Sväté písmo, známe aj ako Biblia, je zbierka posvätných textov, ktoré sú základom kresťanskej viery. Táto kniha je rozdelená na dve hlavné časti: Starý zákon a Nový zákon. V Starom zákone sa nachádza 46 spisov (45, ak sa Jeremiáš a Náreky počítajú spolu) a v Novom zákone 27 spisov.
Biblia - Sväté písmo.
Starý zákon
Starý zákon je neoddeliteľnou súčasťou Svätého písma. Knihy Starého zákona dosvedčujú celú božskú výchovu Božej spasiteľnej lásky a skrývajú tajomstvo našej spásy. Kresťania majú v úcte Starý zákon ako pravé Božie slovo.
Úvodom Pentateuchu, a tak i celého Písma, je nádherná rozprava o tom, ako Boh svojím všemohúcim slovom stvoril svet a ako ho za šesť dní usporiadal a upravil. Svätopisec krátko, ale výstižne pripisuje vznik celého sveta jedinej príčine, Bohu, pôvodcovi všetkých jestvujúcich vecí. "Na počiatku" rozumej na počiatku času, na začiatku Božej činnosti navonok. Predtým nejestvovalo nič, okrem Boha. "Stvoril", hebr. ,bárá', t. j. urobil z ničoho. Sloveso v tejto forme vyjadruje výhradne činnosť Božiu, a to nezávislú od hmoty. "Boh", ktorého nik nestvoril, lebo on má príčinu svojho bytia v sebe samom, je večný. - "Nebo a zem" - tieto slová tu značia svet, vesmír. Slovo "svet" sa totiž v hebrejčine nevyskytuje.
Stvorenie všetkých vecí je dejinnou skutočnosťou; spôsob, ako sa nám podáva, je literárno-umelecký. Ale aj tu badať akúsi prirodzenú následnosť: zachováva sa vzostupný ráz, ako ho vyžaduje prírodná veda. Vrcholom Božieho stvoriteľského činu je človek.
Knihy Starého zákona
- Genesis
- Exodus
- Levitikus
- Numeri
- Deuteronómium
- Jozue
- Sudcovia
- Rút
- Prvá a Druhá kniha Samuelova
- Prvá a Druhá kniha kráľov
- Prvá a Druhá kniha kroník
- Ezdráš
- Nehemiáš
- Tobiáš
- Judita
- Ester
- Jób
- Žalmy
- Príslovia
- Kazateľ
- Pieseň piesní
- Múdrosť
- Sirachovec
- Izaiáš
- Jeremiáš
- Náreky
- Baruch
- Ezechiel
- Daniel
- Ozeáš
- Joel
- Amos
- Abdiáš
- Jonáš
- Micheáš
- Nahum
- Habakuk
- Sofoniáš
- Aggeus
- Zachariáš
- Malachiáš
- Prvá a Druhá kniha Machabejcov
Starozákonný poriadok spásy bol zameraný predovšetkým na to, aby pripravil príchod Krista, Vykupiteľa sveta. Knihy Starého zákona obsahujú aj nedokonalé a prechodné veci, dosvedčujú celú božskú výchovu (pedagógiu) Božej spasiteľnej lásky: v nich je uložené vznešené učenie o Bohu a spásonosná múdrosť o živote človeka i obdivuhodné poklady modlitieb; v nich sa napokon skrýva tajomstvo našej spásy.
Nový zákon
Božie slovo, ktoré je Božou mocou na spásu každému, kto verí, je vynikajúcim spôsobom prítomné a prejavuje svoju silu v spisoch Nového zákona. Tieto spisy nám podávajú definitívnu pravdu Božieho zjavenia. Pri zostavovaní evanjelií možno rozlišovať tri etapy: Ježišov život a učenie, ústne podanie a písané evanjeliá.
Evanjelium vo svojich štyroch podobách má v Cirkvi jedinečné miesto, ako o tom svedčí úcta, ktorú mu preukazuje liturgia, a neporovnateľná príťažlivosť, ktorou v každom čase pôsobilo na svätých: Nijaké učenie nie je väčšie ani lepšie, ani cennejšie, ani krajšie ako čítanie evanjelia. Na to hľaďte a toho sa držte, čo náš Pán a Učiteľ Ježiš Kristus učil slovami a uskutočňoval činmi.
