Prezidentský palác a slovenské tradície: Od Rudolfa Schustera po súčasnosť

Prezidentský palác na Slovensku je symbolom štátnosti a demokracie. Jeho história a tradície sa vyvíjali s každým prezidentom, ktorý v ňom pôsobil. Tento článok sa zameriava na kľúčové momenty a zvyky, ktoré formovali identitu tohto významného miesta.

Prezidentský palác v Bratislave

Novoročné obedy s exprezidentmi

Prezident Andrej Kiska zaviedol tradíciu novoročných obedov so svojimi predchodcami. Na tradičnom novoročnom obede sa s Ivanom Gašparovičom a Rudolfom Schusterom za zatvorenými dverami viac ako hodinu venovali nielen odľahčeným, ale najmä aktuálnym politickým témam.

Témou rozhovoru s jeho predchodcami vo funkcii boli hlavne voľba a menovanie nových sudcov Ústavného súdu. “Myslím si, že sme sa všetci zhodli, že pri Ústavnom súde je to nesmierne ťažké ,a že ako prezident musím urobiť všetko pre to, a aj to urobím, aby som zabezpečil riadny chod ústavných orgánov.

Gašparovič sa vyjadril aj na margo kandidatúry Roberta Fica. Schuster sa k Ficovej kandidatúre vyjadrovať nechcel. Upozornil však, že čo sa týka ústavných sudcov, neleží celá zodpovednosť iba na Kiskových pleciach.

Každoročná januárová tradícia sa zrodila v roku 2015, iba pol roka potom, ako sa Kiska ujal prezidentského úradu. Do pálaca na novoročný obed si vtedy pozval Ivana Gašparoviča, Rudolfa Schustera a dnes už nebohého Michala Kováča. Všetci jeho pozvanie prijali.

Bývalí prezidenti sa za jedným stolom stretli aj rok na to. V roku 2016 už však iba v trojici. Michal Kováč sa kvôli zhoršenému zdravotnému stavu už nedostavil. Jeho manželka Emília však vtedy potvrdila, že ak by mu to zdravie dovolovalo, určite by prišiel. Témou rozhovorov medzi Kiskom, Gašparovičom a Schusterom bola aj vtedy, ako inak, politika. Dominovala najme migračná kríza či dôležitosť zoskupenia V4. V roku 2017 mal novoročný obed smutný podtón.

Andrej Kiska naň pozval už iba Ivana Gašparoviča a Rudolfa Schustera. Prvý slovenský prezident Michal Kováč zomrel pár mesiacov predtým, 13. októbra 2016. „Som veľmi rád, že pokračujeme v tradícii novoročného stretnutia prezidentov. Pravdaže, je mi veľmi ľúto, že už je nás o jedného menej,“ povedal vtedy Kiska. Počas obeda sa hovorilo opäť o politike. Vlani trojica počas obeda rozoberala okrem inébo napríklad aj Kiskove vyjadrenia o tom, že Slovensko je mafiánskym štátom. Gašparovič súčasnej hlave štátu tieto slová vyčítal.

Ivan Gašparovič a jeho pohľad na prezidentský úrad

Ivan Gašparovič, ktorý pôsobil vo funkcii dve volebné obdobia, sa vyjadril k svojmu pôsobeniu a vzťahu s premiérom Robertom Ficom. Teší ma však, že som bol prvým znovu zvoleným prezidentom v histórii Slovenska. A aj to vyjadruje vzťah občanov k mojej práci.

Všetky moje rozhodnutia som robil v danom čase s najlepším vedomím a svedomím. Nič by som teda na svojom rozhodovaní nemenil. Počas desiatich rokov vo funkcii prezidenta som zažil množstvo situácií, ktoré si vyžadovali dôkladné zváženie.

Moje rozhodnutia som prijímal s pocitom veľkej zodpovednosti voči občanom a preto som sa snažil najviac vyhodnocovať dopady mojich rozhodnutí na občanov. Teraz s odstupom desiatich rokov môžem konštatovať, že Slovensko za desať rokov v EÚ a NATO, ale aj za vyše 21 rokov samostatnosti prešlo obrovský kus cesty a dokázalo úspešne zvládnuť transformáciu na modernú, demokratickú a vo svete rešpektovanú krajinu.

Teší ma, že sme dokázali s vládou účinne spolupracovať a aj za účasti sociálnych partnerov z tripartity, teda zamestnávateľov a odborárov, ale aj starostov a primátorov zo Združenia miest a obcí Slovenska sme hľadali opatrenia, ako krízu poraziť.

