Neďaleko Brezna sa v srdci Veporských vrchov nachádza obec Čierny Balog. Rozľahlú dedinu preslávila najmä Čiernohorská železnica či Dobročský prales. Približne 5 000 obyvateľov obce žije v trinástich osadách pozdĺž toku Čierneho Hrona.
Čierny Balog je výnimočný svojimi dvomi samostatnými farnosťami. Tá balocká je zasvätená Nanebovzatej Panne Márii, dobročská zase Premeneniu Pána. Majú však spoločného hlavného patróna - sv. Jozefa Robotníka. Pre obec Čierny Balog bol slávnostne vyhlásený spoločný hlavný patrón obce - sv. Jozef Robotník. V tomto roku bola za kostolom postavená aj Dielňa sv.
V súčasnosti evidujeme v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR (údaj k 31.12.2020) :
- Hnuteľné NKP: 15 308 Pamiatkové predmety (PP): 36 260
- Nehnuteľné NKP: 10 065 Pamiatkové objekty (PO): 17 248
V zozname národných kultúrnych pamiatok na Slovensku sú za obec Čierny Balog zapísané : kostol Nanebovzat. Panny Márie 1797-1804 Partizánsky cintorín na Skalici, 20 hrobov a pomník CINTORÍN PAMÄTNÝ S POMNÍKOM padlí partizáni (1951) Partizánsky cintorín Tlstý javor CINTORÍN PAMÄTNÝ S POMNÍKOM padlí partizáni - 1959 pomník obetiam fašizmu- zavraždení partizáni -Dobroč za obcou (Brotovo) 1959 pomník padlým partizánom - Socha partizána pred KD 1951 ľudový dom zrubová konštrukcia- Pusté 588 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - BUDOVA VÝPRAVNÁ železničná 1908 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica KOĽAJ úzkorozchodná - MOST CESTNÝ - cez cestu II/529- zač.20.st. Čiernohronská úzkokol. lesná železnica MOST ŽELEZNIČNÝ- sv. Ján - viadukt 1948 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica MOST ŽELEZNIČNÝ Nový Krám - do Cútove dolinky 1908 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - DOM STRÁŽNY na sv. Jáne - murovaná konštrukcia 1923 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - STAVBA HOSPODÁRSKA murovaná,drevená konštrukcia, sv. Ján - 1923 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - PIVNICA na sv. Jáne - murovaná konštrukcia- 1923 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - BUDOVA VÝPRAVNÁ -železničná stanica - hlavná budova s reštauráciou -1920 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - VÝHREVŇA - Dolný hajc v centre - zač.20.st. Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - VÝHREVŇA - Horný hajc v centre - 1908 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - MOST ŽELEZNIČNÝ narušený - len zachované prahy 1908 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - MOST ŽELEZNIČNÝ - Vydrovo, pri kríži -1908 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - MOST ŽELEZNIČNÝ pred Obrubovanskou -1908 Čiernohronská úzkokol. lesná železnica - MOST ŽELEZNIČNÝ cez potok v skanzene pri didaktickom prístrešku - 1908
História farnosti a výstavba kostola
„História farnosti Premenenia Pána v Čiernom Balogu-Dobroči sa začala písať v prvej polovici 20. storočia. Keď Dobročania videli, že balocký kostol je pre nich ďaleko a že sa doň všetci nevmestia, z vlastnej iniciatívy sa rozhodli, že si postavia kostol v Dobroči,“ začína rozprávanie dobročský farár Štefan Šeliga.
So stavbou sa začalo 23. júla 1934 (pondelok). V roku 1935 sa pre nedostatok peňazí na stavbe nepracovalo. V prácach sa znova pokračovalo v roku 1936. Nový kostol bol zasvätený Premeneniu Pána a posvätený Mons. Andrejom Hlinkom dňa 16. októbra 1936. Bola to veľká slávnosť. Tento rok si pripomíname 85 rokov od posvätenia nášho dobročského chrámu.“
Rímsko-katolícky kostol Premenenia Pána bol postavený svojpomocne veriacimi v rokoch 1934-1936. Posvätený bol 16. 10.1936 Mons. Andrejom Hlinkom. Do roku 1942 tu bola len expozitúra farského kostola v Č. Balogu. Až v roku 1942 sem prišiel prvý stály kňaz Vdp. Ondrej Hrmo, ktorý zostal dodnes v pamäti a srdciach miestnych veriacich.
Keď mali kostol, bolo treba, aby kňaz chodil do neho slúžiť službu Pánu Bohu. Chodil kaplán z Balogu. Po čase sa ukázalo, že dochádzka je nákladná a bolo by lepšie, keby tam mohol bývať. Ordinariát vyhovel žiadosti veriacich a 1. júla 1942 prišiel sem na trvalý pobyt kaplán Ondrej Hrmo.
