Obec Moravský Svätý Ján, nachádzajúca sa v okrese Senica, v Trnavskom samosprávnom kraji a v Záhorskom regióne, je obcou s bohatou históriou a dynamickým súčasným životom. Obec leží približne 5 kilometrov od štátnej hranice s Rakúskom a približne 10 od štátnej hranice s Českou republikou. Obec je rozložená na terase, ktorá sa tiahne pozdĺž rieky Morava. Je to tiché a pokojné miesto, ktoré si návštevníci zamilujú už pri prvom pohľade.
Moravský Svätý Ján sa nachádza len dvanásť kilometrov juhozápadne od Šaštína-Stráží. Toto miesto je známe svojou pozoruhodnou architektúrou a historickými pamiatkami. Kultúrna a historická bohatosť obce je pre návštevníkov viditeľná na každom kroku. Obec sa môže pochváliť svojou vlastnou bohatou históriou, ktorá sa datuje až do roku 1449.
Prirodzená krása obce je ešte umocnená prítomnosťou štátnej prírodnej rezervácie Čeker - Čertova studňa, ktorá sa nachádza neďaleko obce. Rezervácia bola zriadená na ochranu prírodných spoločenstiev mŕtveho ramena rieky Morava a pobrežných porastov.
Obec Moravský Svätý Ján je teda miestom, kde história, kultúra a prírodné krásy spolu úzko súvisia a vytvárajú jedinečnú atmosféru, ktorá poteší každého, kto sa sem vydá.
Názov obce je doložený z roku 1449 ako Zenth Janos, z roku 1773 ako Swaty Jan, z roku 1920 ako Moravský Svätý Ján, z roku 1960 ako Moravský Ján. Obec Moravský Svätý Ján bola uznesením Vlády SR č. 492 zo dňa 26. mája 1992 premenovaná z názvu obce Moravský Ján na Moravský Svätý Ján. Po maďarsky Szentjános, Morvaszentjános.
Osídlenie v neolite - sídlisko lengyelskej kultúry, hroby stredodunajskej mohylovej kultúry zo strednej doby bronzovej, laténske sídlisko, slovanské sídlisko a pohrebisko z 8. storočia, hromadný nález železných poľnohospodárskych nástrojov z doby predveľkomoravskej (8. storočie), sídlisko a pohrebisko z doby veľkomoravskej. Obec s osídlením z veľkomoravských čias sa spomína z roku 1449.
Moravský Svätý Ján sa postupom rokov rozvíjal a stal sa zemepanským mestečkom s jarmočným právom. Toto mestečko bolo v 18. storočí strediskom panstva hradu Ostrý Kameň a boli tu postavené mnohé významné stavby, vrátane poštového úradu, ktorý bol zriadený v 18.
V 13. storočí uhorský kráľ Bela IV. daroval Svätojánske panstvo Petrovi Rešickému, ktorý sa vyznamenal v bojoch proti Tatárom a postavil v obci kaštieľ. I napriek tomu najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1449 a je uvedená v donácii majetku pre grófov zo Svätého Jura a Pezinka. V 15. storočí bola majiteľkou svätojánskeho panstva rodina Révayovcov, ďalej patrilo grófom z Pezinka a Sv. Jura, neskôr k panstvu hradu Ostrý Kameň.
Habáni v Moravskom Svätom Jáne
V druhej polovici 16. storočia sa v obci usadili Habáni. Písomné pamiatky datujú ich príchod do Moravského Sv. Jána na roky 1540 - 1550. Nie je však vylúčený aj ich skorší príchod. Keď sa habáni v obci usadili, Moravský Sv. Ján patril pod panstvo Czoborovcov sídliacich na hrade Ostrý Kameň. Zložili sa na dolnom konci dediny, kde si postavili bratský dvor, ľudovo nazývaný Kaníža.
Po mnohých snahách o rekatolizáciu habánov, väčšina z nich zostala pri katolíckej viere, niektorí sa vysťahovali do Ruska. Neskoršie sa czoborovské sídlo presťahovalo do Moravského Sv. Jána, ktorý sa od konca 17. storočia.
