Kostol sv. Jána Apoštola a Evanjelistu v Palúdzke je významnou dominantou obce a celého Liptova. V článku sa dozviete o histórii tohto kostola, jeho architektúre, výmaľbe a osobnostiach, ktoré sa zaslúžili o jeho výstavbu a rekonštrukciu.
História farnosti a kostola
História farnosti sa začala písať už niekedy na začiatku 14. storočia. Okolo roku 1300 totiž tunajší zeman Ondrej nechal pre svoju potrebu vystaviť prvý kostol zasvätený sv. Jánovi apoštolovi. Neskôr jeho príbuzní z Bodíc postavili druhý kostol sv. Ladislava. Patronícium palúčanského kostola bolo okolo roku 1500 po jeho prestavbe zmenené na sv. Žofiu.
Kostol sa v druhej polovici 17. storočia dostal do rúk evanjelikov. Protestantskí kazatelia následne vo farnosti pôsobili až do roku 1677, kedy sa kostol vrátil do rúk katolíkov. Od tohto obdobia až do roku 1960 boli sídlom farnosti Bodice a Palúdzka bola filiálkou.
Pôvodný kostol svätého Jána apoštola zanikol niekedy na začiatku 19. storočia. Stavbu pravdepodobne narušila nestabilita svahu, na ktorom stál. Z kostola sa dokázateľne zachoval oltár Klaňania troch kráľov zo začiatku 16. storočia, ktorý je v zbierkach Slovenského národného múzea.
V roku 1854 dal Móric Paluďai s manželkou Amáliou na pamiatku zomrelej 24-ročnej dcéry Otílie postaviť na takzvanom starom cintoríne (obklopoval pôvodný kostol) kaplnku. Na tomto mieste boli pochovaní významní členovia rodiny Paluďaiovcov a niektorí cirkevní hodnostári. Patroníciu kostola bolo zmenené opäť na svätého Jána apoštola niekedy na konci 17. storočia.
Výstavba nového kostola
V roku 1854 bol v Palúdzke postavený barokovo-klasicistický kostol. Stavbu financoval Imrich Paluďai, nitriansky biskup, rodák z Palúdzky. Je to jednoloďová stavba so segmentovo zakončeným presbytériom, pristavanou sakristiou a vežou, vstavanou do trojosového štítu. Fasáda je členená pilastrami a podstrešnou rímsou. Na veži sú nárožné pilastre s figurálnymi hlavicami a neogotické zvukové okná.
Biskup Imrich Paluďai dal v rámci stavby nového kostola postaviť v roku 1856 aj kaplnku svätého Jána Nepomuckého. Kaplnka je postavená na šesťuholníkovom pôdoryse. Je členená dvojitými pilastrami a dvojitou korunnou rímsou. Zakrytá je stanovou strechou. Interiér zdobí obraz svätého Jána Nepomuckého od neznámeho autora.
Interiér a výmaľba kostola
Interiér kostola v roku 1943 vymaľoval maliar a reštaurátor Mikuláš Štalmach. Na hlavnom oltári je vyobrazený svätý Matúš. Interiér zdobí klasicistická kazateľnica s reliéfom rozsievača na parapete a so sochou Jána Krstiteľa. Vo veži sa nachádzajú 3 zvony. Najstarší je malý zvon z 19. storočia odliaty vo zvonolejárni Alberta Samassa. Veľký a stredný zvon boli odliate v roku 1928 vo zvonolejárni Oktava Wintera.
Súčasný stav malieb je taký, že bočné steny sú hlavne v dolnej časti a pod oknami viditeľné navlhnuté, opadávajú vrchné vrstvy farby a omietky a rozširujú sa praskliny. Veľké praskliny sú viditeľné aj na klenbách oblúkov a na celom zvyšku stropu.
Výmaľbu kostola môžeme rozdeliť na obrazy a ornamentálne zakončenia, ktoré sa nachádzajú najmä v rohoch kupol, pozdĺž oblúkov a taktiež na orámovaní obrazov.
