Genezaretské jazero a Ježiš Kristus: Fakty a Súvislosti

Genezaretské jazero, známe aj ako Galilejské jazero alebo Tiberiadske jazero, je sladkovodné jazero, ktoré zohráva kľúčovú úlohu v biblických príbehoch a živote Ježiša Krista. Toto jazero, ktoré sa nachádza v severnej časti Izraela, je obklopené bohatou históriou a duchovným významom.

Biblický Význam Genezaretského Jazera

Genezaretské jazero sa spája so životom Pána Ježiša Krista. Neďaleko odtiaľ kráčal Ježiš po hladine jazera, uzdravoval chorých a kázal. V evanjeliu sv. Marka sa Galilea teší privilégiu, veď je krajom Ježišovho ohlasovania Božieho kráľovstva a jeho zázrakov.

Židia ho zvyčajne nazývali „Kinneretské“ jazero. Iné jeho známe názvy sú: Tiberiadske jazero, Genezaretské jazero. Je to sladkovodné jazero, najväčšie v Izraeli (Galilea). Nachádza sa v severnej časti Golanských výšin. Má pomerne veľké rozmery: jeho plocha zaberá 166 km2, obvod dosahuje 53 km, dĺžka 21 km a šírka 13 km. Maximálna hĺbka je 43 m.

Evanjelium používa pomenovanie „more“. Môže to byť narážka na prvý „exodus“, čiže na prvý prechod zotročených Izraelitov z Egypta domov cez Červené more do pokojnej zasľúbenej zeme. Prešli po dne mora suchou nohou, čo bol zázrak. Boh nemá žiadne prekážky, Bohu je všetko možné. Ježiš utíšil dvojmetrové vlny práve na tomto jazere, kráčal po vode tohto jazera.

Židia sa mora veľmi báli, považovali ho za nepriateľské miesto zlých síl, z ktorých mali neustále strach (aj nenávidení Rimania prišli od mora). Ale Ježiš sa práve tu zdržuje veľmi často, učí zástupy na brehu tohto „mora“, povoláva si prvých a najdôležitejších učeníkov práve na brehu tohto mora. Ježiš nemá strach z temných síl. Apokalyptická kniha sv. Jána hovorí, že raz, po druhom Kristovom príchode, budú iba „vody života“ a „more už viac nebude“ (Zjv 21,1).

Dnes sa tu nachádza množstvo archeologických nálezísk, ktoré svedčia o význame tohto miesta už od začiatku nášho letopočtu.

Povolanie Prvých Učeníkov

„Keď (Ježiš) prechádzal“ - Evanjelium zdôrazňuje, že Ježiš sa počas svojho verejného účinkovania často „pohybuje“, prekonáva veľké vzdialenosti, čo na tú dobu nebolo bežné. Ježiš sa snažil o ohlasovanie Evanjelia - radostnej zvesti. To bol dôvod jeho trojročnej cesty „po celej Galilei, Judei a okolitých mestách a dedinách“.

„popri Galilejskom mori“ - Tento názov sa používa jedine v knihách NZ. Zaujímavé je aj to, že za týmto „morom“, za touto hranicou, sa nachádza kraj pohanov.

„uvidel“ - Nebol to len obyčajný povrchný pohľad. Ježiš „uvidel“ a tým pohľadom si hneď aj „vyvolil“. Boh vidí všetko a všetkých. Boh nevidí len povrch, ale aj hĺbku, myšlienky, svedomie, túžby, všetko. Boh vidí prítomnosť, ale aj minulosť a budúcnosť. Keď sa na niekoho pozrie Boh, ten človek by sa mal zmeniť na čosi celkom nové.

„Šimona“ - Símon, Simeon (od slovesa „počúvať“). Šimon Peter je najčastejšie spomínaný učeník. Je prvý medzi dvanástimi apoštolmi a prvý medzi troma najobľúbenejšími učeníkmi Ježiša. Ježiš každého povoláva osobne, jeho ponuka je priama a úplne presne nasmerovaná iba na konkrétnu osobu - iba mne. Ježiš pozná moje meno a všetko, čo sa za ním skrýva. On sám osobne, sám Ježiš, zo svojej iniciatívy, ma láskyplne prosí, aby som šiel za ním.

„a Andreja, Šimonovho brata“ - (Andrej, Ondrej - od gr. slova „mužný“). Zaujímavé je, že Andrej nie je bližšie určený svojím otcom (Andrej, syn...) ako všetci ostatní, ale svojím bratom Šimonom.