Od 19. st. dochádzalo k častým zmenám vo vlastníctve panstva.
Vývoj obce v 18. a 19. storočí
Patrila grófom z Pezinka a Svätého Jura, neskôr hradu Ostrý Kameň. V 2. polovici 16. storočia sa tu usadili habáni z Moravy, zriadili dvor s výrobou povestných nožov. Koncom 18. storočia splynuli s obyvateľstvom a zrušili spoločné hospodárenie na základe majetkového spoločenstva. Od 17. storočia sa Moravský Svätý Ján vyvíjal ako zemepánske mestečko s jarmočným právom a stredisko panstva Ostrý Kameň, ktoré v 18. storočí nazývali Svätojánskym. Od 18. storočia patrilo Kelglevichovcom, Batthyányovcom, Zichyovcom, Jessenákovcom, Erdődyovcom a iným.
V roku 1720 mal Moravský Svätý Ján 2 mlyny a 29 domov, v roku 1828 mal poštu, 241 domov a 1754 obyvateľov. V 1. polovici 18. storočia obyvatelia pestovali tabak, ktorý predávali na Moravu a do Rakúska.
Na prelome 19. a 20. storočia bol už Moravský Svätý Ján strediskom okolitých obcí - v obci bola pošta, telegraf, železničná stanica, pálenica, sladovňa, kláštor, zlepšovala sa sociálna a zdravotná starostlivosť. Rozvoj života prerušilo vypuknutie svetových vojen. Napriek rôznym negatívam povojnové obdobia charakteristického politickými a hospodárskymi zmenami zaznamenala obec rozvoj a prosperitu.
Bol vybudovaný dom služieb, kde bolo holičstvo, opravovne a zberne šatstva. V roku 1970 bola dokončená výstavba zdravotného strediska, požiarna zbrojnica a začala sa plynofikovať obec.
Aj rok 1989 bol významným najmä pre občanov obce - ku sklonku roku sa konal Pochod slobody k rieke Morave, boli odstránené pohraničné zátarasy a keď dorazili k brehu Moravy, vítali rakúskych susedov chlebom, soľou a slivovicou. Zástupcov z obce Hohenau prevážali na našu stranu rieky na loďkách.
Spojenie s rakúskou obcou Hohenau mal Moravský Sv. Ján už od 8. storočia, kedy cestu medzi oboma brehmi Moravy využívali kupci na prevoz tovaru z Franskej ríše do Veľkej Moravy, neskôr z Rakúska do Uhorska. V roku 1662 bolo nájomné za prievoz 1500 zlatých, čo bola dosť vysoká suma svedčiaca o význame prievozu. V roku 1833 bol postavený drevený most, ktorý v roku 1866 spálili. Bol však obnovený a najviac sa po ňom prepravovalo víno, zemiaky, slama, keramika, dobytok či husi. Prechádzali ním sluhovia a robotníci pracujúci v cukrovare, textilke či píle v Hohenau. K obmedzeniu kontaktov prišlo v rokoch 1939 až 1945, kde sa mohlo do Rakúska chodiť len na priepustky.
Dnes 5.4. si pripomíname 74. výročie dňa, kedy našu obec opustili nemecké jednotky. Začiatkom apríla 1945 sa front priblížil aj do blízkosti našej obce. Obyvatelia ukrývali potraviny a cennejšie predmety, budovali si úkryty v domoch a záhradách. Priame vojenské akcie sa však nakoniec Moravskému Svätému Jánu vyhli. Nemecké jednotky opustili obec 5. apríla 1945, predtým ale zničili most cez potok Lakšár a poškodili železničnú trať medzi zastávkami Moravský Svätý Ján a Sekule. Presunuli sa však za rieku Moravu, kde si vybudovali silné opevnené postavenia pozdĺž jej brehov pri Hohenau. Prvé jednotky Červenej armády prišli do obce 6. apríla 1945 ráno. Patrili k 2. ukrajinskému frontu. Časť jej jednotiek prenasledovala ustupujúcich Nemcov, časť sa ubytovala po domoch v obci. Boje o prechod rieky Moravy boli tvrdé a mnoho príslušníkov Červenej armády v nej padlo. Ranených odvážali do kaštieľa, kde zriadili poľnú nemocnicu. Pre potreby Červenej armády potom vykonávali rôzne pomocné práce aj obyvatelia obce, predovšetkým prepravu nákladov poťahmi, ale aj úpravou cesty k rieke Morave, kde vojenské jednotky vybudovali provizórny most. Aj most cez potok Lakšár a železnicu provizórne opravili.
