Na prvý pohľad sa zdá, že hlohovský región má s cyrilometodskou tradíciou málo spoločné. Čo sa týka priamych stôp, tak doteraz nie sú známe sakrálne pamiatky ani objekty, ktoré by sa viazali na obdobie pôsobenia solúnskych bratov či obdobia Veľkej Moravy. Z tohto dôvodu sa treba sústrediť na poslanie regiónu v intenciách uchovania duchovného odkazu cyrilometodskej misie, ktorá sa vtelila do viacerých objektov s umelecko-historickou hodnotou.
V uvedenom zmysle nás história poučí o tom, že napríklad začiatkom tridsiatych rokov 19. storočia inšpirovaný duchovným odkazom sv. Cyrila a Metoda píše v obci Madunice básnik Ján Hollý hrdinský epos Svatopluk z prostredia Veľkomoravskej ríše, no najmä duchovný epos Cyrillo-Metodiáda (v jeho závere prináša aj životopisy Cyrila a Metoda). Cyklus troch eposov završuje ďalším dielom so slovanskou tematikou s názvom Sláv. Táto trojica diel je významným a v istom zmysle aj rozhodujúcim príspevkom k upevneniu a šíreniu tohto duchovného posolstva.
V Kostole Narodenia Panny Márie v Maduniciach môžeme dodnes obdivovať bočný oltár zasvätený vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi od hlohovského rezbárskeho majstra Jozefa Seilnachta. Oltár bol vyhotovený z dreva legendárneho duba z hája Mlíč, pod ktorým majster Hollý načúval múzam a takmer tridsať rokov písal svoje diela.
Práve dielo J. Hollého, najvýznamnejšieho bernolákovského básnika, a rešpektovanej duchovnej autority svojej doby, je významné v zmysle akéhosi znovuobjavenia, kultivovania, rozvíjania a implementácie cyrilometodského odkazu do širokých oblastí slovenskej kultúry i vtedajšieho národného programu.
Z vyššie uvedeného dôvodu vidíme v rámci hlohovského regiónu prepojenie práce jeho najvýznamnejšej osobnosti (Jána Hollého) s duchovným pilierom národnej identity (cyrilometodská tradícia), ako významné centrum s potenciálom rozvíjania v tomto zosilnenom zväzku najstabilnejšie prvky duchovnej kultúry s produktívnym potenciálom pre kultúrnu turistiku.
Zrekonštruovaná a dobudovaná Pamätná zóna Jána Hollého v centre Maduníc, kde sa nachádza viacero sakrálnych pamiatok (kostol, pamätný kameň prístavby Hollého madunickej fary posvätený Jánom Pavlom II.) a taktiež ďalších pamiatok pripomínajúcich pôsobenie tohto najvýznamnejšieho bernolákovského básnika (park, socha básnika, informačná tabuľa, pamätná tabuľa, pamätná izba na mieste bývalej fary, novozasadený Hollého dub atď.), je pripravená ako miesto plnohodnotne reprezentujúce v rámci hlohovského regiónu uchovávanie pamäti na cyrilometodský kult.
Na základe uvedených skutočností si dovolíme navrhnúť, aby sa práve Madunice spojené s tridsaťročnou činnosťou Jána Hollého, ktorý zveľaďoval svojim dielom posolstvo sv. Cyrila a Metoda, zaradili do koncipovanej Cyrilometodskej cesty, ktorej návrh sa formuloval a riešil v rámci projektu s názvom Cyrilometodská cesta pre rozvoj kultúrnych aktivít a kultúrneho turizmu.
Ak Madunice v tomto zmysle môžeme chápať ako centrum uchovávania a šírenia cyrilometodských tradícií prostredníctvom diela J. Hollého v hlohovskom regióne, tak ďalšie pamiatky iba plasticky dokresľujú historický záujem o duchovné bohatstvo ponúknuté od oboch solúnskych bratov. Stopy ich odkazu nachádzame aj v nasledujúcich pamiatkach.
Po ľavej ruke na hlavnej ceste smerom z Hlohovca do Trnavy pred domom č. 79 môžeme zazrieť v obci Trakovice prícestnú sochu sv. Cyrila a Metoda, ktorú dal postaviť v roku 1924 z milodarov Spolok sv. Ruženca. Vo veži trakovického Kostola sv. Štefana sú umiestnené tri zvony, pričom prostredný je zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi s patrónom sv. Vendelínom.
V roku 2000 bol postavený v Bojničkách kláštor sv. Cyrila a Metoda, kde pôsobia Milosrdné sestry sv. Vincenta. Potom tu máme ešte Námestie sv. Cyrila a Metoda v Hlohovci, ktorého centrom je najstaršia sakrálna budova v meste Kostol Ducha Svätého s bývalou budovou stredovekého špitálika. Tento komplex spájajúci cirkevný objekt s charitatívnym ústavom je jeden z najstarších na Slovensku.
Za doteraz poslednú pamiatku viažucu sa k cyrilometodskej misii, ktorá sa nachádza na území hlohovského okresu je pamätník odhalený 5. júla 2013 na sviatok svätých slovanských vierozvestcov pri príležitosti 1150. výročia ich príchodu na naše územie. Pamätník tohto výročia stojí v bezprostrednej blízkosti stredovekého farského Kostola sv. Michala Archanjela. Nad bočným vstupom do tohto chrámu je umiestnená veľkoplošná nástenná maľba zobrazujúca postavy sv. Cyrila a Metoda s typickými atribútmi symbolizujúcimi cieľ a výsledok ich misie.
