Tento článok sa venuje životu a pôsobeniu farára Jána Hudeca v kontexte Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (ECAV) a jeho pôsobeniu v cirkevných zboroch. V nasledujúcich odstavcoch sa pozrieme na históriu a súčasnosť cirkevného zboru Hranovnica, kde Ján Hudec pôsobil, a tiež na širšie súvislosti reštrukturalizácie a financovania ECAV.
Martin Luther, jeden z hlavných predstaviteľov reformácie.
História a súčasnosť cirkevného zboru Hranovnica
Vznik prvého samostatného cirkevného zboru v Hranovnici s vlastným chrámom, kňazmi a učiteľmi nie je presne datovaný. Prvý známy časový úsek sa viaže k roku 1545. Vtedy sa Hranovničania pokladali za Nemcov a „čo Nemec, to luterán“. V roku 1587 bol okres hornohornádsky označený za luteránsky. Cirkevný zbor mal chrám, školu, majetok i kňaza.
Aj keď v obci bolo viac evanjelikov ako katolíkov, bol v roku 1674 chrám vrátený katolíkom. Ďalším dôležitým časovým medzníkom je rok 1747. To už zbor nemá ani chrám, ani školu, ani kňaza. Jezuiti násilným spôsobom vyhnali učiteľa i farára a majetky si privlastnili. 120 občanov Hranovnici sa vrátilo na katolícku vieru.
V Hranovnici to prišlo vhod, niektoré rodiny, cítiac sa Nemcami, odpadli od katolíckej viery. Také boli rodiny: Štolc, Barborka, Slavkovský a iné. V roku 1798 bolo ich 62 duší. Navštevovali miestnu katolícku školu, na služby Božie však chodili do Batizoviec, kam patrili ako fília cirkevného zboru. Cisár Jozef II. v roku 1781 vydal tolerančný patent, ktorým dovolil protestantom vydržiavať súkromné služby Božie a na miestach, kde žije aspoň sto duší, postaviť modlitebnicu a i školu.
Tento stav trval do roku 1835 (1843 ?), keď vo Švábovciach bola zriadená samosprávna evanjelická fara. Tam bola pridelená aj Hranovnica. Evanjelickí veriaci v Hranovnici začali opätovne prejavovať túžbu po vlastnom chráme. Vtedy počítala hranovnická fília len 110 duší. Seniorálne presbyterstvo pochválilo horlivosť evanjelikov v Hranovnici a vyslovilo sa, že vybudovať chrám morálne i hmotne podporí.
Keď cirkevný zbor požiadal obecné predstavenstvo o povolenie stavby a vymeranie pozemku, obecné predstavenstvo stavbu povolilo, ale miesto určilo von z dediny, povedľa cigánov, čo sa evanjelikov nemilo dotklo. Veľmi sa pohoršil najmä horlivý cirkevník Ondrej Kukla a manželkou Máriou, rod. Slavkovskou, ktorý dal do daru cirkvi celý svoj majetok - dom s bočnými budovami, dve záhrady a 12 jutár zeme. V jednej z darovaných záhrad postavili si evanjelici chrám.
Dňa 2. júla 1855 dostala Hranovnica od stoličnej vrchnosti kladnú odpoveď na výstavbu chrámu. Avšak kvôli cholere, ktorá bolestivo postihla i Hranovnicu, bol základný kameň položený až na jar 2. apríla 1856. V tom istom roku bol chrám vymurovaný, pokrytý a zaobstaralo sa vnútorné zariadenie, vrátane organa, ktorý bol za 90 forintov zakúpený zo Šváboviec. Pri zariaďovaní chrámu sa podieľali viaceré cirkevné zbory a senioráty. Dobšiná darovala oltár, Švábovce drevo, mládež spišsko - sobotská kríž na oltár, kežmarská mládež svietniky na oltár.
Takto všetkým opatrený chrám Boží bol v 24. nedeľu po sv. Trojici - 22. novembra 1857 posvätený a odovzdaný do užívania. Posviacku vykonal senior Gustav Wittchen spolu s Ľudovítom Toppenzerom, farárom z Levoče a Karolom Hrenčíkom, domácim farárom. Slávnostnú kázeň na základe žalmu 122 mal niekdajší Švábovský kňaz Karol Kellner.
Keď evanjelici videli, že odňatá škola im nebude vrátená, v roku 1862 pribudovali k bytu jednu drevenú učebňu a v roku 1926 postavili novú školu, ktorá bola v roku 1945 poštátnená. Tu možno spomenúť aj mená posledných najznámejších učiteľov základnej školy evanjelickej a to: Michal Brusnický, Michal Pakši, Ján Borgula.
Smutným dňom zboru bol 31. máj 1941. V noci bola neobyčajná búrka, počas ktorej udrel blesk do kostola. Poškodil strechu, okná, dvere chór a úplne zničil organ. Kostol bol opravený a po rôznych stavebných opráv z vnútra a opráv z vonku, slúži nášmu cirkevnému zboru dodnes. Tu sa môžeme schádzať na službách Božích a ďakovať za Božiu milosť, môžeme mať spoločenstvo pri Božom slove, môžeme nabrať silu a svetlo pre každodenný život. Mocný je náš Boh.
