Obec Dolná Súča, ležiaca v malebnom venci okolitých hôr s dominujúcim vápencovým Krásinom, sa nachádza v oblasti bohatej na historické udalosti. Dejiny obce ovplyvnila nielen blízkosť Trenčianskeho hradu, ktorý bol do raného stredoveku sídlom župy a jedným z najvýznamnejších centier politického života Uhorska, ale i susedstvo s neďalekým českým štátom.
Prevažná väčšina obyvateľov Dolnej Súče sa hlási k rímsko-katolíckemu náboženstvu. Súčasným farárom je od 28.6.2021 Mgr. Jozef Plutinský, ktorého môžete kontaktovať na telefónnom čísle 0901 909 190.
V obci sa nachádza rímsko-katolícky kostol sv. Alžbety Uhorskej, ktorý je najstaršou pamiatkou obce, písomne doloženou už z prvej polovice 16.storočia.
Kostol sv. Alžbety Uhorskej v Dolnej Súči
História Kostola sv. Alžbety Uhorskej
Nie je známe, kedy bol kostol v Dolnej Súči postavený. Najstaršie cirkevné schematizmy iba poznamenávajú, že v roku 1549 už jestvoval. Môžeme predpokladať, že kostol bol postavený po roku 1527, kedy získal hrad Súču a k nemu patriace obce do zálohu nitriansky biskup Štefan II. Podmanický. Pravdepodobne tento, alebo jeho nástupci v majetku, Ján a Rafael Podmanický dali kostol postaviť.
Kostol bol celý drevený okrem murovaného sanktuária - predná časť oltára. V roku 1754 kostol, okrem murovanej časti aj s organom zhorel. V roku 1756 bol z tvrdého materiálu znovu postavený. Počas storočí prekonal niekoľkokrát väčšie zmeny. Stavba kostola je prevedená v barokovom slohu klasicisticky upravená.
Kostol v Dolnej Súči je zasvätený sv. Alžbete - uhorskej princeznej. Narodila sa v roku 1207 kráľovi Ondrejovi II. a kráľovnej Gertrúde. Ako 13 ročná bola zosobášená s durínskym kniežaťom Ľudovítom. Spolu mali 3 deti. Svoj majetok rozdávala chudobným, stavala pre nich nemocnice a starala sa o nich. Rodina jej manžela však s touto charitatívnou činnosťou nesúhlasila a preto ju po Ľudovítovej smrti spolu s deťmi vyhnali z hradu. Alžbeta naďalej pomáhala chudobným, žila medzi nimi a ako chudobná aj zomrela. Dožila sa iba 25 rokov.
Významné udalosti vo farnosti
- Rok 2007: Rok osláv veľkého jubilea 800 rokov od narodenia sv. Alžbety, patrónky farnosti a obce Dolná Súča.
- 19. jún 2013: Príchod relikvií svätého Konštantína-Cyrila, jedného zo solúnskych bratov, vierozvestcov.
- 21. september 2013: Relikvie bl. Karola Wojtylu, pápeža Jána Pavla II., sa stali súčasťou farského Kostola sv. Alžbety Uhorskej.
Činnosti vo farnosti
Pri kostole stojí budova starej školy. Priestory tejto budovy slúžia materskému centru, kde sa stretávajú matky s malými deťmi. Spoločne sa hrajú, cvičia, kreslia , vyrábajú rôzne veci. Pre matky sú podľa záujmu pripravované prednášky na rôzne témy s rôznymi ľuďmi. Vo vedľajších miestnostiach sa stretáva mládež pracujúca pod názvom Domka.
Viditeľnou spomienkou na dlhodobú prácu otcov saleziánov v našej farnosti je exercičný dom tzv. EDO vybudovaný na farskom dvore v čase pôsobenia správcu farnosti, v tej dobe predstaveného celej provincie saleziánov, Don Jozefa Kaisera. Exercičný dom slúži na duchovné cvičenia, sústredenia.
Slovenský orol je kresťanská telovýchovná a športová organizácia, ktorá si v obci začína hľadať svoje miesto. Detský spevokol má nestály počet členov vo veku od 10 do 16 rokov, ktorý vedie pani Naďa Plevová.
Modlitby matiek sú v Súči rozšírené vďaka pánu farárovi. Matky sa pravidelne raz do týždňa stretávajú po skupinkách vo svojich domovoch, aby sa spoločne modlili za svoje rodiny i za deti bez rodičov či nenarodené deti.
