História farnosti Diviacka Nová Ves

Počiatky osídlenia celej oblasti povodia riečky Nitrice, do ktorej prináleží aj Diviacka Nová Ves, spadajú do obdobia mladej doby bronzovej (1200 - 700 rokov pre Kr.). Z tohto obdobia pochádzajú pohrebiskové nálezy lužickej kultúry, ktoré dokladajú súvislejšie osídlenie celej oblasti. Sídla sa v tomto prostredí udržali až do čias Veľkej Moravy a miestne názvy a chotárne pomenovania, pochádzajúce z obdobia ranného feudalizmu, sú svedectvom súvislého osídlenia už v 12. storočí.

Rímsko-katolícky kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v roku 1578, o čom svedčí aj arkádovitá loď chrámu. Tento rok je vytesaný aj do kameňa pod erbom rodu Ujfalussy nad vchodom do sakristie. Pôvodne bol bez veže a bol protestantský. Renovovaný bol v roku 1695. Veža bola pristavaná okolo roku 1760 a dal ju pristavať gróf Karol Ujfalussy. Na kríži veže sú písmená CC+UJ, čo znamená comes Carolus Ujfalussy (gróf Karol Ujfalussy). Tento kríž bol koncom 20. storočia vymenený za nový. Pod kostolom sa nachádza krypta, do ktorej nepochovávali nikoho okrem rodiny Rudnayovcov. Strecha kostol bola renovovaná v roku 1822 a bola pokrytá šindľom.

Parapet empory na poschodí členený murovanou arkatúrou. Vedľa presbytéria s polygonálnym uzáverom a s lunetovou klenbou je dvojitá prístavba sakristie s valenou klenbou. V hlavnom priestore kostola je interiér zaklenutý valenými klenbami s lunetami. Fasáda je hladká. Fasádová úprava bola v roku 1937.

Vo veži kostola boli zavesené dva zvony, väčší 120 funtový, zasvätený Najsvätejšej Trojici, mal po obvode nápis bežným gotickým písmom: nicolaus. iohanes. andreas. uifalussy. spes.nostra.christus.1586 (Mikuláš, Ján, Andrej Ujfalussy, nádej naša Kristus), bez akýchkoľvek ďalších ozdôb. Predpokladá sa, že zvon bol do kostola prenesený z kaplnky sv. Kataríny, nachádzajúcej sa v hornom kaštieli. Menší zvon, 80 funtový, zasvätený úcte svätých mučeníkov Fabiána a Šebastiána, bol darovaný biskupom Antonom de Révay.

Zvony boli posvätené nitrianskym biskupom de Révay. Žiaľ, ani jeden zo zvonov sa nezachoval. Teraz sú vo veži umiestnené tri zvony. Najväčší bol odliaty v roku 1994 zásluhou dekana Pavla Mazúcha. Zvon je zasvätený Najsvätejšej Trojici. Je na ňom nápis: „SVÄTÁ TROJICA, JEDEN BOŽE, ZMILUJ SA NAD NAMI“, DIVIACKA NOVÁ VES 1994, LITAX KOŠICE, MÜLLER DUČAJ. Druhý zvon je zasvätený Panne Márii a má nápis: „TENTO ZVON KU UCTE BLAHOSLAVENEJ PANNE MÁRII NECHALA ZHOTOVIŤ OBEC NOVEJSA. LIAL KÖNIG FRIGYES, ARAD 1912. Zvon je v hornej a dolnej obrube ozdobený kvetinovým vencom.

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice v Diviackej Novej Vsi je teraz jediným filiálnym kostolom Diviackej farnosti. Kostol je postavený na okraji dediny smerom na západ na vŕšku, na celkom suchom mieste a chránený pred ohňom. Kanonická vizitácia z roku 1831 hovorí, že kostol je v dobrom stave. Chór je zhotovený z pevných materiálov. Kostol má organ s piatimi mutáciami, ale málo sa používa. Kazateľnica je čiernej farby, je stará. Kostol nemá krstiteľnicu a neuschováva ani posvätné oleje.