Boh činí zázraky každý deň. A Boh opäť potvrdil, že vypočúva aj naše modlitby. Tak tomu bolo aj v roku 1999, keď sa nám podarilo po 58. rokoch od cirkevného zboru vo Vranove n/Topľou zakúpiť a v deň Posviacky chrámu Božieho sprevádzkovať organ. Taktiež sa urobilo plynové vykurovanie kostola a zborového domu, bola upravená zborová miestnosť, ktorá je skutočne dôstojným miestom pre stretávanie sa detí i dospelých členov zboru na zborových aktivitách. Na zborovom dome sa v roku 2006 vymenili plastové okná. V súčasnosti prebieha v našom cirkevnom zbore zbierka pre obnovu strechy kostola, ktorú chceme po získaní dostatku finančných prostriedkov opraviť.
Za to všetko, čo sa nám podarilo s Božou pomocou urobiť a vybudovať, ďakujeme Pánu Bohu, lebo sami by sme na všetko nestačili a preto sa na Pána Boha obraciame s úplnou dôverou a bez pochybnosti. Jemu patrí poďakovanie aj za duchovné dary, aj za sestru farárku. Jemu patrí poďakovanie aj za to, že sa môžeme pravidelne a bez akýchkoľvek obáv stretávať v chráme Božom a pri zborových aktivitách. Zároveň však prosíme Pána Boha, aby všetkých našich bratov a sestry osvietil svojim svetlom pravdy a milosti a volal ich ku spáse a vernosti, aby sa zapojili do zborového života, aby navštevovali služby Božie, adventné a pôstne večierne, aby mohli žiť v Božej starostlivosti a láske.
Lebo Božia láska nevyprcháva a Božie slovo zostáva vždy rovnako platné a sprevádza nás aj dnes, a je z Knihy proroka Izaiáša a znie: „Ajhľa, Boh je moja spása, dúfam a nebojím sa, lebo Hospodin je moja sila a moja pieseň. On sa mi stal spasením“.
Hranovnica je od roku 1843 súčasťou Cirkevného zboru Švábovce ako dcérocirkev. Teda v matkocirkvi Švábovce býva farár, ktorý duchovne zaopatruje veriacich aj v Hranovnici. Dlhú dobu sa služby Božie odbavované farárom konávali raz štvrťročne, prižne od r. 2000 je to spravidla každú nedeľu. Veľkú zásluhu na rozvoji zboru v novodobej histórií má, rovnako na poli duchovnom, má brat farár doc. ThDr. Daniel Veselý. Ten pôsobil v našom zbore 25 rokov. Koncom roku 1991 odišiel na Evanjelickú bohosloveckú fakultu UK, kde slúžil ako spirituál v teologickom domove, a neskôr bol vedúcim katedry cirkevných dejín. Po ňom zbor administroval brat farár Ján Pavlovič z Popradu. Nová fara v matkocirkvi bola posvätená 23. októbra 1994 v Hranovnici - vrátenie zborového domu. Zásluhu má na tom aj brat farár Pavlovič.
Júl 1993 - do zboru nastúpil brat kaplán Miroslav Havrila. V 1. adventnú nedeľu v roku 1993 - zavedenie nového Evanjelického spevníka. V roku 1994 sa ustálilo, že služby Božie v Hranovnici budú stále o 11.00 hod. Rok 1995 - oplotenie okolo kostola, búranie a pristavanie zborového domu. Rok 1996 - plynofikácia kostola aj zborového domu. Rok 1999 - kúpa organu od CZ Vranov nad Topľou (hodnota 70 000,- Sk). August 2002 - brat farár Miroslav Havrila odchádza. V septembri 2002 do zboru nastupuje sestra kaplánka Zuzana Vaľovská. Počas jej pôsobenia pôsobia v zbore aj kapláni zo seniorátu (ubytovaní v dcérocirkvi Gánovce). V júli 2012 po 10 rokoch aktívnej služby v zbore odchádza sestra farárka Zuzana Vaľovská. V auguste 2012 je za zborového farára volený Martin Zaťko. Na kaplánskom mieste v zbore slúži sestra farárka Viera Zaťková Pališinová.
Istý čas v Hranovnici fungoval samostatný spevokol. Momentálne funguje celozborový spevokol. Sviatosť Večere Pánovej spojená so spoveďou sa prisluhuje šesť krát ročne. Detská besiedka sa stretáva spravidla každý piatok o 15.30 hod. v zborovej miestnosti. Výučba konfirmačnej prípravy prebieha vo Švábovciach. V advente a pôstne sa konajú večierne - večerné Služby Božie. Deň hranovnických evanjelikov býva raz ročne - po službách Božích sa zídeme pri spoločnom obede v zborových priestoroch. Dobré ekumenické vzťahy s inými cirkvami v obci.
