe.

V roku 1257 bola zavedená sloboda sťahovania, ktorú mali liptovskí "populi" na základe kráľovského privilégia. V roku 1263 bola udelená donácia pre BOGOMERA na obce Liptovský Ján a Ploštín. V tom istom roku dostáva donáciu na územie po ľavej strane Váhu až po riečku Boca. V roku 1265 hybianski hospites dostali výsady, ktorými sa pôvodná osada mení v "oppidum".

V rokoch 1267 a 1269 Belo IV. daroval územie od hybianskych hostí na východ comesovi BOHUMÍROVI, ktoré bolo ohraničené potokmi Hybicou, Važcom (Bielym Váhom), potokom Boca a hranicami spišského komitátu. V roku 1267 BOGOMER dostáva výsadu ryžovať zlato v riečke Boci. Hybskí baníci mohli ťažiť iba obmedzene na tomto území.

Štefan V. v roku 1271 udeľuje "právo hľadať v horách rudy a kovy, nájdené dobývať a ťažiť" Sasom "v údolí riečky Boce sidliacim".

V roku 1273 Ladislav IV. potvrdil obidve donácie Bela IV. (1267 a 1269) a rozkázal spišskej kapitule vykonať reambuláciu Bohumírových majetkov. Územie darované Bohumírovi nebolo dovtedy úplne osídlené, čo vyplýva z výhod udelených prisťahovalcom ako klčovať lesy, oslobodenie od podanských povinností. Kolonizáciou na východ od Hýb poveril Bohumír lokátorov nemcov (Štrba, Važec, Šuňava, Východná).

Na základe donácií z rokov 1267, 1269 a 1273 patrila južná časť Horného Liptova ležiaca na ľavej strane Váhu a ktorá ostala neosídlená, Bohumírovi, ktorému sa ju nepodarilo v 13. storočí osadiť, najmä preto, že väčšia časť tejto oblasti - od potoka Boca po hranice spišského komitátu - dostala sa nazad do kráľovských rúk. Bohumír alebo jeho potomci museli túto časť odstúpiť, hoci sa nedá stanoviť kedy a prečo presne, ale v polovici 14. storočia už Bohumírovi nepatrili (1343 - listiny potomkov Bohumírových opisujú hranice Važca, ktoré siahajú len po tok Čierneho Váhu).

V roku 1261 sa v donácii Egidovi a jeho synom, ktorí sú zakladateľmi zemianskej osady Kráľovej Lehoty sa priamo hovorí: "terrum et sylvam nostram regalem juxta et inter fluvios Vagh et Bocza .... dedimus", Kráľova Lehota vznikla teda na pôde kráľovskej. Bohumír mohol stratiť svoje pozemky príchodom Donča, ktorý zaberal cudzie pozemky. Pravdepodobnejšie je však, že Bohumírovci stratili toto územie ešte skôr. Najvhodnejšia udalosť mohla byť 1285, keď Bohumír dostal banské privilégia na dolovanie a ryžovanie zlata v potoku Boca od kráľa Ladislava IV., pričom asi dobrovoľne odstúpil pravú časť bockej doliny aj s lesmi po Spiš kráľovi. Túto možnosť nepriamo potvrdzuje listina spišskej kapituly z roku 1299, keď majetky Bohumírovcov zvané Domanyulese (Domanovce), na východe ohraničujú len tokom potoka Boca. Na dobrovoľné odstúpenie lesných komplexov medzi potkom Boca a Čiernym Váhom zo strany Bohumírovcov kráľovi poukzauje aj tá skutočnosť, že nikto z potomkov Bohumíra proti kráľovej držbe neprotestoval.

V roku 1275 sa domáce obyvateľstvo slobodne sťahovalo. Štefan V. potvrdil slobody obce a prikázal platiť len 150 mariek (1 marka - 0,25 kg striebra) od iných dávok ich oslobodil.