V kostole sa nachádzajú štyri oltáre. Hlavný zasvätený Najsvätejšej Trojici z prvej polovice 18. storočia. Je to polychrómovaná rezba a maľba. Oltár je ambitový, na dverách sú sochy sv. Štefana a Ladislava. Po bokoch mohutná stĺpová architektúra, v strede s obrazom Nanebovzatia Panny Márie a po stranách sú sochy sv. Petra a Pavla. Sv. Petrovi chýba v ruke jeden kľúč a sv. Pavlovi chýba meč. Podľa tradície ich chcel aj spolu so sochou vzkrieseného Krista, ktorá bola nad kazateľnicou zreštaurovať, dnes už neznámy veriaci, ale tie sa už do kostola nevrátili. V nadstavci je obraz vznášajúcej sa Panny Márie. Po stranách sú sochy sv. Alžbety a Heleny a na vrchole je skupina Najsvätejšej Trojice.

Ďalej sú tu tri malé oltáre. Jeden sprava pri hlavnom oltári. Je to barokový oltár sv. Jána Nepomuckého z prvej polovice 18. storočia, polychrómovaná drevorezba, po stranách sú sochy sv. Jána Krstiteľa a svätice, okolo niky sošky anjelov, vo vrchole Božie oko. Oltár je zreštaurovaný o čo sa pričinil vdp. Peter Kaštan.

Bočný oltár sv. Anny je barokový z konca 17. storočia, polychromovaná drevorezba. Stĺpová oltárna architektúra, v strede je obraz sv. Anny s Pannou Máriou a Ježiškom.

Bočný oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie je barokový z poslednej štvrtiny 17. storočia, polychromovaná drevorezba, olejomaľba na plátne.

Kazateľnica bola baroková zo 17. storočia, polychromovaná drevorezba, maľba. Na parapete rečnišťa boli sochy štyroch evanjelistov, na zadnej strane obraz Ecce homo. Baldachýn zdobila socha Vzkriesenia, Hlavný oltár, bočné oltáre a kazateľnica boli v druhej polovici šesťdesiatych rokov odborne zrekonštruované a obnovené. Z kazateľnice bol v polovici deväťdesiatych rokov zhotovený oltár, ktorý s av súčasnosti používa pri bohoslužbách.

V kostole boli barokové lavice zo 17. storočia, z mäkkého dreva v dvoch radoch po celej dĺžke kostola. V čase konania vizitácie (29.6.1831) boli v dobrom stave. Pre ich nepoužívateľnosť boli v šesťdesiatych rokoch vymenené za nové.

Vizitácia z roku 1831 hovorí, že bočné oltáre boli zhotovené veľmi jednoducho. Okrem spomínaných obrazov nemali nič. Oltáre boli v dobrom stave a upravené. Nezachoval sa žiaden záznam, či boli požehnané biskupom. Z oltárov mali iba dva krížik s ukrižovaným. Všetky oltáre mali drevené svietniky. Spolu ich bolo osemnásť. Menzy oltárov boli drevené. Hlavný oltár je prikrytý troma plachtami, bočné sa prikrývali len príležitostne. Všetky sú bez antipendií. Prenosné oltárne kamene boli dva, ktoré sa pri bielení kostola poškodili, ale boli opravené. Na hlavnom oltári je dostatočne veľký Bohostánok, je uzamknutý a kľúč je uschovaný v sakristii. Nádoby na uschovávanie svätenej vody v kostole nie sú.

Sakristia je murovaná. Bola v nej veľká skriňa na uschovávanie posvätných rúch. Tiež sa tu nachádza pri zadnom vchode jedna spovedelnica, ktorá má mriežku. Kostol je dobre zásobený posvätnou bielizňou.

Kostol nemal až do roku 1739 nehnuteľný základ. Juliána Motešická, manželka Ladislava Ujfalussy, testamentárne zanechala 500 zlatiek. Z ich úrokov dostával kostolník za zvonenie proti búrkam 3 zlatky. Taktiež v roku 1749 po smrti cteného pána Ladislava Ujfalussy dostal tento kostol 1500 zlatiek pre svoje udržiavanie a potreby.

Kurátorom, alebo inšpektorom kostola je pán Alexis Rudnay. Ročné výdavky tohto kostola sú 32 florénov (zlatiek) a 18 grajciarov. Vo vizitácii sa pripomína, že by bolo vhodné zadovážiť nový organ, ale na to zostatok fundácie nestačí.

Do kostola vedú neskorogotické dvere zo 16. storočia, drevené, spevnené kovaním z páskovaného železa s motívmi podkov a ľalií. Bočný oltár sv. Kostol bol viackrát opravovaný, je v dobrom stave, čistý, dobre vybavený kalichmi, barokovou monštranciou z 18. storočia

Mapa Nitrianskej diecézy.