„boli totiž rybármi“ - najprv odzneli ich konkrétne mená, až potom ich remeslo, že boli rybármi. Ježiš teda vedel úplne presne, ku komu prichádza, hoci sa dovtedy nikdy nevideli. Ježiš si prekvapivo vyvolil jednoduchých a nevzdelaných ľudí. Evanjelium bolo, je a zostane v prvom rade Božie dielo, lebo presahuje ľudské chápanie i moc.

Jedinečné a neočakávané pozvanie „Poďte za mnou“ má v sebe silnú Božskú autoritu a neobyčajnú moc. Bratia neodpovedali nejakej „imaginárnej“ postave, lež aj ich odpoveď bola osobná a priama. To málo im stačilo, aby vznikol vzťah, aby „spoznali“ Ježiša, aby si ich získal.

„urobím, že sa stanete rybármi ľudí“ - Šimon i Andrej boli určite výborní rybári, ale nie preto si ich Ježiš vybral za „rybárov ľudí“. Ľudia sa chytajú ináč. Obraz rybára so sieťou bol už vtedy často používaný. Výraz „Loviť“, čiže získať niekoho pre niečo, mával väčšinou negatívny význam (dávaj si pozor, aby ťa neulovili). Pravdou je, že občas sa rybári vyskytli v mytológii aj ako záchrancovia. Zárukou dobrého lovu nie je šikovnosť ľudí (rybárov), ale prítomnosť Ježiša Krista (učeníci bez Ježiša celú noc chytali a nechytili nič. Spolu s Ním - za bieleho dňa! - HNEĎ chytili toľko rýb, až sa im siete trhali. Duchovne mŕtvi konečne ožívajú.

„a hneď“ - toto slovo sa u Mk nachádza až 47-krát, zatiaľ čo v ostatných evanjeliách iba zriedkavo. Má časovú funkciu (druhá udalosť nasleduje hneď za prvou). V Markovom evanjeliu slovo „hneď“ dramatizuje, upriamuje pozornosť, vyvíja tlak, vytvára očarovanie a následne tvorí dojem, akoby udalosti naozaj išli za sebou veľmi rýchlo, čo však v skutočnosti tak nebolo. Evanjelista Marek na konci „spomalí“. Od 15. kapitoly, čiže pri Ježišovom utrpení, už nič nie je „hneď“. Ide o zdôraznenie skutočnosti, že nedochádzalo k zbytočnému váhaniu a k zbytočnej strate času.

„Zanechali siete a začali ho nasledovať“ - Hoci učeníci „hneď“ opustili všetko, nestali sa „hneď“ rybármi ľudí. „Urobím z vás rybárov ľudí“ jasne poukazuje na dlhší čas a nie na okamih. Najprv musia „byť s Ním“. „Ísť za Ním“ - Boh vedie mňa a nie ja Jeho. „Zanechať siete“ - zanechať siete, ktoré „lovia“ iba ľudské, bežné, pozemské veci. Zanechať siete, ktoré do cesty kladie Satan, lebo aj on „loví ľudí“.

„Jakuba, Zebedejovho (syna) a jeho brata Jána“ - Tu ide o povolanie ďalších dvoch učeníkov, ktorí takisto „hneď“ reagovali na Ježišovo povolanie. Je isté, že dvojice bratov Šimon+Andrej a Jakub+Ján neboli blízko vedľa seba. Ježiš niekoľko lodí s rybármi „preskočil“ a opäť sa zastavil iba pri tých, ktorých mal už vopred vybratých.

„Na lodi opravovali siete“ - Ich siete boli roztrhané. Keby ich neopravili, nechytili by viac žiadnu rybu. Preto sedeli v loďke so svojím otcom a opravovali ich. Ježiš aj im ponúkol nové a pevné siete, ktoré sa už nikdy neroztrhajú - siete lásky.

„Svojho otca Zebedeja“ - (aramejsky: „Boh je môj dar“). Tu sa zdôrazňuje fakt, že opustili najbližšiu osobu. Otec Zebedej takisto zdanlivo stráca to najcennejšie, ale v skutočnosti je to zisk pre všetkých troch. Oni otca v skutočnosti neopustili, oni „Otca“ našli.

„S najatými pomocníkmi“ - Rybolov bol zdrojom obživy, ale nikomu nezabezpečil blahobyt. Rybári platili „rybárske dane“, ktoré boli vysoké. Najatí robotníci neboli znakom vyššej sociálnej vrstvy, ale dokumentujú fakt, že mnohí muži a živitelia rodín boli bez práce (nemali napr. svoju vlastnú loď) a boli nútení nechať sa prenajímať aspoň za niečo, napr. „Odišli za ním“ - Zanechali prácu, loď, siete, dom, vzťahy, otca, matku, rodinu, ľudí - všetko. Zanechali všetky dobrá tohto sveta.