V roku 1285 (3. august) bolo vydané banské privilégium kráľa Ladislava IV. pre Bohumíra, vtedy bol zaradený medzí hostí "hostes", kráľovský mandát. Nemecký kolonisti z Hýb už pred udelením privilégia Bohumírovi v r. 1285 nielen že postavili ryžoviská na zachytávanie zlatonosného piesku v potoku Boca, ale robili i pokusné výkopy a to bez povolenia zemepána. V privilégiu sa hovorí: "privilégium sa vydáva za zásluhy a na prosbu comesa Bohumíra, aby sa nikto neodvážil na jeho majetkoch riadnymi hranicami vymedzenými, a najmä v rieke Boci zlato hľadať, alebo vymývať, alebo čokoľvek iného robiť; iba s povolením comesa Bohumíra. Ak niekto prekročí kráľov rozkaz, môže ho zaslúžene potrestať sám Bohumír."

V roku 1285 bol zavedený banský regál, ktorý umožňuje ťažiarom ťažiť na zemanských pozemkoch, ale musia 1/17 odovzdávať zemanom zo Svätého Jána.

V roku 1285 vznikla prvá banícka osada v údolí potoka Boca. Osada nemohla mať trvalý charakter, čo nám potvrdzuje metácia majetkov potomkov Bohumírových z roku 1299, ktorú vykonala Spišská kapitula z príležitosti sporu Bohumírovcov s Mikulášom, synom Batyzovým o Domanyulese. V listine nie je žiadna narážka na jestvovanie trvalej sídlištnej jednotky, či už ide o osadu alebo mestečko.

V roku 1286 Bohumír žiada kráľa Ladislava IV., aby ho povýšil do stavu zemianskeho, a zaradil tak medzi domácu šľachtu.

V roku 1299 sú v reambulácii spišskej kapituly majetky Bohumírovcov, zvané Domanyulese (Domanovce), na východe ohraničené len tokom potoka Boca. V listine nie je žiadna narážka na jestvovanie trvalej sídlištnej jednotky, či už ide o osadu alebo mestečko.

14. storočie

Karol Róbert zaviedol v roku 1327 Banský monopol = sloboda dolovania pre zemepánov. Zaviedla sa "urbura", čo znamenalo, že desatina ťažby sa odvádzala kráľovským úradníkom a zvyšok sa za protihodnotu dal kráľovskej banskej komore.

V roku 1337 Karol Róbert daroval horu a rozkázal obnoviť medze chotára čo sa aj stalo.

V roku 1342 vznikla listina hybianskeho richtára Kristiána o dolovaní jeho spoluobčanov v Boci na majetku potomkov Bohumíra. Richtár vydáva svedectvo o podmienkach za akých pracovali jeho spoluobčania ako baníci pre zemanov zo Sv. Jána.

V roku 1342 bola zaznamenaná sťažnosť hybského richtára Kristiána, kde sú uvedené veľmi zlé sociálne podmienky baníkov, ktorí pracovali pre zemanov zo Sv. Jána.

V roku 1342 bola uzavretá dohoda Svätojánskych s hybskými baníkmi o ťažení na Bociach. "Svedectvo o dohode hybských baníkov Gublina, Nukula, Hartmana, Jeklina, Sibotha, Sigfrieda a Pavla so zemanmi Svätojánskymi vydal hybský richtár". Získali "věčité právo na dolovanie". 1/8 výťažku išla zemanom, za to, že ťažia na ich pôde.

V roku 1343 Ľudovít I. z protokolu Wrbicko-Huštáckeho, "bol nútený poslať človeka svojho, ktorý v mene panovníka potvrdil práva Boce" (vymanil spod nátlaku zemanov).

V roku 1343 listiny potomkov Bohumírových opisujú hranice Važca, ktoré siahajú len po tok Čierneho Váhu.

Ďalšie ustanovenie hraníc sa uskutočnilo v roku 1362, ktorých sa zúčastnil aj Martin WYLK z Malužinej.