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Významné osobnosti, ktoré pôsobili vo farnosti Diviacka Nová Ves:

• JOZEF - Vieme o ňom, že medzi rokmi 1332 a 1337 bol farárom v Givec, čiže v Diviakoch, čo bola predtým Diviacka Nová Ves.
• LAURENTIUS - Laurinec, uvedený ako farár diviacky v rokoch 1559 - 1560. Kostol Všetkých svätých je dobre vystavaný. Patrí vznešeným pánom Diviackym. Kostol je dobre vybavený omšovými rúchami (ornátmi). Má jeden pozlátený kalich zo striebra s paténou a striebornú monštranciu. Má manželku. Je dospelého veku a dosiaľ nebolo počuť, že by bol odbočil id katolíckej cirkvi ani on, ani jeho farníci.
• SKAČANI Ján -Szkacsanzi Joannes - Israel, pochádza zo Skačian. Študoval na Trnavskej univerzite, v roku 1661 dosiahol bakalára, v r. 1662 magistra filozofie. V ten istý rok dokončil teológiu. Vysvätený bol 13. júla 1663. 1. júla toho istého roku sa stal farárom v Horných Vesteniciach. Od 11. októbra 1673 pôsobí ako dočasný farár v Diviackej Novej Vsi. 29. marca 1674 sa stal farárom vo Veľkom Šúri. Odtiaľto sa v roku 1675 vrátil do Diviackej Novej Vsi. 13 marca 1682 bol ustanovený za farára do Burského Sv. Jura, kde pôsobil do roku 1694.
• FARADI Jakub - Faragi Iacobus. Do kolégia maďarských klerikov vstúpil v roku 1660. Po štúdiách teológie bol vysvätený 24. marca 1663. Od roku 1664 bol farárom v Handlovej, odkiaľ 6. mája odišiel do Krásna. Do Diviackej Novej Vsi prišiel 29. septembra 1673, kde bol farárom od 16. októbra 1673.
• PERESLÉNI Imrich - Pereszlenyi Emericus, z nitrianskej župy. Ako chovanec generálneho kolégia sa v roku 1675 stal bakalárom, v roku 1680 magistrom filozofie a 5. decembra 1683 sa stal farárom v Diviackej Novej Vsi, kde mu však heretici zabraňovali prevziať úrad. Farárom tu bol až do 10. januára 1687, keď sa stal farárom v Bodiciach s filiálkou Selice, kde prevzal úrad 15. marca 1687.
• POKA Štefan, Alojz - Poka Stephanus, 5. apríla stal farárom v Klátovej Novej Vsi, odkiaľ prešiel v roku 1688 do Veľkých Jacoviec. 16. októbra toho roku prijal miesto v Diviackej Novej Vsi, kde bol farárom až do 24. augusta 1690. Odtiaľto odišiel do Dolných Otrokovíc, kde pôsobil do 22. apríla 1694.
• HRADIŠŤAJ Juraj - Radisfai Georgius. Teológiu ukončil v seminári sv. Adalberta (Vojtecha). Kňazskú vysviacku prijal 18. septembra 1693. Za farára do Diviackej Novej Vsi bol uvedený 14. januára 1694, kde pôsobil až do roku 1697.
• ŠTRELOVIČ Ján (*1664 - †1709 )Teológiu ukončil po druhom ročníku. 30. januára 1690 bol ustanovený za farára vo Varbó. Potom 22. mája 1693 vo Veľkom Klíži. V r. 1694 obdržal farnosti Diviaky, kde v r. 1697 vykonal vizitáciu Imrich Pongrácz, ktorý o farárovi: „33 ročný, 9 rokov v duchovnej správe, tu tri roky. Svojou neúnavnosťou obrátil 46 ľudí. Ťažko sa porovnávajú pre kázne a litánie v súkromnej hrobke Ujfalusyovcov. Má novopostavený dom so všetkými potrebnosťami od pani Evy Károlyiovej pozostalej po Ondrejovi Ujfalussyovi. Nedávno prišiel na pole zakúpené touto paňou.“ 7. septembra 1697 prijal úrad v Sučanoch, kde bol činný až do r. 1709.
• DIVÉNI František - Divényi Franciscus, sa 3. októbra 1697 stal farárom v Diviackej Novej Vsi, kde pôsobil až do 9. mája 1700.