Presbytérium začína za veľkým oblúkom, ktorý je výraznejšie znížený oproti stropu a zdobia ho tradičné motívy spojené s Eucharistiou - symboly chleba a vína v podobe obilných kláskov a plodov viniča. V strede je motív dotvorený vyobrazením hostie, nad ktorou sa nachádza monštrancia v strede medzi dvomi anjelmi smerujúcimi rukami k nej.
Bočné časti presbytéria reprezentujú zvyčajné slovenské motívy, zobrazované v kostoloch najmä v období po vzniku ČSR. Nad sakristiou je obraz sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestcov, s výrazným dvojkrížom a štítom zobrazujúcim výjavy zo Svätého písma. Na opačnej strane, pri bočnom výklenku kostola, sa nachádza vyobrazenie svätých pustovníkov Andreja-Svorada a Benedikta.
Na strope presbytéria je obraz Poslednej večere zobrazujúci Ježiša, sv. Petra po pravici a sv. Jána po ľavici nakloneného smerom k Ježišovi (podľa Jn 13, 23).
V prednej aj v zadnej časti lode sa nachádzajú výrazné kupoly s plackovou klenbou, typickou pre obdobie baroka. Obe obsahujú centrálnu kruhovú maľbu vychádzajúcu zo symboliky pozemskej púte Božieho syna a jeho príchodu (v zadnej časti, príchod do kostola) a biblickej metafory jej zavŕšenia (v prednej časti).
Zadná maľba obsahuje motív Zvestovania Pána (najtradičnejšie slávený 25. marca). Obraz zachytáva Pannu Máriu symbolicky hľadiacu na text zvestovania na malom stolíku a anjela Gabriela (Lk 1, 26-38). Nad Máriou je vidieť holubicu ako symbol Ducha Svätého a lúč svetla vychádzajúci od holubice k Márii symbolizujúci samotné počatie. Na ľavej a pravej strane je kruhový rám obrazu prerušený výraznejšími ornamentami s pripodobnením „medailónov“ v ich strede. Rovnaké zdobenie je v prednej aj zadnej kupole. Rozdiel je len v použitej symbolike.
V prednej kupole sú zobrazené so symbolmi Najsvätejšieho Srdca Ježišovho a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie. Ježišovo Srdce je na vrchu doplnené výjavom Golgoty a je obkolesené tŕňovou korunou. Máriino Srdce je zobrazené s malou korunkou na vrchu a je prebodnuté mečom (Lk 2, 35). Je zobrazené uprostred venca vytvoreného z ruží. Ruža je často používaná ako symbol Panny Márie, vychádzajúc už zo Starého zákona. Aj samotné slovo ruženec vychádza práve z tohto motívu.
V zadnej kupole sú rovnako kruhové symboly Ježiša a Márie, ktoré tiež tvorí tŕňová koruna a veniec ruží. Rozdiel je v ich strede. Miesto zobrazenia sŕdc, je v tomto prípade používaná iná symbolika. Pre Ježiša je to monogram IHS, ktorý je skratkou Ježišovho mena vychádzajúci z gréckeho jazyka. V inej interpretácii je tento monogram často vysvetľovaný vychádzajúc z latinčiny - I(J)esus Hominum Saltavato (Ježiš spasiteľ ľudí).
Maľba v prednej kupole je zobrazením udalosti Premenenia Pána, ktoré je zároveň biblickým predobrazom Vzkriesenia. Obraz zobrazuje samotnú udalosť, ktorá sa odohrala na hore Tábor (Mt 17, 1-6, Mk 9, 1-8, Lk 9, 28-36). Podľa Písma vzal Ježiš na vrch apoštolov Petra, Jakuba a jeho brata Jána. Apoštoli sú zobrazení ako padli na tvár k zemi. Jakub a Ján sú zobrazení vľavo od Ježiša, Peter vpravo. Ježiš sa pred nimi premenil (zobrazený v bielom - „odev mu zbelel ako slnko“). Pri Ježišovi sa následne zjavujú veľkí proroci zo Starého zákona - Mojžiš a Eliáš, s ktorými sa Ježiš zhováral. Mojžiš je zobrazený na pravej strane po ľavici Pána, a je vyobrazený s tabuľkou prikázaní symbolizujúcich Boží zákon. Eliáš, považovaný za najväčšieho z prorokov, je na ľavej strane maľby a reprezentuje prorokov, ktorí predpovedali príchod Mesiáša.