Býval podľa okolností v niekoľkých súkromných domoch. Pripravoval sa súčasne na postavenie fary. Nakoniec postavili aj faru, ktorá bola posvätená 30. októbra 1949. Od r. 1950 sa jeho pričinením začala písať nová farská matrika, a tým sa potvrdila existencia samostatnej farnosti v Čiernom Balogu - Dobroči.
Vnútornou kolonizáciou sa prisťahovali sem aj nemecké rodiny. Títo sa však skoro „slovakizovali“ a keď sa zakladala farnosť, vládla tu len jedna reč. Najstaršia osada bola Krám. Tu bola správa lesov, sklad potravín a iných potrieb drevorubačov. Rozvojom ťažby dreva vznikali ostatné osady pri ústí pobočných dolín. Celý komplex mal meno Čierny Hronec, alebo Čierny Handel.
Keď preložili kostol do strednej osady /práve z osady Krám/, začalo sa užívať meno Balog, od roku 1887 Čierny Balog.
Interiér a zaujímavosti kostola
Vnútornou kolonizáciou sa prisťahovali sem aj nemecké rodiny. Títo sa však skoro „slovakizovali“ a keď sa zakladala farnosť, vládla tu len jedna reč. Najstaršia osada bola Krám. Tu bola správa lesov, sklad potravín a iných potrieb drevorubačov. Rozvojom ťažby dreva vznikali ostatné osady pri ústí pobočných dolín. Celý komplex mal meno Čierny Hronec, alebo Čierny Handel.
Vynovený interiér kostola upúta oltárnym obrazom žiariaceho Krista v prítomnosti Mojžiša a Eliáša, ktorých sledujú prekvapení apoštoli Peter, Jakub a Ján. Z oboch strán obrazu sú na maľbách štyria evanjelisti.
Zaujímavosťou je, že sa v kostole uchovávajú Relikvie sv. Sestry Faustíny Kowalskej (relikvie 1. stupňa, časť článku prsta svätej). Relikvie boli farnosti odovzdané farnosti odovzdané v roku 2001.
Ďalšou zaujímavosťou je obraz Matky Milosrdenstva. Na svete sú len dva takéto obrazy. Druhá kópia obrazu z Ostrej Brány vo Vilniuse na Litve. V kostole inštalovaný v roku 2004.
Súčasnosť farnosti
V kostole sa podľa slov otca farnosti cítia dobre domáci i návštevníci. „Okrasou je tiež vonkajšie okolie kostola s kaplnkou Panny Márie, s krížom, so sochou Božieho milosrdenstva, sochou sv. Michala, archanjela, a sochou sv. Jána Pavla II.
Samostatnou farnosťou sa stal Dobroč v roku 1950. Dnes má farnosť asi 1 450 veriacich. „Prvým farárom bol Ondrej Hrmo, ktorý tam slúžil 36 rokov; pamätajú si ho ako kňaza so srdcom na dlani.
Svoje ovečky vedie dobročský farár od roku 2011 a nedá na ne dopustiť. Okrem siedmich aktívnych ruží, ktoré sa striedajú v týždenných intervaloch pri vedení modlitieb pred svätou omšou, sa teší aj zo Spoločenstva apoštolov Božieho milosrdenstva Faustínum, ktoré náboženský život vo farnosti obohacuje od 5. novembra 2010.
Vo farnosti Premenenia Pána bolo zriadené ako prvé na Slovensku. Tu, v Čiernom Balogu, sa konal v roku 2010 aj prvý kongres apoštolov Božieho milosrdenstva. Dodnes každý pracovný deň sa veriaci farnosti schádzajú o pätnástej hodine pri milostivom obraze a relikvii sv. Faustíny.
Združenie Faustínum sa pravidelne stretáva desaťkrát do roka vždy tretí piatok v mesiaci okrem leta, aj za účasti členov a ctiteľov z okolitých farností,“ približuje spoločenstvo, ktoré chce slúžiť posolstvu Božieho milosrdenstva.
„Tí, ktorí chcú žiť spoločenstvo lásky s Bohom a ľuďmi, tu majú na to vytvorené podmienky a spoločne kráčajú po ceste, ktorú nám ukazuje Pán. Túžime po tom, aby aj nás dennodenne premieňal na lepších ľudí a kresťanov. Pripodobňovať sa Pánovi a premieňať sa na lepších ľudí podľa jeho vzoru.
Ďalšie sakrálne pamiatky vo farnosti
Sakrálne pamiatky farnosti dopĺňajú dve malé kaplnky: Kaplnka Panny Márie Škapuliarskej v časti Pusté je našou jubilantkou. Tento rok si totiž pripomíname dvesto rokov od jej postavenia (1821).
tags: #kostol #premenenia #pana #cierny #balog