Slovenské povesti sú obrazom, skladom a tak i dôkazom a pokladom vzdelanosti našich otcov, nášho národa. Už odokrývaním stôp dávnej vzdelanosti raziť počneme koľaje, budúcnosti. Berte všetko za prvý pokus k lepšiemu, samy sebou, bez druhých výpomociek a doplnkov, trebárs by sme také aj na pomoc brať mohli. Nebojme sa, že poblúdime! Ľudom dobrého chtenia odklína, vyčarúva len tretí a najmladší pútnik dobrého chtenia i víťazných činov.
Vznik a zdroj povestí úzko súvisí s prvotným myslením a názormi na prírodu. Čože je nmenie? Obraznosť mladému veku vlastná. Básnikom uznával za vznešenejšie za povýšené nad obyčajnú každodennosť. Obdivujeme poesiou národov zpredmetnené, v mysli umele vyvedené. Povesti naše sú myšlienky, na základoch obrazivosti a smyšlienky báječníka.
V povestiach vysvitá nekonečné zosobňovanie hmoty a prírody. Jednak i zver, zrastlina, nerosty myslia, cíťa, hovoria, konajú jako duch. Dávajú námer cesty našej, nimi ukázanej, ale nedokonanej. Slovákov prácu novú, pre nás povinnostnú, vzdelanostnú a ducha povznášajúcu. Novú jednak preto, že dosial (r. 1853) príležitostne o nich napísane, to za nedostatočné, nevyvedené a neodôvodnené uznávam.
V povestiach sa stretávame s obrazmi slnka, mesiaca a vetra. Vetry studené, tmu, noc, pôsobia živorenie, pretvorenie na veci mŕtve, zmŕtvenie i samú smrť. Prirovnajme si k tomuto grécke báje, kde sa zasnubuje vždy s novou nevestou, teploa svetlo vysvoboditeľ i snúbenec. Je to neúnavný boj svetla so tmou, leta so zimou, života so smrťou.
Symbolizmus svetla a tmy
Slovanské božstvá a ich odraz v povestiach
V povestiach nachádzame zastrené zlatým vladárskym obväzkom alebo klobúkom kraleviča (popelvára) slnka či leta. Trojhlavý vládca priestoru: vzduchu, zeme a vody. Socha Perúnová mala striebornú hlavu a búzy zlaté. Lomidrevo, ináč Valibuk, je slovenský Herkules, ktorý účinkuje s neobyčajnými výbojmi.
Zakliata hora
Zakliata hora je opatrená troma pomocnými zvermi: vlkom, medveďom, levom. Na dejište vystupuje starší brat, slnce ešte za doby čierneho mesta, omladlé, zdvíhajúce sa v sile svojej. V zakliatej hore vodí líška, panuje Baba zima. Kočiš bladne, veselé, kol neho kvitne jaro.
Dalajláma voľne chodí vládnuť kdesi inde, uhodne, ucíti moc a vládu svoju, zapísanú v knihách väčších. Dalajlámova panna a nevesta Vineta zemská, tátoš Sivko a kráľ povstávajúcej.
| Postava | Symbol |
|---|---|
| Dalajláma | Šuhaj slnce a tátoš jeho, doba a sila letná |
| Baba zima | Panovanie zimy |
| Lomiderovo | Slovenský Herkules |
Jedinobožstvo v povestiach
Na sklennom vrchu horí vatra (oheň, svetlo) naveky, svieti i za najtmavšej noci, objav svojho pána a kráľa. Pred Bohom tmy nieto, že tmy Boha a okolie jeho neobsiahly. Táto bytnosť svetla, svetlo, človeka poučiť, odmeniť lebo ztrestať, a sluhov svojich nakŕmiť má. Bytnosť veková, večná sústredňuje všetko ako v nepremennej jednote, on starec nemeniaci sa.
Symbol božstva
V povestiach vystupujú bytnosti zla a dobra. Bytnosti zla predstavujú zimu, pustotu, hlad, smäd, kým bytnosti dobra prinášajú svet na svet, pravdu a spravedlnosti v svete, omládanie, život. Pomoc patrne by králevič vykonal toľko ako nič, na pr. sa vedľa draka i veštca, a potom zalieva belasý plameň.
Vineta, Odolienka i Atalienka v povestiach symbolizujú radosť, blaženstvo a život. Zákon i poriadok času označuje doby pokorenia a víťazenia. Hľadajme teda, k čomu nad vypísané dvojbožstvo zla i dobra vedú nás povesti? K veci svrchovanej, zosobnenej v bytnosti jedinej, vševyšnej.
tags: #svatiny #proti #zlu #cirkev #rimskokatolicka