V roku 1377 zemani Andrej (syn Pongrácov) a Mikuláš (syn Alexandrov z Podtúrne) boli potomkovia Serafína (brat Bohumíra) a od Bohumírovcov požadovali polovicu nimi držaných majetkov a medzi týmito sa uvádza i Boca. V mene zemanov protestoval pred turčianskym konventom Juraj, syn Aladárov a obžaloval Bohumírovcov, že bezprávne vlastnia majetky Závažnú Porubu, Krizan-Porubu (Porúbku), Bocu a Lazany, z ktorých polovica na základe krvného príbuzenstva patrí Andrejovi zo Sv. Mikuláša a Mikulášovi z Podtúrne.

15. - 18. storočie

V roku 1391 je málo významná zmienka o dolovaní na Bociach. Zemani zo S. Jána, Smrečian, a Trsteného (Bohumírovci) predložili zastúpení súc Andrejom, synom Bohumíra II. z Trsteného, aj banské privilégium z r. 1285.

V roku 1397 Boce získavajú hrdelné právo.

Turčiansky konvent rieši na rozkaz krajinského sudcu v roku 1422 spor medzi Svätojánskymi a Gregorom z Kráľovej Lehoty (spor sa začal začiatkom storočia a trval celé desaťročie).

Kráľ Matej Korvín potvrdil v roku 1470 práva a slobody Boce. V tom istom roku oddelil chotár Boce od chotára Svätojánskych.

V 15. storočí nastal pokles ťažby drahých kovov súvisiaci s objavnými plavbami. Na konci 15. storočia sa ťažba obnovila, ale Boce ostali bokom. Začiatkom 16. storočia sa ťažba ešte znižuje a vzniká cirkevný zbor (viaže sa na začiatok reformácie).

V roku 1527 Zápoľský potvrdil slobody Bociam.

V roku 1540 bola založená škola (geograficky na mieste Vyšnej Boce). Okolo roku 1540 alebo 1571 na Boci začína pôsobiť kazateľ Ján Grácius (bohoslužby sú v súkromnom dome) - prví protestanti na Liptove.

Ferdinand I. podriadil v roku 1546 všetky banské podniky Dolnorakúskej komore vo Viedni.

V roku 1548 Ferdinand I. podal návrh Banského poriadku stavovskému snemu. Scentralizoval administratívu zriadením Úradu komorského grófa v Banskej Štiavnici a komorského podgrófa v Kremnici. Zriadil Úrad správcu v Banskej Bystrici. Úradu komorského grófa v Banskej Štiavnici podliehal aj banský súd na Kráľovskej Boci pre Liptov a Oravu.

V roku 1551 Jakub Hopner (mešťan z Banskej Bystrice a walburger) objavil nové ložiská zlata čo vyvolalo húfne prisťahovalectvo. O Bociach sa hovorilo ako o Novej Štiavnici - malej, ale výnosnej oblasti.

V rokoch 1551 - 1554 pôsobil prvý banský sudca na Boci Valent MAREK z Banskej Bystrice alebo Banskej Štiavnice. Jeho náplňou práce bolo vymeriavať banské polia, dozerať na dolovanie rúd a prácu v hutách. Vznik banského súdu vyvolal rozpor s miestnymi zemanmi. Banskobystrický komorský úradníci chceli banský súd využiť, aby sa zmocnili Svätojánskej Boci. Zemani sa odvolali na banský regál z roku 1285, kde je zakotvené, že ťažiari môžu ťažiť na ich pozemkoch, ale zemanom musia odviesť 1/17 z ťažby.

Ročný výťažok baní na Boci je v roku 1558 60kg zlata. Pred objavením Ameriky bola priemerná ročná ťažba zlata v stredoslovenskej banskej oblasti asi 300 kg. Rakúska monarchia tvorila 70-80% z európskej ťažby zlata (Stredoslovenská banská oblasť bola na 1. Mieste v Rak.-Uhor. Monarchii).

