Veľkomoravský kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch: História a archeológia

Na tento unikátny kostol môžu byť Slováci právom hrdí. Jedná sa totiž o jediný doposiaľ stojaci a zachovaný objekt z obdobia Veľkej Moravy. Zároveň si treba uvedomiť, že tento nenápadný kostolík je prakticky najstaršou zachovanou stojacou stavbou severne od Dunaja, čím má obrovský význam aj v rámci celej strednej Európy. V Českej republike ani inde takýto objekt neexistuje.

Kostolík je zároveň živým dôkazom doho, aké nezmyselné je chápanie hraníc Moravy a Nitravy podľa dnešných hraníc SR/ČR. Morava 9. storočia (myslím tým pôvodnú „Mojmírovu“ Moravu) zahŕňala bezpochyby aj veľkú časť západného Slovenska. Po pričlenení západného Slovenska K Uhorsku sa postupne východná časť Moravy (predovšetkým dnešné Záhorie) prestala identifikovať s pôvodnou Moravou a tento názov zostal iba jej západnej časti. Paradoxom ale je, že práve tá časť dnešnej Moravy, ktorá tvorila centrum historickej Moravy sa ešte stále nazýva Slovácko, čo evokuje rôzne asociácie.

Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza v obci Kopčany, okres Skalica. Stojí mimo obce na ľavom brehu rieky Moravy. Ako farský kostol (prvá zmienka v r. 1392) slúžil až do 18. storočia. Považuje sa za najstaršiu stojacu cirkevnú stavbu v strednej Európe. Vznikol v súvislosti s vybudovaním veľkomoravského hradiska Valy v Mikulčiciach najneskôr v 9. storočí.

Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch

Podľa súčasného chápania hraníc, ktoré idú po rieke Morava by sa teda dalo povedať, že Mikulčice boli polovične Slovenské a polovične Moravské, čo je ale samozrejme nezmysel. Je vylúčené, aby mocenské centrum Moravy ležalo na hranici kniežatstva. Takéto centrá ležali zásadne hlboko vo vnútrozemí. Kopčany boli súčasťou Mikulčíc, ktoré si prisvojujú Moraváci. V skutočnosti však samotné hradisko Valy ležalo priamo na rieke Morava na ostrove, resp. niekoľkých ostrovoch. Až v neskoršom období po zániku hradiska zmenila Morava koryto postupne až do súčasného stavu.

História a archeologický výskum

Prvý známy konvenčný archeologický výskum cintorína pri kostole sv. Margity v Kopčanoch uskutočnila v roku 1961 Ľ. Kraskovská. Pri kostrách odkrytých v pásovej sonde severne od kostola nenašla žiadne nálezy dovoľujúce ich datovanie, vlastný kostol považovala za ranogotický. Ku skúmaniu cintorína a kostola sa vrátila v rokoch 1994-1996 V. Drahošová. Štyrmi sondami po obvode kostola a jednou v interiéri opätovne zachytila kostrové hroby bez akejkoľvek výbavy a západne od kostola v sonde 2/94/95 fragmenty staršieho muriva neskôr identifikovaného ako základy predsiene.

Za zásadný medzník možno považovať rok 1998, kedy začal vykonávať systematický archeologický výskum celého katastra Kopčany Pamiatkový úrad SR. V roku 2004 boli objavené P. Baxom pri kostole sv. Margity hroby z 9.- zač. 10. stor. datujúce vznik kostola do veľkomoravského obdobia. O jeho veku svedčia aj múry, ktoré nie sú kolmé, ale archaicky sa smerom hore zakrivujú dovnútra.

Archeologický výskum kostola

Stavebné úpravy a rekonštrukcie

Stavba prešla prvými výraznejšími úpravami okolo polovice 13. storočia, keď boli upravené pôvodné polkruhovo ukončené okná lode. Na severnej strane boli zamurované a na južnej boli zmenené do podoby ranogotických okien s kamennými mníškami. Podobné okno bolo prerazené aj v južnej stene apsidy.

V 2. polovici 16. storočia bol pôvodný vstup na západnej strane lode nahradený väčším gotickým portálom, asymetricky osadeným. Súviselo to pravdepodobne s vybudovaním empory v západnej časti lode. Okrem toho dostal kostolík nový oltár. V 17. storočí prešli úpravami okná, najmä sa to týka okna na južnej strane lode, bližšieho k apside, ktoré bolo nahradené veľkým barokovým okenným otvorom v tvare polkruhu. V tomto storočí definitívne zaniká osídlenie okolo kostolíka, ktorý zostal sám v močaristej krajine. Vďaka starostlivosti veriacich však nezanikol. Naposledy bol opravovaný ešte v roku 1926.

Kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom

Záverom treba dodať, že najnovšie výskumy nasvedčujú tomu, že na Slovensku stojí ešte prinajmenšom jedna stavba, ktorej pôvod siaha ešte do obdobia Veľkej Moravy a tou je kostolík v obci Kostoľany pod Tribečom. Velkomoravský pôvod kostolíka v Kostoľanoch je zatiaľ doložený len dendrochronologicky, keď analýza dreveného trámu z múru ukázala, že s najväčšou pravdepodobnosťou pochádza zo stromu vyťatého okolo roku 860.

Treba doplniť, že tento kostol bol na základe nálezu stavebného dreva v murive datovaný nepriamo do 9. st. nielen dendrochronologicky ale i meraním obsahu uhlíka C14. Aj touto metódou sa drevo datuje do priebehu 9. st. Je to dôležité, lebo ak proti dendrodatovaniu možno vzniesť isté výhrady týkajúce sa nižšej miery preukaznosti zistenej sekvencie letokruhov, tak úplne zhodné datovanie inou metódou musí tieto pochybnosti rozptýliť. Jediná vec, ktorá doposiaľ Kostoľanom chýba oproti Kopčanom sú veľkomoravské hroby, rešpektujúce stavbu kostola.

Prezentácia veľkomoravského kostola je v súčasnosti vo štádiu výskumov. Hlavnou rámcovou metódou obnovy je maximálna prezentácia raněstředověké kultúrnej vrstvy.

V rámci funkčného využitia lokality sa počíta s poriadaním bohoslužieb komorného charakteru vnútri kostola. Pre účely bohoslužieb je pre kňazské zázemie navrhnutá hospodárska prístavba v areáli Kačenárně, Okrem sakristie sa tu počíta tiež so skladom príležitostného nábytku pre bohoslužby. V prípade exteriérových bohoslužieb sa počíta s umiestnením prenosného oltára na obnovenom nartexe. Veriaci by sa zhromaždili pred západným priečelím kostola. Tieto bohoslužby sú spojené s púťou.

Mikulčicko-Kopčianske hradisko

Valy v Mikulčiciach, resp. medzi Mikulčicami a Kopčanmi sú jedným z najvýznamnejších opevnených hradištných sídiel so znakmi mestského usporiadanie, s dokladmi osídlenia predvelkomoravského a veľkomoravského horizontu s množstvom kostolov (cca 12) a artefaktov svedčiacich o prítomnosti veľkomoravské nobility. Niektorí historici uvádzajú, že hlavné koryto rieky viedlo západne od hradiska, a teda, že ležalo skôr na území dnešného Slovenska. Medzi hlavným korytom Moravy a hradiskom sa nachádzali bariny a ramená rieky Moravy a tak dokonale chránili hradné mesto pred nepriateľom od západu. Nakoniec najlepšie to dokumentuje skutočnosť, že kostolík Sv. Margity Antiochijskej, ktorý sa nachádza na Slovenskej strane v Kopčanoch bol pôvodne jednoznačne súčasťou hradištnej aglomerácie.

Interiér kostola

Územie bolo osídlené už v 7. storočí a v 9. storočí bolo hradisko opevnené valmi. Boli tu nájdené pozostatky dielní, budov, kniežacieho paláca, trojlodná baziliky a ďalších 11 kostolov. K tomu viac ako 2500 hrobov. Archeologické náleziská sa rozkladá na ploche 10 ha. K aglomerácii prináleží tiež početné zázemie, ku ktorému patrili aj spomenuté dnešné Kopčany s kostolom Kostol sv. Margity Antiochijskej.

Datovanie kostola skôr unikajúceho pozornosti umožnili nálezy troch veľkomoravských hrobov s pozlátenými gombíky a striebornými bubienkovými náušnicami. Z ďalších zaujímavých nálezov aglomerácie je možné menovať zvyšky mosta, dlabané člny - monoxyly, koše na chytanie rýb, harpúnu, železné háčiky na chytanie rýb, drevené vedro, vedro s ozdobným kovaním, železné, drevom vykladané vedrá, tri rôzne typy vojnových sekier, drevené lyžice a naberačky, povraz, železná zubadlá, ovčiarske nožnice, železnú kosu, železnú ocieľku, železné hrivny, olovenú hrivnu, hroty šípov, železné kľúče a kovania zámku, kostené korčule, šidlá, ihelníčky z parohoviny, vetvové lôžka z pálenej hliny, kostenú píšťalku.

tags: #v #kopcanoch #sa #nachadza #velkomoravsky #kostol