Medzi farárov, ktorí pôsobili v Švábovciach a Hranovnici, patrí aj Ján Hudec (1950 - 1952). Ďalší farári pôsobiaci aj v Hranovnici:
- Karol Ehn (1835 - 1843)
- Karol Kellner (1843 - 1845)
- Ondrej Czerner (1846 - 1848)
- Karol Drahotín Hrenčík (1849 - 1861)
- Ondrej Meleky (1861 - 1910)
- Koloman Podhorányi (1910 - 1923)
- Michal Doliak (1924 - 1929)
- Cyril Harman (1930 - 1937)
- Mikuláš Adamčík (1937 - 1946)
- Juraj Kiráľ (1947 - 1950)
- Peter Hrnčiar (1952 - 1953)
- Pavel Tomko (1953 - 1967)
- Daniel Veselý (1967 - 1991)
- Miroslav Havrila (1993 - 2002)
- Zuzana Vaľovská (2002 - 2012)
- Martin Zaťko (2012 - súčasnosť)
Evanjelický kostol.
Reštrukturalizácia a financovanie ECAV
Reštrukturalizáciou a financovaním cirkvi sa zodpovedné orgány ECAV zaoberajú už od roku 1998. Vznikali rôzne komisie, ktoré problém nedoriešili. Dôvodom bola neochota, tvrdohlavosť a postranné záujmy, ktoré prevýšili lásku k cirkvi.
Pred vojnou, teda pred rokom 1939, nemecké evanjelické zbory patrili do ECAV. Počas vojny sa spojili do samostatnej cirkvi a ECAV opustili. V roku 1945 bolo toto osamostatnenie vyhlásené za neplatné. Majetok sa dal do správy ECAV na Slovensku. Následne ho štát znárodnil.
Veľká časť majetku, ktorý mal patriť ECAV, pripadla bývalému cirkevnému zboru Bratislava. Následne prišli pochybné predaje v CZ Bratislava, za sprostredkovanie predaja dotyční dostávali aj 39 - 52% provízie. Dnes je skutočnosť taká, že cirkev nemá na platy duchovných a pritom CZ v Bratislave majú skoro miliónové zisky z nájmov a môžu si platiť služby aj ďalších duchovných ako aj ďalších pracovníkov.
Už dávno sme sa zaoberali tým, či naša cirkev potrebuje dištriktuálne biskupské úrady. Preto bol vypracovaný model jedného biskupského úradu - GBÚ, ktorý pripravil D. Vagaský. Náklady na chod jedného dištriktuálneho biskupského úradu sú totiž okolo 400 000 eur. ECAV má celkovo 220 730 členov a 3 biskupské úrady. Na bežný chod takého úradu potrebujeme cca 400 000 eur.
My nepotrebujeme neefektívne biskupské úrady, ale oddaných farárov, zapálených pre prácu, ktorí idú príkladom a budú aj príkladom nielen nám, ale aj našim deťom či vnúčatám. Je zbytočné mrhanie peňazí na dištriktuálne biskupské úrady. Potrebujeme posilňovať zbory.
Náklady ECAV vzrastajú okrem iného aj vzhľadom na rast minimálnej mzdy. Najväčšou položkou sú mzdy duchovných. Celkovo tvoria (pri koeficiente 1,15 - stupeň náročnosti práce) ročne sumu 5 333 497,29 €. Ďalšie náklady, ktoré ECAV musí znášať, tvoria celkovú sumu nákladov 6 289 897 €. Deficit financií je 1 291 432,29 €. Túto sumu teda treba vykryť súčasnými navrhovanými zmenami vo financovaní.
Varujem pred zdieraním cirkevných zborov. Účinok tohto bude devastačný po hmotnej stránke, ale hlavne morálnej. Je to ožobračovanie zborov, je to vydieranie! Pritom skromnosť sa na biskupských úradoch nenosí. Dnes, keď stúpa nezamestnanosť a vládne sociálna neistota v dôsledku koronakrízy, sa na všetkých biskupských úradoch kupujú nové autá a nie lacné.
Aké sú navrhované zmeny reštrukturalizácie? Základom je zbor. Musí mať právnu subjektivitu, je základným stavebným kameňom v štruktúre cirkvi. Zbory sa združujú do seniorátov. Ústredie cirkvi resp. GBÚ - má biskupa, predsedníctvo cirkvi tvorí biskup a generálny dozorca, sú štatutármi cirkvi. Reformata, s. r. o. môže fungovať samostatne za plného rešpektovania zákonov štátu i cirkevných, jej funkcia musí byť nastavená podľa nich.
Čo sa získa reštrukturalizáciou? Úspora vo výdavkoch cca 1 milión eur. Ekonomickejším využívaním majetku ECAV (Reformata a Beckovská Vieska) sa dá získať cca 100 000 €. Ponechanie ústredia či GBÚ v potrebnom rozsahu a duchovní budú platení z ústredia resp.
Cirkev rastie z lásky a obetavosti. Kresťan dá rád z požehnania, ktoré prijal. Ale nezneužívajte to. Je to prinajmenšom veľmi nepekné a nekresťanské.
Tabuľka: Prehľad nákladov ECAV
| Položka | Suma (€) |
|---|---|
| Mzdy duchovných | 5 333 497,29 |
| Ostatné náklady | 6 289 897 |
| Deficit | 1 291 432,29 |