Náš vzťah je veľmi dobrý, priateľský. Myslím si, že sme spolu dokázali spolupracovať v prospech Slovenska a jeho občanov. Je to skúsený politik, ktorý dokázal vybudovať najsilnejšiu politickú stranu a dokáže viesť vládu tak, aby bola prínosom pre občanov. Navyše bol aj mojím študentom na právnickej fakulte.

Musím povedať, že moja spolupráca s premiérom Mikulášom Dzurindom aj premiérkou Ivetou Radičovou bola dobrá a korektná. A to aj napriek tomu, že sme mali politicky aj odlišné názory. S Robertom Ficom nás názorovo spája fakt, že obaja vnímame politiku v rovine sociálnej a národnej, čo našu spoluprácu uľahčuje.

Myslím si, že slovenskému súdnictvu viac uškodili práve tí opoziční politici, ktorí o „harabinizácii“ rozprávajú. A to najmä tím, že spolu s niektorými novinármi a politológmi rozdelili sudcov na pravých a ľavých, na vládnych a opozičných a vniesli tak politiku do justície.

V súčasnosti máme najbližšie vzťahy s pánom prezidentom Poľska Bronislawom Komorowskim, s ktorým sme si veľmi dobre rozumeli v oblasti vzájomných vzťahov, ale aj v oblasti zahraničnej politiky. Rovnako výborné vzťahy sme mali aj s bývalým českým prezidentom Václavom Klausom, s ktorým som sa stretol aj po skončení jeho mandátu, či už v Prahe, alebo v Bratislave.

Zhodnotili ma občania, ktorí ma ako prvého prezidenta SR v histórii opätovne zvolili za svoju hlavu štátu. Som presvedčený, že aj napriek mediálnej „nepriazni“ som dokázal s občanmi spolupracovať a vnímam to aj z mojich početných stretnutí s ľuďmi, keď chodievam po Slovensku.

Rudolf Schuster a jeho prínos k tradíciám

Rudolf Schuster, prvý prezident volený priamo občanmi, zaviedol niekoľko významných tradícií. Po ceste do kostola sa stretáva s ľuďmi, zdraví ich a víta sa s nimi. Tu chcem vyzdvihnúť, že tento zvyk zaviedol práve pán Schuster.

Pán prezident v deň svojej inaugurácie navštívil tri miesta. Mohylu na Bradle a Košariská, aby položil kyticu a veniec na hrob Milana Rastislava Štefánika. Potom sa zastavil v Modre, kde položil veniec na hrob Ľudovíta Štúra. A na záver sa zastavil v Slávičom údolí pri hrobe Alexandra Dubčeka. Túto tradíciu dodržiaval každoročne počas celého svojho funkčného obdobia. Aj takým spôsobom chcel zdôrazniť a vyzdvihnúť odkaz týchto velikánov.

Ďalšiu tradíciu, ktorú zaviedol, bolo symbolické viazanie troch Svätoplukových prútov. A veľmi peknou tradíciou bolo sadenie stromčekov v prezidentskej záhrade, ktorej sa zúčastňovali najvyšší štátni predstavitelia na návšteve Slovenska. Je to nádherný zvyk, ktorý zaviedli aj ďalšie vyspelé krajiny. Každý strom mal svoj popis - o aký druh ide, kedy bol zasadený a kto ho zasadil.

Bola to srdečnosť a bezprostrednosť, ktorou pán Schuster ako prezident oplýval a ktorú obdivovali aj na západe. Neplatí to iba pri odovzdávaní úradu, ale aj pri štátnických povinnostiach, keď vítal hostí alebo keď vystupoval na medzinárodných fórach. Jeho bohaté skúsenosti v úlohe veľvyslanca v Kanade zúročil aj ako prezident. Mal veľký cit pre protokol, tieto veci mal prosto v krvi. Pán Schuster vedel vytvoriť mimoriadne srdečnú atmosféru. A odrazilo sa to aj pri jeho odchode.

Stretol sa s pracovníkmi prezidentskej kancelárie aj celého paláca s každým sa osobne rozlúčil a pripili si šampanským. Pán Schuster prijímal zahraničné návštevy v úplne inom duchu, ako oni prijímali nás. Chvíľu trvalo, kým si na to zvykli. Tu treba zdôrazniť, že práve postoj a diplomatické skúsenosti pána Schustera pomohli k integrácii Slovenska do medzinárodných štruktúr ako NATO či EÚ. Svet ho bral a uznával. Veľkí prezidenti si považovali za česť, aby bol ich osobným priateľom.

