Predsa však dominantnou pamiatkou mesta je chrám Nanebovzatia Panny Márie z 13. storočia, situovaný v strede štvorhranného Námestia M. R. Štefánika.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Topoľčanoch
História a Prestvaby Kostola
Kostol od roku 1740 stojí na mieste kostola z 13. storočia, ktorý vyhorel v roku 1731. Dnešný jeho vzhľad je výsledkom neskorobarokových úprav, ktoré boli uskutočnené na prelome 18. a 19. storočia.
Architektonické prvky exteriéru
Fasády kostola sú ukončené mohutným kladím s hladkým vlysom a rímsou so zuborezom. Členené sú pilastrami s rímsovými hlavicami.
V strednej osi hlavnej, západnej fasády je vstavaná veža, ktorá je ukončená štvorbokou strechou zvonovitého tvaru. V jej vrchole sa nachádza dvojramenný pokovovaný kríž s polmesiacom a hviezdou, ktoré symbolizujú mesto. Nad korunnou rímsou, po stranách veže, sú štvorcové murované nadstavce bočných priestorov veže, ktoré sú ukončené pármi malých vežičiek s helmicami na vrchole s krížikmi. V podveží je hlavný vstup s drevenými, dvojkrídlovými, kazetovanými dverami s reliéfnou rezbárskou výzdobou s girlandami.
Nad kamenným portálom vstupu so segmentovým nadstavcom je vysoké dvojkrídlové okno s oblúkovým záklenkom, hladkou zdvojenou šambránou, ktoré presvetľuje predsieň organovej empory na poschodí. Na priečelí, v úrovni okna, sú v nikách umiestnené kópie sôch sv. Petra a sv. Pavla.
Severná fasáda má v strede plytko vystupujúci rizalit, ktorý je ukončený murovaným štítom nad korunnou rímsou. Vyššiu strednú časť štítu člení arkatúra, ukončená segmentovým oblúkom, zboku podopretá volútami. Bočné, nižšie časti štítu sú členené kanelúrami, ich ukončujúca rímsa prechádza na okrajoch do vystupujúcich oblúkov.
Na východnej fasáde, v zadnej časti exteriéru chrámu, je okrúhle okno, ktoré je súčasťou interiérového riešenia hlavného oltára.
Interiér Kostola
V 2. polovici 19. storočia bol interiér kostola zaklenutý pruskou klenbou. Jednotlivé klenbové polia sú oddelené medziklenbovými pásmi, ktoré dosadajú na mohutné vtiahnuté piliere s dvojicami stuccolustrových pilastrov s rímsovými hlavicami. Uzáver presbytéria je pravouhlý, okrem toho pristavali sakristiu, oratóriom. Klenby a celý interiér zdobí bohatá maliarska výzdoba.
Kostol bol niekoľkokrát opravovaný, naposledy v rokoch 2007 až 2008, keď bola vykonaná rozsiahla obnova interiéru i exteriéru kostola, v rámci ktorej boli zreštaurovaný aj súbor troch veľkoplošných oltárnych a bočných obrazov z konca 18. storočia.
Okolie Kostola
Okolo kostola je vysadená zeleň a vymurovaná ohrada s nízkym soklom a piliermi, ktoré sú kryté nízkou stanovou strieškou z betónu. Medzi stĺpikmi je jednoduché kované oplotenie, ktoré výškou nepresahuje výšku stĺpikov. Pred hlavným priečelím sa nachádzajú dva štvorboké piliere so stupňovitými strieškami, ktoré nesú lampy. Vo východnom rohu ohrady stojí kamenná socha sv. Vendelína; pred severnou fasádou kostola pri bočnom vchode je kamenná socha sv. Antona.
Kostol Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza na východnej strane južnej časti námestia.
Fresky v Kostole Nanebovzatia Panny Márie
Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie nebol vždy vyzdobený freskami. Pred 75 rokmi ich namaľoval Edmund Massányi. Roku 1942 sa v Topoľčanoch za pôsobenia dekana-farára a pápežského preláta Msgr. Antona Richtera, uskutočnila veľká obnova farského kostola Nanebovzatia Panny Márie. Jej súčasťou bolo aj vymaľovanie fresiek na klenbách kostola. Výzdoba bola autorom poňatá monumentálne nielen po stránke obsahovej ale i plošnej, keďže autor dostal na svoju realizáciu niekoľko sto metrov štvorcových.
Edmund Massányi v spolupráci s vtedajším topoľčianskym dekanom Msgr. Antonom Richterom vytvoril fresky v hlbokom umeleckom a vieroučnom súlade. Na začiatku, hneď pri vstupe do chrámu, je freska Krista pred Pilátom, ktorá svojou atmosférou, myšlienkou a výrazovými prostriedkami pripomína skôr tvorbu vrcholného baroka s čiastočnými prvkami renesancie ako slovenskú medzivojnovú modernu.