Maľba je jasne inšpirovaná obrazom Premenenia (Trasfigurazione) od talianskeho renesančného umelca Raffaela Santiho, ktorý môžeme dnes nájsť vo Vatikánskych múzeách. Od Raffaelovho vyobrazenia sa líši vynechaním spodnej polovice zobrazujúcej vyliečenie posadnutého chlapca, ktoré sa nachádza v ďalších pasážach Svätého písma hneď po Premenení (Mt 17, 14-20, Mk 9, 14-29, Lk 9, 37-43). Z vrchnej časti Raffaelovho obrazu sú tiež vynechaní sv. Justus a sv. Pastor, ktorých sviatok pripadá na rovnaký deň ako sviatok Premenenia Pána (6. august).
Výrazné zdobenie je, okrem maľovaných rámov obrazov a rohových zakončení kupol, viditeľné jasne aj na spodnej strane oblúkov kostola a okolo okien. Zdobenie každého z okien je na vrchu zakončené iným motívom. Na oknách v prednej časti chrámu je dominujúcim spoločným symbolom kríž, v zadnej časti je to Eucharistia. Vpredu vpravo je priečne maľovaný kríž doplnený v pozadí symbolom IHS v kruhu so šesťuholníkovým orámovaním a kusom látky, na ktorej sa nachádza tŕňová koruna. Na opačnej strane vpredu je kríž doplnený motívom kotvy a symbolicky aj srdca v popredí. Kombinácia týchto troch motívov predstavuje tri dôležité piliere - lásku, vieru a nádej (srdce = láska, kríž = viera, kotva = nádej, 1 Kor 13, 13).
Vzadu vpravo je použitá kniha, na ktorej je položený kalich s hostiou a prevesená štóla. Vedľa knihy je ešte vyobrazenie cibória, nádoby na uchovávanie Najsvätejšej sviatosti. Na ľavom zadnom okne je kalich s hostiou doplnený štólou a otvorenou knihou s latinským nápisom Vos Estis Lux Mundi (Mt 5, 14), čo v preklade znamená: vy ste svetlo sveta.
Mikuláš Štalmach - maliar a reštaurátor
Akademický maliar a reštaurátor Mikuláš Štalmach sa narodil 15. novembra 1907 v Liptovskom Mikuláši. Vzdelanie Mikuláš nadobudol na súkromnej škole Gustáva Malého v Bratislave a na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Celý svoj život venoval veľkému množstvu projektov zameraných na reštaurovanie a obnovu historických pamiatok.
Pod jeho vedením pracoval umelecký kolektív na obnove gotického Kostola Nanebovzatia Panny Márie v Spišskej Novej Vsi. Podieľal sa aj na rekonštrukcii levočskej radnice a ďalších objektov námestia vrátane Thurzovho domu. Svoj rukopis zanechal aj pri realizácii polychrómie a zlátení plastík hlavného oltára chrámu sv. Jakuba.
V rodnom meste sa venoval viacerým kaštieľom a mestským stavbám. K takýmto patril aj kaštieľ Vranovo v Palúdzke, kde spolu s profesorom Alfredom Pifflom zrealizoval podrobný architektonický výskum. Pre liptovský región je treba obzvlášť spomenúť spoluprácu na gotickej obnove, čistení kameňa a maľbe ozdôb Kostola sv. Mikuláša v Liptovskom Mikuláši a prácu na odhaľovaní a reštaurovaní stredovekých malieb v interiéri Kostola Obetovania Pána v Smrečanoch.