Významné pamiatky v obci
Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí kaštieľ z polovice 18. storočia, ktorý je pôvodne barokový objekt. Po roku 1900 bol prestavaný a po 2. svetovej vojne bol zvýšený o jedno poschodie. Ešte v tom istom roku barón Hirsch kaštieľ obnovil a vystaval ešte o jedno poschodie navyše. Bol postavený v roku 1866 grófom Zicshim. Pôvodná stavba bola jednopodlažná. Neskôr bol kaštieľ grófovi Ziscimu odňatý a postúpený barónovi Hirschovi. Až do roku 1917 bol majiteľom princ K.F. Hohenlohe. Potom sa vlastníci a správcovia striedali až do roku 1958, keď sa tu zriadil Domov dôchodcov. Od roku 1965 je v kaštieli špecializovaný ústav sociálnej starostlivosti pre mužov. Kaštieľ je považovaný za najväčšiu historickú svetskú stavbu v obci.
Kaštieľ v Moravskom Svätom Jáne
Miestne obyvateľstvo nazýva tento dvor aj „Kaníža“. Nachádza sa v dolnej časti obce a má formu štvorcového dvora s tromi vjazdmi a malou kaplnkou uprostred. Táto je priamo datovaná na prednej strane veže letopočtom 1839 - 1994. Prvý dátum znamená rok výstavby kaplnky habánskymi osadníkmi a druhý dátum jej najnovšiu obnovu. Ich prítomnosť dosvedčuje aj pečať s kruhopisom.
Jednou z najvýraznejších sakrálnych pamiatok obce je rímsko-katolícky klasicistický kostol sv. Jána Krstiteľa. Sakrálnou dominantou obce je rímsko-katolícky Kostol sv. Jána Krstiteľa, postavená v rokoch 1840-1851 na mieste staršieho barokového kostola. Stojí na mieste staršieho barokového kostola a bol postavený v rokoch 1840 až 1851.
Kostol predstavuje symbiózu dvoch stavebných slohov. Kým časovo staršia veža so zaujímavou neobvykle členitou strechou je baroková z roku 1759, tak samotný vysoký korpus kostola pochádza z jeho klasicistickej fázy výstavby z rozmedzia rokov 1840 - 1841. Najstarší známy, žiaľ bližšie slohovo, stavebne a vzhľadovo neurčený kostol bol zničený počas požiaru obce v roku 1609. Výstavba nového kostola sa uskutočnila zásluhou vtedajšieho patróna obce kráľovského taverníka Adama Batthyányiho, ukončená vysvätením biskupom Hyacintom Makripodárym dňa 21. augusta 1655, pričom bol kostol zasvätený svätému Jánovi Krstiteľovi. O tejto stavebnej etape rozhodujúceho, pravdepodobne barokového výzoru kostola sa bližšie, hoci kuso a zlomkovite, píše v dvoch kanonických vizitáciách svätojánskeho kostola, pochádzajúcich z rokov 1788 a 1811.
