Biely Kostol, malebná obec na Trnavskej pahorkatine, sa nachádza len štyri kilometre severozápadne od krajského mesta Trnava. Táto lokalita ponúka návštevníkom jedinečnú kombináciu pokojného vidieckeho prostredia a dostupnosti mestských služieb.
História Bieleho Kostola pri Trnave zapísala do obecnej kroniky viacero návštev najvyšších predstaviteľov krajiny. Na takú malú obec, akou Biely Kostol je, to je pomerne vysoká frekvencia, hoci jednotlivé návštevy delia aj desaťročia. A dokonca i stáročia, ak sa k tomu pripočítajú aj návštevy panovníkov. Naposledy bol v Bielom Kostole prezident SR Andrej Kiska. V júli 1950 zase predseda vlády Československa Antonín Zápotocký prišiel aj so svojou suitou, aby ocenil smelých bielokostolských družstevníkov. V auguste 1397 kráľ Žigmund Luxemburský vydal priamo v Bielom Kostole listinu k sporu medzi trnavskými mešťanmi a Ulrichom Wolffurtom o vinice, ležiace pri obci.
História Obce
Biely Kostol má korene hlboko v histórii, ktorá siaha až do 13. storočia. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1244, keď kráľ Belo IV. daroval trnavským hosťom zem zvanú Parná. Táto oblasť je považovaná za predchodcu dnešného Bieleho Kostola. Názov obce, Alba Ecclesia, sa prvýkrát objavil v pápežských desiatkoch. Pôvodný kostol zasvätený sv. Martinovi bol významnou súčasťou obce už od 17. storočia. Uvádza sa ako Alba Ecclesia v rokoch 1332-1337, neskôr sa nazývala possessio Feyrhegyház 1387 a Weissenkirche 1934.
Osada menila svojich majiteľov, najskôr boli to zemania z Lefantoviec, rád klarisiek z Trnavy, Peter z Pezinka, František Ujlaki, rod Esterházy, jezuiti, Uhorská kráľovská komora. Osadu však história v polovici 16. storočia zaznamenáva ako spustnutú, pravdepodobne v dôsledku vojenských konfliktov. No z roku 1712 už existuje súpis ôsmich želiarskych rodín, ktoré tam opäť žili.
V roku 1561 je Alba Ecclesia deserta - Biely Kostol opustený. Dôvodom spustošenia obce bolo táborenie španielskeho vojska. Keď spustnutú obec v roku 1548 kráľ Ferdinand daroval Tomášovi Tóthovi a jeho potomkom, spomína sa už len ako majer s rybníkom. V roku 1635 rád jezuitov založil Trnavskú univerzitu a Biely Kostol si vybrali ako svoju oddychovú zónu.
Kostol Krista Kráľa
Kostol Krista Kráľa, ktorý sa nachádza v malebnej obci Biely Kostol v okrese Trnava, patrí medzi významné sakrálne pamiatky Trnavského kraja. Jeho história siaha do čias staršieho sakrálneho objektu, ktorý prešiel viacerými prestavbami. Pôvodný sakrálny objekt bol v roku 1721 zbarokizovaný, čo mu dodalo nový výraz a štýl typický pre toto obdobie. V roku 1957 však došlo k výraznej prestavbe, ktorá objekt úplne zmenila. Kostol získal súčasnú podobu jednoloďového priestoru s rovným uzáverom svätyne.
Na jeho hlavnej fasáde dominuje veža, ktorá je zakončená stanovou strechou. Interiér kostola pochádza prevažne z 20. storočia. Kostol Krista Kráľa je príkladom úspešnej rekonštrukcie, ktorá rešpektuje jeho historický význam.
Barokový Kaštieľ
Jednou z najväčších historických pých obcie je barokový kaštieľ z roku 1719. Táto štvorkrídlová stavba slúžila ako letné sídlo jezuitskej univerzity v Trnave. Rád jezuitov, ktorý založil v roku 1635 Trnavskú univerzitu, si obec vybral ako svoju oddychovú zónu, postavil si v nej v roku 1719 kaštieľ a založil malú farmu.
História a stavebný vývoj: Barokový kaštieľ bol postavený v roku 1719 ako letné sídlo a majer trnavskej jezuitskej univerzity. Kaštieľ je dvojpodlažná štvorkrídlová stavba, do štvorcového dvora otvorená arkádovou chodbou. Vonkajšie fasády sú členené vysokým pilastrovým rádom. Na osi vstupného traktu je kamenný vstupný potrál. V strede severného krídla je umiestnená kaplnka, ktorej polygonálny uzáver vystupuje z fasády v podobe rizalitu. Miestnosti sú radené za sebou a prístupné z okružnej arkádovej chodby. Západné krídlo bolo určené na hospodárske účely.
Za socializmu kaštieľ adaptovali na kultúrny dom. V súčasnosti slúži ako Obecný úrad a sídlo rôznych firiem. Stav historického sídla nie je dobrý. Kaštieľ stojí v severozápadnej časti obce.
Súčasnosť obce
Každý obyvateľ Bieleho Kostola pri Trnave má svoju odpoveď na otázku, či je lepšie byť samostatnou obcou, alebo súčasťou mesta. Biely Kostol stáročia fungoval ako samostatné sídlo, no v roku 1974 bol pričlenený ako miestna časť k mestu Trnava, rovnako ako ďalšie dve obce - Modranka a Hrnčiarovce nad Parnou. Rozvoju Bieleho Kostola obdobie pričlenenia však asi nijako výrazne nepomohlo, a tak sa v roku 1992 konalo referendum a to rozhodlo o odčlenení. Do obce sa „vrátil“ post starostu, má vlastné zastupiteľstvo a kompetencie, ktoré dovtedy nemala.
V obci Biely Kostol pri Trnave je v súčasnosti 1750 trvale bývajúcich obyvateľov. Obec sa snaží v rámci svojich možností o zveľaďovanie a nové investície. Veľkých podnikov tam niet, preto aj s financiami musia narábať obozretnejšie. K dôležitej zmene v živote obce prišlo 1. januára 1974, keď bola administratívne pripojená k mestu Trnava až do roku 1993, kedy sa obec znovu osamostatnila.
Aktivity a Turistika
Pre milovníkov prírody a histórie je ideálnym miestom Náučný chodník chotárom Bieleho Kostola. Neďaleké Trnavské rybníky, domov viac ako 150 chránených druhov vtákov, sú rajom pre ornitológov. Obec Biely Kostol je súčasťou cyklotrasy Šúrovce - Trnava - Častá. Táto trasa je vhodná pre cyklistov všetkých vekových kategórií a ponúka možnosť spoznať okolie aktívnym spôsobom.
Obec Biely Kostol je výnimočnou obcou, ktorá spája bohatú históriu, prírodné krásy a moderné možnosti trávenia voľného času. Či už hľadáte pokojné miesto na prechádzku, historické pamiatky alebo aktívny oddych, Biely Kostol vás určite nesklame.
Tabuľka: Vývoj počtu obyvateľov Bieleho Kostola
| Rok | Počet obyvateľov |
|---|---|
| 1869 | 234 |
| 2005 | Nárast |
| Súčasnosť | 1750 |