K jeho autorským prácam na stenách kostolov patrila popri úchvatnej výmaľbe kostola v Palúdzke aj výmaľba Kostola svätého Petra a Pavla v Pavlovej Vsi. V tomto kostole vymaľoval strop, obrazy 12 apoštolov a oltárny obraz venovaný patrónom kostola.
Mikuláš Štalmach patril k skupine mikulášskych umelcov (spolu s Jankom Alexym, Petrom Júliusom Kernom, Alfonzom Gromom, Ferom Kráľom, Alojzom Lutonským a ďalšími), ktorí sa veľmi aktívne podieľali na vzniku Galérie Petra Michala Bohúňa. Bol nositeľom štátneho vyznamenania Za zásluhy o výstavbu a držiteľom Ceny Cypriána Majerníka. Bol jedným z najlepších reštaurátorov v bývalom Československu a vykonával tiež funkciu predsedu odboru reštaurovania pri Zväze slovenských výtvarných umelcov.
Zomrel 5. mája 1990 a pochovaný je v starej časti Vrbického cintorína v rodinnej hrobke spolu s bratom Rudolfom a sestrou Boženou.
Súčasnosť a obnova kostola
Ako už viacerí z vás iste viete, máme v pláne uskutočniť obnovu a vymaľovanie interiéru kostola sv. Jána Apoštola a Evanjelistu v Palúdzke. Z tohto dôvodu vo farnosti prebehlo už niekoľko zbierok a na tento úmysel venovali finančné príspevky aj viacerí Bohuznámi darcovia.
Očakávané náklady na maľovanie kostola budú dosť veľké, a preto vás veľmi pekne prosíme, ak je to vo vašich silách, podporiť toto dielo. Na zaslanie finančnej podpory môžete využiť číslo účtu našej farnosti, do poznámky je vhodné doplniť ako úmysel „maľovanie kostola v Palúdzke“.
Rímskokatolícka farnosť Palúdzka je farnosť patriaca do Liptovskomikulášskeho dekanátu v Spišskej diecéze. Je najmenšou farnosťou v Liptovskom Mikuláši. Farským kostolom je kostol sv. Jána, apoštola a evanjelistu v Palúdzke. Okrem toho má farnosť ešte filiálny kostol sv. Ladislava v Bodiciach. Sväté omše sa slúžia aj v kaplnke domovu sociálnych služieb v liptovskomikulášskej nemocnici.
Vo farnosti funguje niekoľko skupín, ktoré sa venujú rôznym aktivitám. Medzi ne patria miništranti, farský spevokol, detský spevokol, lektori, ružencové spoločenstvo a farská hospodárska a pastoračná rada. Okrem týchto skupín sa farským aktivitám venuje mnoho ďalších ľudí, vďaka ktorým je v kostole vždy čisto a poriadok, krásna výzdoba a nástenky.
Farnosť každoročne organizuje niekoľko pútí. V posledných rokoch boli organizované väčšie púte do Svätej zeme, Medžugoria, Ríma, Assisi a Krakova. Zároveň sa farnosť zúčastňuje celodiecéznych pútí ako je púť v Levoči alebo do Svätyne Božieho Milosrdenstva vo Smižanoch.
Farárom vo farnosti je od leta 2020 Mgr.
Prehľad významných osobností a udalostí
| Osobnosť/Udalosť | Význam |
|---|---|
| Imrich Paluďai | Nitriansky biskup, rodák z Palúdzky, financoval stavbu kostola v roku 1854. |
| Mikuláš Štalmach | Akademický maliar a reštaurátor, vymaľoval interiér kostola v roku 1943. |
| Zánik pôvodného kostola | Na začiatku 19. storočia, pravdepodobne kvôli nestabilite svahu. |
| Oltár Klaňania sa troch kráľov | Zachovaný z pôvodného kostola zo 16. storočia, dnes v zbierkach Slovenského národného múzea. |
Kostol sv. Jána Apoštola a Evanjelistu v Palúdzke je nielen významnou sakrálnou stavbou, ale aj dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Liptova. Jeho bohatá história, umelecká výzdoba a aktívny život farnosti svedčia o jeho trvalom význame pre miestnu komunitu.