V staršej vizitácii sa v úvodnej časti píše “Paragraf 1 O polohe kostola: Materský kostol bol dávno vystavaný farníkmi v hornej časti mestečka, pohodlne prístupný, kvôli požiaru je izolovaný od sedliackych i meštianskych domov. V ďalšej časti je uvedené “Paragraf 2 O vnútornom a vonkajšom usporiadaní kostola a sakristie: Kostol je vybudovaný z pevného materiálu, pokrytý šindľom, strecha, keďže zateká, vyžaduje opravu. Štvorcová veža nadväzuje na telo kostola. Bola postavená v roku 1759 z pevného materiálu. Má šindľovú strechu. Kostol i so sanktuáriom má dĺžku 13 siah, šírku 3 siahy, výšku 3 siahy. Hudobný chór (chorus musicorum) je umiestnený na konci lode kostola pri bráne. Je drevený s maľbami apoštolov. Veža je novopostavená z pevného materiálu. Vystavaná bola v roku 1759. Jej výška spolu s dvojitou šindľovou strechou je 14 siah, dĺžka 2 siahy, šírka 1,5 siahy. Má 4 veľké a 6 malých okien. Sú na nej slnečné hodiny. Nemá kryptu. Kostol má spolu so sakristiou 4 brány opatrené hrebeňmi, bez pokladničiek. Vystavaný bol sčasti cirkvou, sčasti obecnou prácou, nevie sa však kedy. Nie je známe, čo kto z pánov venoval na jeho výstavbu. Kostol tohto mestečka bol vysvätený krížmi na krížových múroch, nevie sa však ktorým z biskupov. Ako sa však zdá podľa výzdoby počas hodov, vykonal to kardinál Kollenics, ako je zrejmé z podstavca kamenného oltára zasväteného patrónovi kostola. Od času budovania tento kostol prešiel mnohými zmenami. Pánom Michalom Miklerom, bol o polovicu zväčšený. Nie je známe, za ktorého farára bol vystavený. Posledná zmena sa udiala v súvislosti s vežou. Aby pri ľudových nepokojoch neboli zničené oltáre a iné vybavenie kostola, bola veža v roku 1759 vystavaná z pevného materiálu. Dnes je kostol zasvätený sv. ”Paragraf 3 O vnútornej výzdobe kostola a sakristie: Katedra kostola je stará rôznofarebná s obrazmi štyroch evanjelistov. Stojí pri tehlovom múre pri oltári sv. Panny Márie. Celkovo sú štyri oltáre: Prvý veľký, starý, sv. Jána Krstiteľa s jeho sochou. Dnes nenesie sanktuárium a kvôli vysväteniu kostola niesť nemôže. Druhý zo strany evanjelií je Panny Márie Sedembolestnej, ktorá drží v rúchu Krista. Tretí je zasvätený sv. Jozefovi. Posledný zo strany biskupského stolca (katedry) je tiež zasvätený sv. Jánovi Krstiteľovi. Kostolu ho venovala Judita dcéra Gabriela Erdödyho. Všetky sú na neporušených podstavcoch, sčasti boli vysvätené kardinálom Kollenicsom, sčasti sufragánom Imrichom Esterházym. Kalichy, misy, tri obrúsky a prikrývky oltára tkané na týchto oltároch sa nachádzajú. Tabernákulum v strede veľkého oltára je drevo prispôsobené na uchovávanie monštrancií so svietnikom na osem sviec. Už sa tam však neuschovávajú okrem cibória - to je tam neustále. Nad tabenákulom bez baldachýnu je umiestnený obraz Panny Márie s krížom a dvoma pyramídami. Po bokoch oltára sú potom zavesené obrazy sv. Antona z Padovy a sv. Jozefa. Po bokoch kostola sú zavesené ďalšie obrazy, všetky sú v dobrom stave. Pred oltárom je 36 lavíc. Sakristia je spojená so sanktuáriom. Jej dĺžka je 2 siahy a šírka je 1,5 siahy. Je v nej skriňa na uschovávanie rúch, alby a kalichov.“ Vizitácia končí popisom cintorína.