Massányi tu použil menšiu paletu farieb, no i napriek tomu je výpovedná hodnota fresky takmer dokonalá. Topoľčianske fresky patria isto k vrcholnej freskovej tvorbe akademického maliara Edmunda Massányiho. Pod freskou Krista pred Pilátom je štítok s textom ANNO DOMINI MCMXLII EDMUND MASSANYI.
Kristove zmŕtvychvstanie a vykúpenie následne prináša prostredná freska s plejádou svätých a očistením duší v očistci. Túto prostrednú fresku akoby podopierali dolu po bokoch 4 evanjelisti, ktorí svojimi evanjeliami pomohli tvoriť cirkev, pomohli vytvoriť celú plejádu svätcov. Tretia freska vpredu nad hlavným oltárom predstavuje nanebovzatie Panny Márie. Na vrchole fresky tróni Svätá Trojica.
Freska je naozaj dynamická, noha jedného adorujúceho anjela je mimo rám fresky, akoby anjel vystupoval zo zeme, akoby vychádzal od ľudí, od hriešnikov. Akoby spájal náš hriešny svet s Bohom Otcom, Synom i Duchom Svätým. Čiže na počiatku bola Kristova smrť a jeho zmŕtvychvstanie a na konci vzkriesenie človeka a jeho príchod k Bohu. Ako je prvá freska smutná, tak je naopak posledná freska živá a radostná. Myšlienkový sled fresiek je naozaj dokonalý a pritom jednoduchý.
Edmund Massányi vymaľoval aj novopostavený farský kostol sv. Michala Archanjela v Urminciach. Výrazne sa tiež podieľal v rokoch 1940 - 1941 na novodobej freskovej výzdobe piaristického kostola sv. Ladislava v Nitre s tématikou Dejiny kresťanstva Nitry. I samotné okolie Nitry ako kostoly v Kyneku, vo Veľkom Záluží a na Chrenovej sú poznačené jeho tvorbou.
V roku 1946 akademický maliar spolu so spolupracovníkmi vykonal obnovu a novú výzdobu rímsko-katolíckeho kostola v Chynoranoch. Diela maliara sú zastúpené aj v impozantnom chráme v Šuranoch. V Považskej Bystrici zanechal monumentálnu fresku v kostole Navštívenia Panny Márie, kde zobrazil jeho zasvätenie. Túto fresku maľoval vraj dva roky. V roku 1941 tvoril tiež v Ružomberku vo farskom kostole sv. Ondreja.
Akademický maliar Edmund Massányi bol donedávna dosť zaznávaný, hoci jeho tvorba je široká a bohatá, nebol len autorom fresiek, ale aj autorom sakrálnej tvorby. Jeho obrazy sa nachádzajú vo všetkých významných slovenských galériách.
Ďalšie pamiatky a zaujímavosti v Topoľčanoch
Námestie M. R. Štefánika v dnešnej podobe pochádza z roku 1911. Topoľčany mali za prvej republiky atmosféru typického malého mestečka s viacerými výstavnými budovami z 19. storočia, ktorého súčasťou bola významná židovská obec. Komunizmus to pri svojich prestavbách z veľkej časti vymazal.
Za viaceré historické stavby z 19. storočia mesto vďačí šľachtickej podnikateľskej rodine Stummerovcov, ktorí sídlili v neďalekom tovarníckom kaštieli. Na prelome 19. a 20. storočia vyrástli v Topoľčanoch viaceré secesné alebo eklektické vily, ktoré ešte stále mestu dodávajú typický charakter. Možno ich vidieť napríklad na Stummerovej ulici či ulici ČSA. Z 19. storočia pochádza i kalvária na okraji Topoľčian.
V meste sa zachovalo niekoľko sôch, stĺpov a kaplniek, napr. Trojičný stĺp - súsošie v juhovýchodnej časti námestia (z roku 1768) umiestnené na iónskom stĺpe; socha sv. Jána Nepomuckého (1760) - na Stummerovej ulici a v mestskej časti Veľké Bedzany; Socha Immaculaty (1710) - na stĺpe, ktorý je umiestnený na štvorcovom podstavci dekorovanom výjavmi zo života Krista; už spomínaná socha sv. Antona a socha svätého Vendelína (1862), Socha svätého Floriána v severovýchodnej časti námestia...
Samozrejme, pri návšteve tohto mesta si môžete okrem vzácnych pamiatok vybrať aj z pestrej palety rozličných kultúrnych podujatí, ktoré vás určite zaujmú a očaria. Milovníci prírody môžu zájsť do hlbokých lesov Tríbeča a Považského Inovca, v ktorých je ukrytá jaskyňa Čertova pec. Či už ste sa rozhodli navštíviť historické pamiatky, kultúrne podujatia, prírodné krásy, alebo širokú ponuku rôznych atrakcií, v Topoľčanoch sa určite nebudete nudiť.