Vila na Slavíne: Problém, ktorý pretrváva

Pre hlavu štátu ju kúpil pred 19 rokmi exprezident Rudolf Schuster. Od jeho čias však vo vile nikto nebýval, čo sa podpísalo na jej technickom stave a ani jeden prezident situáciu nevyriešil. Nová prezidentka Zuzana Čaputová tak problém so zanedbaným sídlom zdedila po svojich predchodcoch.

Bol však prvý a zatiaľ aj posledný slovenský prezident, ktorý vo vile aj žil. Jeho nástupca Ivan Gašparovič vo vile bývať nechcel. Od začiatku hovoril, že dom, ktorý mal byť oficiálnym sídlom hlavy štátu, nespĺňa bezpečnostné kritéria. Vilu nepovažoval ani za pohodlnú. Prednosť dal vlastnému rodinnému domu v Limbachu, ktorý sa nachádza iba pár kilometrov od Bratislavy a do prezidentského paláca každodenne dochádzal.

Nevyužívaný objekt chcel preto Gašparovič predať a získané financie následne využiť na rekonštrukciu kaštieľa v Rusovciach. Uvažoval dokonca o tom, že súčasťou kaštieľa by mohol byť aj služobný byt hlavy štátu. K realizácii už však nedošlo a tak vila, ako aj otázka, čo s ňou, prešla na jeho nástupcu v prezidentskom úrade - Andreja Kisku.

Ani ten však napriek smelým plánom problém nevyriešil. Podobne ako Gašparovič v dome bývať nechcel. V prípade bývania najvyššieho ústavného činiteľa zákon jasne definuje, že ak chce žiť v štátnom a požiada o ubytovanie, kancelária prezidenta je povinná ho zabezpečiť . Vlastné obývateľné priestory však nemajú, preto musia hľadať nájom.

To, že Zuzana Čaputová vilu v hlavnom meste potrebovať nebude, bolo známe už pred jej nástupom do funkcie. Prednosť dala rodinnému domu v Pezinku. Otázku, čo s vilou, ktorej ročné náklady na údržbu predstavujú približne 8 až 9-tisíc eur, však napriek tomu riešiť musí.

Najväčšie výdavky tvorí momentálne poistenie vily a daň z nehnuteľnosti, ktorá sa musí platiť mestu. Svoju cenu má však aj pravidelná údržba priľahlého pozemku. Priamo v jej priestoroch preto včera popoludní vyhlásila 25. ročník medzinárodnej súťaže študentov architektúry a pozemného staviteľstva, nad ktorou drží záštitu.

Mladí ľudia, ktorí sa do nej prihlásia, majú šancu ukázať, ako by sa dal najlepšie využiť objekt chátrajúcej vily a priľahlého pozemku. „Bude to ideový zámer na vyriešenie reprezentatívneho sídla hlavy štátu,“ povedala Čaputová s tým, že otázka je na stole už dlho a toto môže byť prvý krok k jej riešeniu.

Tiež však uviedla, že ak by sa či už rekonštrukcia pôvodnej vily, alebo stavba novej, realizovala, bývať by v nej mohol až jej nástupca. „Vyzerá to na celkom veľký projekt. Nie je pravdepodobné, že by to spadalo ešte do môjho funkčného obdobia,“ uviedla prezidentka, ktorá objekt videla naživo prvýkrát. Ďalšia otázka, ktorú bude potrebné doriešiť, je tá finančná.

Inaugurácia prezidenta: Tradície a zmeny

Inaugurácia je veľmi dôležitý akt, ktorým sa vyzdvihuje dôležitosť a vážnosť prezidenta. Myslím si, že prezident by mal byť pre nás autoritou a osobou, ktorú rešpektujeme. Osobne ma napríklad mrzí, že z tried a úradov vymizli štátne znaky a portréty prezidentov.

Inaugurácia prezidenta samozrejme má záväzné pravidlá a tradície, ktoré sa dodržiavajú. Miesto, kde bude prezident inaugurovaný, v tomto prípade Reduta. Veľký dôraz sa samozrejme kladie na prísahu, ktorú musí prezident zložiť, ako ju prečíta, kde bude stáť predseda Ústavného súdu SR.

Protokolárni odborníci dbajú na zasadací poriadok. Musia byť zabezpečené trasy, kadiaľ pôjde nový prezident na svätú omšu - Te Deum, do Domu Sv. Martina.