V novšej vizitácii “Fary mestečka Svätý Ján”, uskutočnenej o 23 rokov neskôr v roku 1811, sa v časti “Paragraf 1 O polohe kostola”, uvádza že “Materský kostol sv. Jána Krstiteľa je postavený z pálených tehál, pokrytý šindľom. Bol vysvätený biskupom Hyacintom Makripodárym 21. augusta 1655, ako je uvedené v dokladoch. Má tri oltáre. Kostol je chudobný a vlhký, potrebám ľudu nepostačuje. Oltáre sú napadnuté červotočom a steny pukajú. Je nutné kostol obnoviť. Po kontrole stavu liturgických predmetov, zapísaných v protokoloch kostola, sa zistilo, že ich nie je nadbytok, nateraz postačujú. Časti slúžiace pospolitosti sa vždy po 40 dňoch obnovujú.“ Zistené výsledky a poznatky z vizitácie sú sústredené v záverečnej časti “Pozorovania vizitátora” sa uvádzajú v prvom bode:“ Kostol je prostý, vlhký, pojať ľud nepostačujúci. Bolo by treba jednať s príslušným patrónom, aby boli niektoré veci uložené na suchšom mieste. Lepšie by bolo pričiniť sa o nový kostol, ktorý by však iba ťažko mohol byť rýchlejšie vybudovaný. K obnoveniu kostola prišlo až o 29 rokov neskôr v roku 1840, aby po rokoch boli úsilia vtedajšieho správcu fary a farníkov v roku 1841 zavŕšené a kostol dostal dnešnú konečnú podobu. Odvtedy bol kostol už iba udržiavaný bez väčších stavebných zásahov podľa skromných finančných možností farnosti.
Klasicistický kostol postavený v rokoch 1840 - 1841 na mieste staršieho barokového kostola. Veža je predstavaná pred západnú fasádu, baroková z roku 1759. Kostol je jednoloďový sakrálny pozdĺžny priestor s presbytériom s rovným uzáverom, zaklenutý pruskými klenbami. Exteriér je hladký, na bočných fasádach empírové okná spojené kruhovou rímsou. Hlavný oltár je klasicistický z roku 1840, uprostred stĺpovej architektúry obraz Krstu Krista. Bočné oltáre sú romantické so staršími obrazmi Zvestovania Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, z prvej polovice 19. storočia. Kazateľnica a lavice s rozetami sú klasicistické z roku 1840.
V roku 1923 posvätil spišský biskup Ján Vojtaššák 50 - kilogramový zvon, ktorý obci venovala rodáčka žijúca vo Viedni Terézia Exnerová.
V posledných rokoch (od roku 1994) bol po príchode predošlého správcu farnosti Petra Haramiu kostol po 49 rokoch vymaľovaný. Boli opravené oltáre bratislavskou firmou Olšavský v hodnote 350 tisíc korún, pričom bolo zavedené v kostole ústredné elektrické kúrenie.
Stav kostola je dobrý. Slúži svojmu účelu. Kostol sa nachádza uprostred zelene stromov v malom areáli, ktorý je umiestnený v severovýchodnej časti obce.
Kostol sv. Jána Krstiteľa v Moravskom Svätom Jáne
Súčasnosť obce
Obec Moravský Svätý Ján je prosperujúcou a modernou obcou, má dobre vybudovanú infraštruktúru, ktorá zabezpečuje občanom všetky potrebné služby. V obci má sídlo viacero právnických a fyzických osôb, podnikateľských subjektov, ktorým sa obec snaží vytvárať vhodné podmienky pre svoju činnosť. Títo tiež vytvárajú pracovné miesta, hlavne v oblasti stavebnej činnosti, v obchode a službách.
V obci sa v posledných rokoch z fondov EÚ uskutočnili významné úpravy a rekonštrukcie: v roku 2005 bol známy pontónový most cez rieku Moravu nahradený pevným mostom, v roku 2010 bola ukončená rekonštrukcia námestia a tiež športový areál.
Od roku 1948 je otvorená Základná škola, ktorá je spoločná i pre obec Sekule a navštevuje ju viac ako 400 detí. V roku 1987 bola daná do prevádzky Materská škola pre 120 detí, ktorú si občania vybudovali svojpomocne. Z dôvodu nízkej pôrodnosti v posledných rokoch je jej kapacita poddimenzovaná. Obec v jej priestoroch zriadila Klub dôchodcov, ktorý veľmi dobre pracuje najmä vďaka miestnym dôchodkyniam.