Knihy Nového zákona
- Matúš
- Marek
- Lukáš
- Ján
- Skutky
- List Rimanom
- Prvý list Korinťanom
- Druhý list Korinťanom
- List Galaťanom
- List Efezanom
- List Filipanom
- List Kolosanom
- Prvý list Solúnčanom
- Druhý list Solúnčanom
- Prvý list Timotejovi
- Druhý list Timotejovi
- List Títovi
- List Filemonovi
- List Hebrejom
- List Jakubov
- Prvý list Petrov
- Druhý list Petrov
- Prvý list Jánov
- Druhý list Jánov
- Tretí list Jánov
- List Júdov
- Zjavenie Jána
Cirkev už v apoštolskej dobe a potom stále vo svojej Tradícii vysvetľovala jednotu Božieho plánu v obidvoch Zákonoch typológiou. Typológia rozoznáva v Božích dielach vykonaných za čias Starej zmluvy predobrazy toho, čo Boh uskutočnil v plnosti času v osobe svojho vteleného Syna.
A tak kresťania čítajú Starý zákon vo svetle zosnulého a vzkrieseného Krista. Toto typologické čítanie ukazuje nevyčerpateľný obsah Starého zákona. Nemá však dať zabudnúť, že Starý zákon si zachováva vlastnú hodnotu Zjavenia, ktorú potvrdil sám náš Pán. Ostatne aj Nový zákon treba čítať vo svetle Starého. Prvotná kresťanská katechéza ho stále používala. Podľa dávneho výroku je Nový zákon skrytý v Starom a Starý je zjavný v Novom: In Vetere Novum latet et in Novo Vetus patet.
Štúdium Svätého písma nech je akoby dušou posvätnej teológie. Cirkev veľmi naliehavo a osobitným spôsobom vyzýva všetkých veriacich v Krista, aby častým čítaním Svätého písma nadobudli vznešenosť poznania Krista Ježiša.
Vladimír Šosták - Prečo čítať Bibliu a ako porozumieť Božiemu slovu?
Význam a interpretácia Svätého písma
Sväté písmo je inšpirované Bohom, čo znamená, že Boh pôsobil v ľudských autoroch, aby zaznamenali Jeho zjavenie. Výklad inšpirovaných Písem má venovať pozornosť predovšetkým tomu, čo chcel Boh prostredníctvom posvätných autorov zjaviť pre našu spásu.
Podľa dávnej tradície možno rozlišovať dvojaký zmysel Písma: zmysel slovný a zmysel duchovný; druhý z nich sa delí ďalej na alegorický, morálny a anagogický. Slovný zmysel je zmysel, ktorý dávajú slová Písma a ktorý odkrýva exegéza podľa zásad správneho výkladu.
Duchovný zmysel: Vďaka jednote Božieho plánu znakom môže byť nielen text Svätého písma, ale aj skutočnosti a udalosti, o ktorých text hovorí. Alegorický zmysel: Udalosti môžeme pochopiť hlbšie, keď spoznáme ich význam v Kristovi. Morálny zmysel: Udalosti, o ktorých sa hovorí v Písme, nás majú viesť k tomu, aby sme správne konali. Anagogický zmysel: Skutočnosti a udalosti možno takisto vidieť v ich večnom význame, lebo nás vedú smerom do našej vlasti.
Jednota Starého a Nového zákona vyplýva z jednoty Božieho plánu a Božieho zjavenia. Cirkev mala vždy v úcte Božie Písma tak ako samo Pánovo telo; obidve živia a usmerňujú celý kresťanský život.
| Zákon | Knihy |
|---|---|
| Starý zákon | Genesis, Exodus, Levitikus, Numeri, Deuteronómium, Jozue, Sudcovia, Rút, ... |
| Nový zákon | Matúš, Marek, Lukáš, Ján, Skutky, List Rimanom, ... |
Ako správne čítať Bibliu.