• SAMKO Ján (*1671 - †po 1731)Samkó Ioannes. Teológiu skončil po štyroch rokoch v seminári sv. Štefana v roku 1699. Kňazskú vysviacku prijal 18. decembra toho istého roku. Za farára do Diviackej Novej Vsi bol uvedený 26. mája 1700, kde pôsobil až do 25. mája 1701, keď sa stal farárom v Tvrdošíne. Pavol Zichy vykonal v roku 1713 v Tvrdošíne vizitáciu a o farárovi píše:„Štyridsaťdvaročný, veľmi svedomite si koná svoje povinnosti, bez akejkoľvek sťažnosti a vo všetkom je poslušný svojmu biskupovi“. Odtiaľ odišiel 11. januára 1716 do farnosti Trstená.
• ŠTETINA Juraj (*1659 - †po 1703)Stetina Georgius. Teológiu vyštudoval v seminári sv. Štefana. 23. októbra 1697 bol ustanovený za farára v Svätom Kríži nad Váhom, kde v roku 1700 Imrich Pongrác vykonal vizitáciu, v ktorej o farárovi píše: „V starostlivosti o duše pracuje 26 rokov. Do katolíckej viery prinavrátil 90 veriacich. Treba ho napomenúť, aby nepil pálenku, pre ktorú často zanedbáva bohoslužby. “Do Diviackej Novej Vsi prišiel 13. júna 1701, kde pôsobil do 7. mája 1703.
• DANKOVIČ Ján (*? - †9.3.1737)Dankovics Ioannes, pochádzal z Malého Kovalova v Nitrianskej župe. V roku 1699 sa stal bakalárom a magistrom filozofie. Tri roky študoval teológiu v seminári sv. Adalberta. Štvrtý rok študoval v seminári sv. Štefana v Trnave. Vysvätený bol 2. apríla 1702 a v tom istom roku bol ustanovený za farára v Kostolnej Vsi. 7. mája 1703 sa stal farárom v Diviackej Novej Vsi, odkiaľ 13. mája 1710 odišiel do Vesteníc a napokon 18. januára 1716 do farnosti Radošovce, kde v roku 1731 František Zichy vykonal vizitáciu. Zomrel 9. marca 1737 v Radošovciach.
• RAJECKÝ Ján (*? - †2.6.1738)Rajeczky Ioannes, vysvätený bol 12. apríla 1710. Za farára do Diviak nad Nitricou bol ustanovený 13. mája toho istého roku. 22. októbra 1713 odišiel za farára do Turian a odtiaľ 28. marca 1719 do Radvane, kde pôsobil do 30. apríla 1729. Zomrel 2. júna 1738.
• PLAŠEK František (*? - †4.5.1749)Plassek Franciscus. Moravan, prijatý do Ostrihomskej arcidiecézy a 6. decembra 1713 ustanovený za farára v Diviackej Novej Vsi, kde pôsobil do 18. mája 1715. Potom sa stal farárom v Banskej Belej, odkiaľ 22. júna 1728 odišiel do Dojča, kde 4. mája 1749 zomrel.
• GYÖRY Ján (*? - †14.9.1773)Györy Ioannes, Kameničan z Tekovskej župy. 1. mája 1721 bol prijatý za chovanca do budapeštianskeho seminára (Széchényiannurn), Teológiu skončil štvrtým rokom v Pazmáneu vo Viedni. Vysvätený bol v roku 1726. Bol kaplánom v Prievidzi. 22. júna 1728 sa stal farárom v Diviakoch nad Nitricou. Tu v roku 1731 vykonal František Zichy vizitáciu. 13. apríla 1744 odišiel za farára do Čermian, kde z vlastných prostriedkov postavil faru. V roku 1764 a v nasledujúcich troch rokoch postavil kostol z pevných materiálov. Tento veľmi záslužný muž tam zomrel 14. septembra 1773.
• SEČÉNI Andrej - Szecsény Andreas, vznešený Bojničan. Ako alumen bol v seminári sv. Štefana v roku 1738 bakalárom, v roku 1740 magistrom filozofie. Štúdia teológie ukončil po štyroch rokoch v tom istom seminári v roku 1743. Bol 10 mesiacov kaplánom u Adama, grófa Majthenyi, odkiaľ bol poslaný za administrátora do Zohora. 17. apríla 1744 sa stal farárom v Diviakoch nad Nitricou, kde 15. júna 1755 Anton de Réva vykonal vizitáciu. V roku 1760 dal postaviť so spoločníkom Jurajom Géczym pri kostole v Diviackej Novej Vsi kamenný kríž, ktorý stojí dodnes. Potom bol už ako arcidiakon (dekan) vestenického dištriktu (dekanátu) v roku 1776 so svojím dekanátom pričlenený do Nitrianskej diecézy.