V roku 1984 bol ukončený a odovzdaný do prevádzky Kultúrny dom, kde je okrem spoločenskej sály aj kino a miestna knižnica. Navštevujú ju predovšetkým deti a starší občania. V Kultúrnom dome má sídlo aj Obecný úrad. V sedemdesiatych rokoch bol v obci vybudovaný Dom služieb a Hasičská zbrojnica, ktorá bola neskôr rekonštruovaná a rozšírená pre požiarnu techniku. Dom služieb je v súčasnosti v súkromných rukách a svojmu pôvodnému účelu slúži iba symbolicky.
Postavilo sa veľa nových domov, nových ulíc a počet obyvateľov pomaly ,ale predsa rastie, čo je dôkazom dobrých podmienok k bývaniu a životu vôbec. Obec je plynofikovaná na 100 %. Má vybudované bezprašné miestne komunikácie, chodníky, ktoré už potrebujú obnovu a opravy hlavne asfaltových kobercov, čo je pri dnešných príjmoch obce prakticky nemožné zabezpečiť.
Najväčším problémom bola pitná voda a kanalizácia s ČOV pre zabezpečenie kvalitného životného prostredia. V roku 2006 bol dobudovaný vodovod pre celú obec, kanalizácia v obci je vybudovaná takmer na 50%, spoločnú ČOV využíva aj susedná obec Sekule. V septembri 1993 bola skolaudovaná najpotrebnejšia stavba v obci Dom smútku v hodnote 2,3 mil. Sk, čo občania vysoko hodnotia.
Dobré podmienky k svojej činnosti má Telovýchovná jednota Slavoj, ktorá má dve futbalové ihriská, sociálne zariadenie s tribúnou a turistickou ubytovňou. V súťažiach sú dve mládežnícke družstvá a mužstvo dospelých, ktorí hrajú v V. lige. V areáli štadióna sú tiež tenisové kurty, vrátane klubových miestností, ktoré sú využívané nielen členmi tenisového klubu, ale dajú sa aj prenajímať pre širšiu verejnosť.
Podobne ako všetky obce i naša zápasí s radom problémov a nielen finančných, ktoré sa snažíme vyriešiť. Je aj otázkou legislatívy ako obciam pomáhať a pripravovať im podmienky k zabezpečovaniu spokojného a zdravého života občanov. Za celú dobu existencie obce Moravský Svätý Ján sme ju za pomoci občanov postupne dobudovávali a skrášľovali, aby sme sa v rodnej obci cítili skutočne dobre , skutočne doma.
Ale nielen my, jej občania , ale aj všetci, ktorí našu obec navštívia. Boli hrdí na svoju minulosť i prítomnosť a vytvárali lepšie podmienky k životu pre budúce generácie.
Demografické údaje
dedina 2 151 obyvateľov 39.0 Km2 152 m. nadm. podhlásení z t. p.
Celkový prírastoksúčet prirodzeného prírastku a migračného salda Živonarodení a prisťahovaní: 56 osôb Zomretí a odsťahovaní: 66 osôb Celkový prírastok: -10 osôb
Demografický vývojSobášnosť a rozvodovosť Počet sobášov: 8 Počet rozvodov: 3 Pomer sobášov ku rozvodom: 2.67
RozlohaCelková rozloha je 39.0175 Km2 (3 901.75 Ha).
Rozdelenie pôdy
Rozdelenie pôdy v Moravskom Svätom Jáne
Celkové využitie pôdyorná p.chmelnicavinicezáhradyovoc.
Najdlhšie ulice v obci
- Stará signálka (7,1 km)
- Nová signálka (5,8 km)
- Závodská cesta (1,95 km)
- Nová (0,89 km)
- Na dráhach (0,76 km)
- Pláňavská (0,75 km)
- Riadok (0,72 km)
- Hlavná (659 m)
- Prievozská (648 m)
- Ružová (473 m)
- Cesta na Hohenau (471 m)
- 4. apríla (466 m)
- Levárska cesta (393 m)
- Zámocká (322 m)
- Radlinského (314 m)
- J. Hollého (301 m)