Zemani založili v roku 1560 na Svätojánskej Boci vlastný súd. Z tohoto súdu sú najúplnejšie účtovné knihy z roku 1588-1602, na čele bol Štefan MORHYZL, potom Gašpar SVATOJÁNSKY, Krištof KLUGOVSKY, Peter SVATOJÁNSKY, Andrej NEUMAN…

V roku 1571 bola postavená stavba oratória (modlitebne) asi dreveného. Okolo 70-tych rokov 16. storočia sa spomína nemecký kostolík - nevie sa či ide o spomínané oratórium alebo o kostol postavený na tomto mieste. Tento kostolík prešiel v 18. storočí do rúk Slovákom. Kostol je dodnes v povedomí starších ľudí, ktorí spomínajú, že zvony sa vraj prepadli.

Banskí podnikatelia v roku 1581 využívali vzdialenosť Bocí od oblastí s poľnohospodárskou produkciou. Preto zobrali zásobovanie banských robotníkov do vlastných rúk. Medzi takýchto podnikateľov patril i Krištof Kubini pochádzajúci z Oravy, ktorý zamestnával na Boci roku 1581 niekoľko sto baníkov. Požiadal Dolnorakúsku komoru, aby mu povolili vydať vlastné výplatné znaky - ZEICHEN. Ako vzor prikladá k žiadosti výplatné znaky používané v Smolníku. Znaky Krištofa Kubíniho sa nám síce nezachovali, ale vieme, že po odporúčaní Banskej komory v Banskej Bystrici povolila Dolnorakúska komora vydať vlastné výplatné znaky.

Okolo roku 1600 zemani povolili postaviť na Bociach krčmu, mlyn, povoľujú bockým mešťanom slobodne budovať domy bez oznámenia zemepánovi, varenie pálenky a piva, predávanie mäsa a vína, privlastňovanie lúk a rúbanísk, pasenie dobytka v horách, rúbanie a predávanie dreva, pálenie uhlia.

Územím prechádzajú v roku 1604 hajdúsi Štefana BOCSKAYa. V roku 1619 územím prechádzajú cisárske vojská ako aj vojská Juraja RÁKOCZIho.

V roku 1669 bol preložený Maximiliánov banský poriadok do slovenčiny. V roku 1670 sú Boce pri prechode vojsk na Turiec a Oravu ovplyvnené iba nepriamo.

Obyvatelia Hýb urobili v rokoch 1699 - 1750 odpis banského poriadku.

V roku 1724 prechádza cez Bocu nemecký banský odborník F. E. BRUCKMAN. Oceňuje kvalitu a čistotu zlata. Banské podnikanie však naďalej upadá a okrem biedneho poľnohospodárstva sa začínajú rozmáhať domáce remeslá(predovšetkým tkanie).

Banský sudca povolil v roku 1734 vybudovať mlyn - nebol dostatočne využitý, pretože banská komora prikazovala pod hrozbou trestu mlieť u Jakuba LÁNYho - mlynára na Boci.

V rokoch 1740 - 1780 sa rozšírilo pestovanie zemiakov.

Tretí preklad banského poriadku Jánom VOZÁRYm (na žiadosť rodiny Svätojánskych) sa uskutočnil v roku 1759.

Kráľovská Boca vedie spor s rodinou Svätojánskych v roku 1770. Nie sú ojedinelé ani súkromné spory s nimi.

J. Lány bol v roku 1774 vymenovaný za richtára. Richtár nosil kroj, ktorý sa podobal baníckej uniforme. V roku 1779 sa z listiny dozvedáme o nariadení, že richtár musí nosiť cop na francúzsky spôsob, čierny banský oblek, papuče a cifrovaný ľajblík. Dva roky predtým (1777) vyšlo nariadenie, že palicu môže nosiť iba ten, k...

Vývoj osídlenia a pozemkového vlastníctva Vyšnej Boce bol komplexný a ovplyvnený baníckou činnosťou, kolonizáciou a politickými udalosťami. Od prvých zmienok o baníckych osadách až po ustálenie zemianskych práv, história tejto oblasti je svedectvom o dynamickom vývoji stredovekého a novovekého Slovenska.

tags: #kostol #vysna #boca #pozemok