• ŠEDY Jozef (*10.2.1750 - †21.9.1829)Schedy Iosephus. Narodil sa 10. februára 1750 v Skalici. Tu absolvoval aj gymnaziálne štúdiá. V roku 1769 bol prijatý do nitrianskeho seminára. Kňazskú vysviacku prijal 19. marca 1774 z rúk biskupa Gustíniho. 15. októbra 1774 ho povolali učiť do seminára, kde sa stal profesorom cirkevných dejín a špirituálom. 4. júla 1778 nastúpil ako farár do Diviak nad Nitricou a o dva mesiace neskôr sa stal dekanom Vestenického dekanátu. V rokoch 1786 - 1800 pôsobil ako farár v Bošanoch, kde ho vymenovali v roku 1792 za čestného kanonika, Od roku 1793 bol členom pobočného stánku Slovenského učeného tovarišstva v Nitre. V roku 1800 ustanovili J. Šedyho za rektora seminára a riaditeľa Teologického učilišťa v Nitre. 23. marca sa stal skutočným sídelným kanonikom Nitrianskej kapituly a v roku 1804 dostal titul prepošta kláštora Panny Márie v Majku. V rokoch 1816 - 1826 zastával post generálneho vikára. V roku 1823 sa bývalý nitriansky veľprepošt Jozef Belanský stal banskobystrickým biskupom a titul veľprepošta dostal 10. septembra 1824 Jozef Šedy. V roku 1822 sa stal pristinským titulárnym biskupom a ako biskup sa zúčastnil na národnom cirkevnom sneme v Bratislave, ktorý zvolal kardinál Alexander Rudnay, ktorý bol v tom čase ostrihomským arcibiskupom a primasom Uhorska. V roku 1824 Šedy celebroval svoju zlatú omšu hlavným manuduktorom mu bol banskobystrický biskup Jozef Belanský. Šedy bol podporovateľom chudobných študentov a dobročinných inštitúcií. V roku 1808 založil fundáciu sv. Jána Nepomuckého, ktorú dotoval sumou 4000 zlatých. Podporil aj fundáciu na opatrovanie chudobných kňazov.Jozef Šedy bol podporovateľom každého snaženia Slovákov za ich reč a národné práva. Mal silné sociálne cítenie a pomáhal, ako mohol zmierňovať biedu, ktorú okolo seba videl. Zomrel ako 79 ročný 21. septembra 1829 v Nitre.
• BORČICKÝ Vojtech (*14.4.1750 - †10.12.1834)Borcsiczky Adalbertus. Narodil sa v Ladciach 14. apríla 1750. Do nitrianskeho seminára bol prijatý v roku 1764. Po kňazskej vysviacke pôsobil ako výpomocný duchovný. V roku 1776 bol vymenovaný za profesora teológie v nitrianskom seminári, neskôr v seminári v Záhrebe. Odtiaľto sa vrátil v roku 1786 a stal sa farárom v Diviakoch nad Nitricou. V roku 1796 bol farárom v Podskalí a v marci roku 1800 sa stal nitrianskym kanonikom. V roku 1803 bol vymenovaný za archidiakona v Hradne a v tom istom roku sa stal opátom de Bocconio. V roku 1809 ho vymenovali za kanonika lektora. Na národnej synode v Bratislave v roku 1811 sa zúčastnil ako zástupca kapituly. V roku 1820 prešiel do kapituly vo Vacove, kde pôsobil tiež ako lektor. Tam aj zomrel 10. decembra 1834.
• CHABIĆOVSKY Andrej (*8.1.1747 - †22.8.1822)Chabicsovsky Andreas. Narodil sa 8. januára 1747 v Púchove. Do seminára v Nitre bol prijatý v roku 1767. Deň kňazskej vysviacky nie je známy. V rokoch 1774-75 bol farárom v Udiči, 1775-96 v Podskalí a v rokoch 1796 - 1801 bol farárom v Diviakoch nad Nitricou. V roku 1801 bol v Krškanoch. V roku 1812 odišiel do dôchodku do kňazského domu v Nitre na Kalvárii, kde 22. augusta 1822 zomrel.