Povolanie PRVÝCH učeníkom dáva všetkým ostatným záruku, že sa oplatí „zanechať všetko“. Pán Ježiš vráti človekovi „stonásobne“. Prísľub Božieho kráľovstva nemá protikandidáta na súboj, aby si človek vyberal medzi dvojicou rovnocenných ponúk. Dôležité je pochopiť, čo Ježiš ponúka. Správa „Zanechali všetko a odišli za ním“ vyzerá veľkolepo, ale keď prišlo „pohoršenie kríža“, píše evanjelista: „všetci ho opustili a utiekli“. Celé spoločenstvo sa obnoví po Kristovom zmŕtvychvstaní, keď Kristov KRÍŽ konečne celkom pochopia a prijmú ako „kríž spásy“.

Povolaní učeníci už viac nebudú rybármi, už nebudú vykonávať svoju typickú prácu. V každom prípade budú robiť naďalej niečo podobné, budú „loviť“ ľudí. Stanú sa „žiakmi“ a nájdu si svojho „učiteľa“, pre ktorého obetujú aj svoje vlastné životy (ako to On urobil aj pre nich). Preto celé rozprávanie povolania začína Ježišom a Ním aj končí.

Kristom pozvaný človek musí urobiť veľmi vážne rozhodnutie. Pre Krista sa oplatí opustiť všetko a všetkých, lebo Kristus prevyšuje všetko svojou „večnou hodnotou“. Treba sa rozhodnúť a nezastaviť sa po vykročení: „Kto položil ruky na pluh a obzerá sa naspäť, nie je súci pre Božie kráľovstvo“ (Lk 9,62).

Ježiš si nepovolal oddychujúcich ľudí, ale práve pracujúcich, v práve prebiehajúcej činnosti. Nejde teda o ľudí, ktorí nemali čo robiť a v nečinnosti vyčkávali, čím by naplnili svoj voľný čas. Oni boli naplno zamestnaní a boli súčasťou silného rodinného zázemia. Povoláva pri práci - Boh nepotrebuje osobitné miesta, okamihy a nevšednosť, veď je Pánom všetkého a všetkých. Neskôr robí to isté - povoláva Léviho, keď počíta peniaze; povoláva Pavla, keď ide prenasledovať kresťanov.

Jediný, kto tu hovorí, je Ježiš. Okrem silného pohľadu povolaní učeníci spoznali aj Kristov hlas. Rybári s Ježišom nediskutujú, nevyjednávajú si podmienky. Ježišovo povolanie muselo mať pre nich priam magickú silu, čiže Ježišova tvár musela vyžarovať niečo neskutočné, nepoznané, krásne, mocné, silné, čiže božské. Ježiš je vodca, ktorý nikoho nesklame.

Božie kráľovstvo nie je teória, ale prax - musí sa žiť HNEĎ. Božie kráľovstvo je žitie, v ktorom je jasné, že človek sa definitívne rozhodol o svojom živote podľa evanjelia a nesedí na dvoch koňoch zároveň. Ježišova otázka (povolanie) a naša odpoveď tvoria spolu základ, dva základné prvky viery na zemi a spásy v nebi. Nikto nemôže nahradiť Ježiša (v nikom inom niet spásy) a ani mňa (nikto nemôže odpovedať namiesto mňa). Ježiš nikdy človeka neopúšťa, nemusíme sa báť sklamania. Ježiš je živý Boh, On nie je ideológia, ale vzťah.

Ježiš povolal štyri osoby. Povolanie prvých učeníkom nám dokazuje, ako veľmi BOH miluje ČLOVEKA a čaká na rovnakú odpoveď „hneď“ od každého z nás. Ináč nedosiahnuteľný a nepredstaviteľný Boh túži vstúpiť do života človeka, ale nikdy sa pritom nedotkne jeho slobody. Chápeme, že bez Ježiša by takéto niečo nebolo možné. Aké je úžasné, že Ježiš prišiel k nám a „povoláva“ aj nás!

Mesiánski Židia a IDF

Návrat židovského národa do zeme Izraela (Erec Jisrael) v súvislosti so založením moderného štátu Izrael priniesol so sebou malú, no rastúcu komunitu mesiánskych Židov so súčasným počtom 10- až 15-tišíc duší. Súčasne veria, že Ježiš je Mesiáš Izraela, a je jedinou cestou k spaseniu. Pre mesiánskych Židov slúžiť v izraelskej armáde to nie je len občianska, ale aj náboženská povinnosť.

