Macedónsko-belgicko-slovinsko-francúzsko-chorvátska koprodukcia Boh existuje, volá sa Petrunia je piatym celovečerným hraným filmom režisérky Teony Strugar Mitevskej. Ide o ostrú feministickú kritiku cirkevných tradícií a svetských zákonov, ktoré sú determinované patriarchálnym systémom.
Film "Boh existuje, volá sa Petrunia" režírovala Teona Strugar Mitevska. Vo svojich snímkach sa venuje predovšetkým reáliám - súčasnej aj historickej problematike jej rodnej krajiny. Mitevska sa nebojí poukazovať na ekonomické, náboženské či kultúrne nedostatky alebo problematiku s identitou Macedóncov po rozpade bývalej Juhoslávie.
Teona Strugar Mitevska zaujala verejnosť už svojím prvým krátkometrážnym filmom Veta, ktorý sa premietal na Berlinale. Výrazné autorské a kritické stanovisko k dlhodobej spoločenskej situácii v Macedónsku, ktoré je pre jej tvorbu symptomatické, sa prejavilo už v jej hranom debute Kako ubiv svetec z roku 2004, ktorý uviedla na festivale v Rotterdame. Svoju najnovšiu snímku Boh existuje, volá sa Petrunia stihla predstaviť na štyroch svetových filmových festivaloch v Berlíne, Sydney, Edinburghu a Transylvánií.
Film bol uvedený aj na Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach. Na prestížnom filmovom podujatí otvorí súťažnú sekciu Orrizonti nekonvenčný portrét Matky Terezy s názvom Matka od režisérky Teony Strugar Mitevskej.
Dej filmu sa točí okolo 31-ročnej Petrunie, ktorá má vyštudovanú históriu a nemôže nájsť zamestnanie. Vracia sa z ďalšieho neúspešného pohovoru, keď zrazu skočí do studenej vody. Práve je totiž sviatok Troch kráľov a ako každý rok, aj teraz mladí muži súťažia, kto vyloví posvätený kríž, ktorý do ľadovej rieky hodil kňaz. A Petrunia je najrýchlejšia, jej ruky držia trofej pred televíznymi kamerami.
Konvenčnosť ortodoxnej cirkevnej tradície naruší 31-ročná Petrunia. Cestou z ďalšieho neúspešného pohovoru do zamestnania vyloví z ľadovej vody trofej, o ktorú spravidla bojujú iba muži. Ten, komu sa podarí z rieky na Troch kráľov vyloviť kríž, prežije celý rok v šťastí, zdraví a blahobyte. Pravda, ak je mužom.
Z víťazstva sa však dlho neteší. Nasledujúci deň sa stane terčom vyhrážania a nenávisti okolia, keďže si dovolila porušiť odveké pravidlá mužského sveta. Hnevlivá a melancholická satira spochybňuje stav demokratických zmien v macedónskej spoločnosti a vyslovuje veľmi ostrú kritiku voči predstaviteľom cirkvi, justície a médií.
Rozpúta tak voči sebe spŕšku neprajností a hnevu. Ľudia sú pobúrení a chcú od Petrunie, aby oľutovala to, že sa opovážila porušiť dávne náboženské pravidlá napísané mužmi. Po Petruniu si onedlho po týchto udalostiach príde polícia, ktorá ju núti vzdať sa dreveného kríža. Hlavná protagonistka sa ale nebojí, nátlak spoločnosti v nej burcuje odvahu a odhodlanosť postaviť sa zastaraným zvykom a patriarchálnym pravidlám.
Život hlavnej protagonistky nie je ideálny. Po skončení vysokej školy, na ktorej vyštudovala históriu sa snaží nájsť prácu adekvátnu jej odboru. No nedarí sa jej to, a tak si musí privyrábať ako čašníčka. Ani so svojou matkou nemá ukážkový vzťah. V živote Petrunie sa ale po sviatku Troch kráľov začína roztáčať kolotoč absurdných situácií, satiricky poukazujúcich na prehnitý a patriarchálny systém pevne zakorenený v povedomí macedónskej spoločnosti.
A čo je podľa môjho názoru skôr prínosné ako kontraproduktívne, záver snímky značne polarizuje divákov na dva tábory.
„Na Petrunii obdivujem odvahu a vzdelanosť. A ešte to, ako sa v nej spája silná energia a vyrovnaný, pokojný charakter,“ opisuje v rozhovore svoj vzťah k postave jej predstaviteľka, Zorica Nusheva. To bolo podľa nej možné najmä vďaka brilantnému scenáru.
Teona Strugar Mitevska
Film Boh existuje, volá sa Petrunia je hnevlivá a melancholická satira, ktorá spochybňuje stav demokratických zmien v macedónskej spoločnosti a vyslovuje veľmi ostrú kritiku voči predstaviteľom cirkvi, justície a médií.
V rámci rôznorodých diváckych reakcií spomeniem ešte štyri festivalové tituly.
Aký je teda Art Film Fest? Je to realista, ktorý svojím obšírnym, inteligentným a triezvym pohľadom na svet dokáže meniť alebo dopĺňať názory a hodnoty mnohých jeho recipientov. Je však stále iba človek. Motivuje, teší, hnevá i skľučuje. Zároveň je manipulátorom, ktorému všetko zlé ihneď odpustíte. To tiež preto, že je atraktívny až neodolateľný, čím okolo seba vytvára nezabudnuteľnú atmosféru, ktorej chcete byť za každú cenu súčasťou. I keď o ňom hovorím v mužskom rode, je absolútne gender-free, a to aj napriek tomu, že jeho tohtoročný „look“ sa odvíjal od mladej ženy, vraj jeho najčastejšej návštevníčky. On však ponúka niečo pre každého. Aj keď spolu už roky nežijeme v jednom meste, náš vzťah zostal zdravý a plnohodnotný. Keď sa ma naposledy spýtal ako by zo seba mohol „vystrúhať lepšiu formu“, poradila som mu, aby upustil od svojej (síce zaslúženej a rokmi vycibrenej) „naleštenej“ pózy a myslel aj na svojich alternatívnejších obdivovateľov, ktorí nepotrebujú červené „posh“ koberce ani partiové módne prehliadky. A aby takých radšej ako na Chiki Liki Tu-a zobral na kvalitné undergroundové kapely, pokojne aj začínajúcich slovenských hudobných talentov, prípadne zorganizoval viacero vonkajších premietaní súčasných kvalitných filmov.