• GROSS Anton (*? - †15.11.1810)Kroo Antonius. Dátum jeho narodenia sa mi nepodarilo zistiť. V roku 1791 bol v treťom ročníku teológie v Nitre. Ako nitriansky bohoslovec sa stal členom Slovenského učeného tovarišstva v stánku v Nitre. V roku 1793 bol vysvätený za kňaza. V roku 1796 bol kaplánom v Štiavniku pri Bytči, v roku 1801 kaplánom v Novákoch a v tom istom roku sa stal farárom v Diviakoch nad Nitricou. Zomrel v Diviakoch 15. novembra 1810.
• ZIPPE Ignác (*1786 - †?)Narodil sa v roku 1786 v Nitre. Pochádzal z meštianskej rodiny. Stredné školy navštevoval v Nitre. V roku 1802 bol prijatý za klerika. Vysvätený hol v roku 1809. Na vysviacku čakal jeden a pol roka, pretože nemal kanonický vek. Počas tohto obdobia pôsobil v Horných Vesteniciach. Po smrti svojho predchodcu nastúpil do Diviak nad Nitricou, kde bol administrátorom do 26. apríla 1811. Potom nastúpil za farára do Bánoviec nad Bebravou, kde požehnane účinkoval až do roku 1833.
• ĎURČO Jozef (*15.2.1779 - †29.11.1861)Gyurcso Iosephus, narodil sa 15. februára 1779 vo Veľkom Rovnom. Zo žilinského gymnázia bol prijatý na filozofiu a teológiu v nitrianskom seminári. Vysvätený bol 4. apríla 1803. Po vysviacke sa stal kaštieľskym kaplánom v Motešiciach, kde pôsobil do roku 1811, kedy sa od 26. apríla stal farárom v Diviakoch nad Nitricou. Tu sa počas svojho pôsobenia postaral o výstavbu novej školy, ktorú vo veľkolepej slávnosti za účasti ľudu, kňazov z okolia, vestenického dekana a prievidzského slúžneho Valenta Györkyho slávnostne posvätili. Tu pôsobil 50 rokov až do svojej smrti 29. novembra 1861.
• UČNAJ Štefan (*15.1.1882 - †15.12.1897)Ucsnay Stephanus, narodil sa 15. januára 1822. Kňazskú vysviacku prijal 6. augusta 1845. V roku 1858 sa stal Kaplánom v Diviakoch nad Nitricou. Pri slávnostnej posviacke školy 13. októbra 1857 povedal slávnostnú kázeň. Administrátorom farnosti sa stal po smrti J. Ďurču od novembra 1861 do septembra 1862.
• HEILL Karol Boromejský (*22.9.1824 - †17.8.1890)narodil sa 22. septembra 1824 v Mocsnokon (Močenku). Teologické štúdiá dokončil v roku 1846. Keďže ešte nemal predpísaný vek, vysvätili ho až 26. septembra 1847. Dovtedy pôsobil ako pomocný kaplán. Neskôr bol vychovávateľom v rodine Kazimíra Tarnóczyho. V roku 1950 bol pomocným duchovným. V roku 1852 slúžil na fare v Lelovciach. Od októbra 1862 do septembra 1864 bol farárom v Diviakoch nad Nitricou. Z Diviak nad Nitricou odišiel do Novák, kde sa napokon stal dekanom vestenického dekanátu. V r. 1870 vyšiel v István Bácsi Naptárá jeho článok s názvom Mocsonok és Majer-Tillmann Antonia emléke.V roku 1882 ho zvolili za nitrianskeho kanonika a v roku 1887 sa stal opátom v Almádi. Zomrel ako trenčiansky dekan 17. augusta 1890.
• FRANNER Ján (*1834 - †24.8.1908)narodil sa v roku 1834. Kňazskú vysviacku prijal v roku 1860. Od októbra do decembra 1864 bol administrátorom v Diviakoch nad Nitricou. V roku 1879 sa uvádza už ako farár vo Valaskej Belej, kde bol do roku 1900. V rokoch 1900-1908 býval na dôchodku v Ilave, kde aj zomrel. Pochoval ho prepošt, farár z Košece, Ján Monček. Bol mecénom spolku sv. Vojtecha.

tags: #farnost #diviacka #nova #ves