Títo kresťania slávia vlastnú verziu židovských sviatkov ako Pesach (židovská veľká noc) a Sukkót (sviatok stánkov) a rovnako vyznávajú aj sabatový (sobotný) deň odpočinku. Síce bez tradície výkladu, avšak vážne, čo sa týka posvätnosti a platnosti biblického textu, prijímajú mesiánski veriaci údel byť v IDF aj z Nového Zákona.

List Rímskym (13:1-7) varuje pred odporovaním politickej autorite, kedže je ustanovená Bohom. Listu Kolosenským (3:22-23) zase učí, že služobníci majú slúžiť nielen pre osobný prospech, ale hlavne z bázne pred Bohom.

Mesiánska interpretácia týchto textov, kombinovaná so silným náboženským presvedčením, premieňa mladých brancov na Božích bojovníkov, rozhodnutých plniť Jeho vôľu počas služby v armáde židovského štátu. Iné verše, ako napríklad Ježišove reči na hore (Matúš 5:7), ktoré niektorí kresťania interpretujú ako Ježišovu podporu pre pacifizmus, vidia mesiánski Židia ako povinnosť súčasne milovať nepriateľov, no zároveň bojovať a zabiť ich.

Mnohí mesiánski Židia považujú svoju povinnosť slúžiť v IDF za nie odlišnú od povinnosti iných kresťanov v Spojených štátoch, Veľkej Británii, či dokonca v Jordánsku a Egypte slúžiť v ich štátnych armádach.

No pre niektorých má služba v IDF zvláštny teologický význam. Joel, ktorý bol dôstojníkom v bojovej jednotke, verí, že návrat židovského národa do zasľúbenej zeme je súčasťou Božích plánov.

Kvôli svojmu náboženskému presvedčeniu boli mesiánski Židia terčom fyzických útokov a diskriminácie, a to aj v IDF.

Tento rok do izraelskej armády vstúpi okolo 150 vysoko motivovaných mesiánskych veriacich. Mnohí z nich budú slúžiť v bojových jednotkách. Niektorí z nich prešli týždeň trvajúcou mentálnou a duchovnou prípravou na sústredení Netsor, organizovanom mesiánskou komunitou. "Netsor" je hebrejské slovo znamenajúce "na stráž", či "byť ostražitý".

M., veliteľ čaty v elitnej demoličnej jednotke, a jeden zo zakladateľov Netsor, požiadal noviny Jerusalem Post nezverejniť identity ľudí, ktorí súhlasili s týmto rozhovorom, z obavy, že by sa stali terčom pre antagonistické elementy v armáde.

„IDF je nástrojom v rukách Božích, lebo vykonáva Jeho plán", povedal Joel.

„Nenávidím, čo robia palestínski teroristi, a teda budem robiť všetko, vrátane zabitia, ak je to nevyhnutné, aby som ich zastavil", povedal Tzvi, učiteľ a poradca v programe Netsor. "Avšak to mi nezabráni, aby som ich miloval ako ľudské bytosti."

"Som vojak Boha", povedal rusovlasý Boris, prijatý do elitnej bojovej jednotky, a jeden z 28 mladých účastníkov Netsor. "V rámci mojej služby v IDF urobím to najlepšie, aby som slúžil Bohu duchovne a fyzicky. Nie kvôli štátnym autoritám, ale kvôli Bohu a Ješuovi (Ježišovi) ", dodal Boris, keď sme sedeli v jedálni ubytovne, z ktorej je výhľad na Genezaretské jazero. Teraz, skoro po dvoch tisícročiach, Jeho mladí nasledovníci, presvedčení, že kráčajú v Mesiášových šľapajách, dúfajú stať sa bojovými pilotmi, výsadkármi, prieskumníkmi, tankovými veľiteľmi či námorníkmi.

"Nakoniec veríme, že je to Boh, kto otvára a zatvára dvere", povedal M. "A ak On nechce, aby niekto postúpil v IDF, nestane sa tak. Avšak nechceme robiť žiadne chyby, ktoré by poškodili niekomu kariéru v IDF."

"Ak by som žil v Jordánsku, mal by som tie isté postoje vo vzťahu k jordánskej armáde", povedal Tzvi.

Genezaretské jazero je teda nielen geografickým miestom, ale aj symbolom viery, histórie a súčasných udalostí, ktoré spájajú biblické posolstvo s moderným životom.

tags: #genezaretske #jazero #jezis #kristus