Od inaugurácie Rudolfa Schustera v roku 1999 to bude po prvý raz, hovorí bývalý riaditeľ protokolu kancelárie prezidentky Zuzany Čaputovej ROMAN ROTH, ktorý sa podieľal na organizácii jej inauguračného dňa v roku 2019. Ak nerátame inauguráciu prvého prezidenta Michala Kováča, kde tento prvok nebol. Vtedy to však nebola inaugurácia, ako ju poznáme dnes. Prezidenta volil parlament, nie občania, takže aj inauguračný deň vyzeral jednoduchšie. Vykonalo sa iba to, čo bolo potrebné - zloženie sľubu na slávnostnom zasadnutí Národnej rady.

Keď mal inauguráciu prvý slovenský prezident Michal Kováč v roku 1993, Te Deum sa zaradilo do programu inauguračného dňa aj s prihliadnutím na to, že väčšina obyvateľov Slovenskej republiky mala nejaké vierovyznanie a väčšina z nich boli katolíci.

Napríklad ešte v prvej Československej republike (1918) sa Tomáš Garrigue Masaryk, ale neskôr aj Edvard Beneš na bohoslužbe Te Deum nezúčastnili. Nebola ani súčasťou programu, hoci odslúžená bola, ale šlo o oddelenú záležitosť cirkvi.

Prvýkrát až Emil Hácha v roku 1938 a, paradoxne, dokonca aj Klement Gottwald v 1948, sa zúčastnili na bohoslužbe Te Deum. Tradíciu potom obnovil Václav Havel, ale iba v roku 1993, keď sa stal českým prezidentom. V roku 1998 Te Deum však v rámci jeho inauguračného dňa nebolo.

Československá tradícia bola v tomto dôležitá. Mali sme možnosť vidieť inauguráciu československého prezidenta Václava Havla v priestoroch Pražskéhohradu. Ako som už spomínal, inaugurácia prezidenta Michala Kováča bola zameraná len na samotný akt zloženia sľubu počas schôdze Národnej rady. Až po priamej voľbe prezidenta prišla aj slávnosť a viac ceremoniálny charakter celého dňa.

Dá sa to tak povedať, čo sa týka ďalších bodov programu inauguračného dňa. Pán prezident Schuster, ktorý mal ako bývalý diplomat v Kanade a bývalý predseda Národnej rady skúsenosti s podobnými udalosťami v zahraničí, mal zrejme predstavu, ako má inaugurácia ceremoniálne vyzerať.

Prehľad inaugurácií a tradícií prezidentov SR:

Vianočné osvetlenie paláca

Tohtoročné náklady na osvetlenie paláca spolu s inštaláciou a rozobratím osvetlenia budú približne 270-tisíc Sk (8 962,36 €) a zaplatí ich Kancelária prezidenta. Vianočná výzdoba už niekoľko rokov neprekročila sumu 300-tisíc Sk, pričom ide zhruba o dve tretiny nižšie náklady ako v minulosti. V roku 1999, keď bol prezidentom Rudolf Schuster, sa palác rozžiaril po prvýkrát. Len svietidlá stáli 6 miliónov korún (takmer 200-tisíc €).

Po nástupe do funkcie v roku 2004 prezident Ivan Gašparovič prijal úsporné opatrenia a súčasná podoba výzdoby je výsledkom hlasovania občanov na webovej stránke prezidenta. Tí rozhodli, že tradícia vianočného osvetlenia paláca by sa mala zachovať, ale v šetrnejšej podobe. Od roku 2004 sú teda vysvietené iba obrysy paláca, čo výrazne stlačilo náklady na elektrinu i na inštaláciu osvetlenia," povedal pre joj.sk hovorca prezidenta Marek Trubač.

Palác je v súčasnosti osvietený 9426 žiarovkami po obvodoch z obidvoch strán, bez girlánd a závesov. K šetreniu prispieva aj doba svietenia paláca. "Kým v minulosti bol palác rozžiarený nonstop celý mesiac, v súčasnosti svieti denne len v čase medzi 16.00 - 22.00 h. S výnimkou Nového roka, keď svieti po celý deň," dodal Trubač. Vianočnú výzdobu rozsvietila pani Silvia Gašparovičová 5. decembra 2008 spolu s deťmi z detských domovov a potrvá do Troch kráľov, teda do 6. januára budúceho roka.

tags: #prezidensky #palac #suster #vianoce