Tieto stopy sprítomnenia diela solúnskych bratov v našom najbližšom prostredí sú dôkazom, že ani naši predkovia neboli k ich myšlienkam ľahostajní a s úctou si ich pripomínali.
Mnohým nemusí byť známe, že i Hlohovec si odkaz cyrilometodskej tradície pripomínal už v minulosti. Zapojil sa totiž do milenárnych osláv príchodu Cyrila a Metoda v roku 1863. Správu o oslavách a priebehu pripravovaných podujatí prináša časopis s názvom Cyril a Metod, ktorý vydával Andrej Radlinský a redigoval ho Ján Palárik.
Na jeho stránkach sa dočítame, že vo februári roku 1863 ako jeden z prvých reagoval na spomínane výročie vtedajší hlohovský dekan a člen bernolákovského hnutia Ján Blasy. Pri tejto príležitosti zorganizoval slávnosť, na ktorej si 5 manželských párov z Hlohovca pripomínalo 50. výročie uzatvorenia manželských sľubov.
Kostolík postavili v polovici 14. storočia ako súčasť špitála pri Váhu na mieste staršieho osídlenia (podhradskej osady) zničeného počas tatárskeho vpádu. O výstavbe sa zachovala zmienka v listine z roku 1400, podľa ktorej mal kostolík aj so špitálom dať postaviť pán hlohovského panstva Mikuláš Kont pred rokom 1367, kedy zomrel. Stavba mala jednoduchý pôdorys obdĺžnika, bez oddeleného presbytéria v exteriéri. V nárožiach kostolík podopierali oporné piliere.
Čiastočné stavebné úpravy sa tu realizovali aj niekedy v 30. rokoch 15. storočia, v období druhej etapy výstavby farského kostola na námestí. Na prelome 15. a 16. V roku 1647 bola zaklenutá loď a triumfálnym oblúkom oddelený priestor svätyne. Úpravy chrámu sa realizovali v priebehu 18.
Status národnej kultúrnej pamiatky má objekt od roku 1963. V roku 1971 prevzalo špitál Vlastivedné múzeum v Hlohovci, ktoré tu v roku 1972 začalo s architektonickým a archeologickým výskumom. V roku 1991 sa budovy vrátili Rímskokatolíckej cirkvi a po desiatich rokoch obnovy bol kostolík znovu posvätený 4.
Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a po obnove z konca minulého storočia je v dobrom stave. Bohoslužby: v nedeľu o 7.30 hod., každý mesiac 22. deň sv. omša o 18.00 hod. Kostolík sa nachádza na západnom okraji Hlohovca, neďaleko rieky Váh. Je viditeľný aj z hlavnej cesty zo smeru od Váhu po pravej strane pre kruhovým objazdom.
Dnes už vieme, že dielo hlavných protagonistov byzantskej misie Konštantína a Metoda, ináč svätých Cyrila a Metoda nadobudlo celoeurópsky význam, preto logickým vyústením uznania ich práce bolo ich vyhlásenie pápežom Jánom Pavlom II. za spolupatrónov Európy.
O to väčšmi by sme si mali vážiť, že podstatnú časť svojej práce v oblasti kristianizácie, náboženstva, filológie, literatúry, práva, kultúry vykonali na našom území. Je to istotne povzbudzujúce i zaväzujúce.
Pripomínanie si ich diela nás neustále utvrdzuje v tom, aby ich odkaz vstupoval aktívne do nášho každodenného života, aby nebol iba predmetom nedotknuteľnej úcty a nevnímali sme ho ako fantastickú legendu z národných dejín, ale aby sme ho dokázali pochopiť a prijať ako živý impulz pre duchovnú sebarealizáciu každého z nás.
Leško, Šimečka, Kostolný, Hudák: Ako zachrániť demokraciu
Významné udalosti v Hlohovci v priebehu storočí
História Hlohovca je bohatá a siahá až do hlbokého stredoveku. Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové udalosti, ktoré formovali mesto:
| Obdobie | Udalosť | Význam |
|---|---|---|
| 1100-1200 | Prvá písomná zmienka o Hlohovci (Golguz) v Zoborskej listine | Potvrdenie existencie hradu a osady, dôležitý dokument pre históriu regiónu |
| 1241-1242 | Tatársky vpád | Zničenie podhradskej osady, hrad pravdepodobne odolal |
| 1349 | Ľudovít I. daroval Hlohovec Mikulášovi Kontovi | Začiatok významného rozvoja mesta pod novým zemepánom |
| 1362 | Hlohovec získal právo konať slobodné výročné trhy | Podpora obchodu a remesiel, hospodársky rozvoj |
| 14. storočie | Výstavba Kostola Ducha Svätého a špitála | Založenie významného cirkevného a charitatívneho komplexu |
| 1863 | Hlohovec sa zapojil do milenárnych osláv príchodu Cyrila a Metoda | Pripomienka cyrilometodskej tradície a jej významu pre národnú identitu |