Zoznam farností v okolí
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dobrá Niva, Dobrá Niva
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dolná Krupá Nám. L. van Beethovena 552/14, 91965 Dolná Krupá
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Dolná Mariková Dolná Mariková 463, 01802 Dolná Mariková
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Dolný Hričov Dolný Hričov 171, 01341 Dolný Hričov
- Rímskokatolícka cirkev, farnosť Dolný Kubín Kohútov sad 1753/2, 02601 Dolný Kubín
- Rímskokatolícka cirkev, Farnosť Domaniža Domaniža 2, 01816 Domaniža
Významné osobnosti a udalosti v histórii Dolnej Súče
Významným dejinným faktorom, ktorý ovplyvnil dejiny viacerých okolitých obcí v tejto pohraničnej oblasti, bolo práve vybudovanie hradu Súča na vrchu Krásin. Belo IV. zaiste vedel, prečo venoval tomuto strategickému miestu pozornosť v časoch budúceho nebezpečenstva, ohrozujúceho krajinu.
Osobitný úsek dejín Dolnej Súče tvorí obdobie zemepánov Podmanických. Ferdinand I., finančne vyčerpaný dlhotrvajúcimi vojnami s Turkami 13.nov.1527 založil hrad Súču aj s obcami za 1600 zlatých nitrianskemu biskupovi Štefanovi Podmanickému. Dedičmi sa stali jeho synovci Ján a Rafael Podmanický.
Po smrti Rafaela Podmanického, pripadli v r.1559 aj k hradu patriace majetky kráľovskej komore a spravovali ich záložní páni Trenčianskeho hradu. Ustavičná finančná kríza prinútila kráľa Ferdinanda, aby dal Trenčín znova do zálohu. Majitelia sa často menili a až v roku 1592 majetky patrili jednému z najmocnejších šľachtických rodov v Uhorsku - Ilešháziovcom.
Život poddaného ľudu v Dolnej Súči
O ťažkom postavení poddaných a konkrétnejších údajoch o obciach na panstve sa dozvedáme vďaka špeciálnym písomnostiam - daňovým súpisom a urbárom. Urbár predstavoval súhrn údajov o povinnostiach sedliakov a želiarov voči zemepánom i súpis pozemkového majetku.
Sedliaci podľa najstaršieho urbára boli povinní platiť na Narodenie Pána každý rok po 30 denárov, na Juraja a Michala po 35 denárov. Od dávok nebol oslobodený ani richtár, spoločne so sedliakmi musel dodať plný voz chmeľu na varenie piva. V urbári z r.1623 boli poplatky stanovené podobne ako v r.1608.
Trenčianske panstvo malo majere, lúky a polia v jedenástich obciach. Okrem obilnej produkcie bol dôležitým odvetvím majerského hospodárenia aj chov domácich zvierat. Najväčšie zisky prinášalo zemepánovi pivovarníctvo. Pálenice, v ktorých pálili raž na lieh, boli ďalším ziskovým podnikom, ktorí zaviedli na panstve Ilešháziovci.
Mlyny a mlynári
Spracovaním obilia sa okrem pivovarov a páleníc zaoberali aj mlyny. R. 1600 bolo na trenčianskom panstve 7 mlynov, z toho dva panské v Dolnej Súči. Mlyn sa spomína už v najstaršom urbári v r.1549 ako mlyn patriaci hradu. Až v roku 1651 je uvedený mlyn i valcha. V r. 1766 bolo v Dolnej Súči 5 mlynov.
Najpozoruhodnejší zo všetkých mlynov bol mlyn u Hamajov. Po zavedení elektrifikácie, keď nebol dostatok vody, ho poháňal elektrický motor. Tu pracovala i valcha, ktorú Ján Hamaj renovoval v roku 1803 a zriadil i kašník.
Od zrušenia poddanstva do roku 1918
Druhá polovica 19.storočia znamenala aj pre Dolnú Súču prevratné zmeny. Uhorský snem v r.1848 zrušil poddanstvo a tým sa skončilo stáročia trvajúce obdobie závislosti väčšiny obyvateľstva slovenského vidieka od zemepánov.
V rámci tzv. daňového provizória sa robili katastrálne vymeriavania, v r.1850 aj v Dolnej Súči. Účastníci obhliadky prešli spolu okolo chotára Dolno-Súčanského 45 375 krokov, čím vlastne odmerali dĺžku chotárnych hraníc. Najväčšia bola s Hornou Súčou -16 991 krokov a Hrabovkou -8379 krokov.
Dolná Súča po roku 1918
Život za I. republiky nebol ľahký. Ľud sa naďalej venoval poľnohospodárstvu, ovocinárstvu, snažil sa dorobiť na poliach najzákladnejšie potravinové produkty. Vo februári 1925 dostal Okresný úrad v Trenčíne hlásenie o priebehu búrlivej schôdze národno-kresťanskej sedliackej strany, na ktorej vystúpil Alojz Vrabec, ktorého vrchnosť horlivo sledovala.
Až v tridsiatych rokoch sa začína hýbať život v obci. Dňa 8.mája 1928 padla na súčansko-moravské vrchy obrovská smršť. Za niekoľko hodín sa rozvodnil horský potok Súčanka, zaplavil najúrodnejšie polia a spôsobil nenapraviteľné škody.