Biblia a obdobie Veľkej Moravy

Obdobie Veľkej Moravy je úzko spojené s príchodom kresťanstva a šírením vzdelanosti prostredníctvom Biblie. Vďaka vierozvestcom Cyrilovi a Metodovi sa kresťanstvo stalo dôležitou súčasťou života našich predkov.

Mapa Veľkej Moravy v roku 894.

Kresťanstvo pred príchodom Cyrila a Metoda

Už na konci 8. storočia sa slovanské kmene v našej oblasti ocitli pod silným vplyvom Franskej ríše, ktorej hlavou bol v tej dobe Karol Veľký.

V minulosti sa myslelo, že svedectvo prameňov, ktoré potvrdzujú prítomnosť kresťanstva na Veľkej Morave už pred príchodom Konštantína a Metoda, je príliš skreslené a nezodpovedá historickej skutočnosti.

Avšak na základe archeologických objavov, najmä kamenných kostolov datovaných už do doby pred rokom 863, boli tieto mylné názory nadobro vyvrátené.

Život Metoda udáva navyše informáciu o troch oblastiach, z ktorých pochádzali prví misionári. Okrem Franskej ríše hovorí tiež o Istrii a Dalmácii, no tie mali oveľa menší význam. Najväčšia snaha o pokresťančenie Veľkej Moravy prichádzala práve od Frankov.

Zmena situácie prichádza až s Mojmírom a najmä s jeho nástupcom Rastislavom. Rastislav už razil politiku čo najväčšieho osamostatnenia sa od Východofranskej ríše.

Príchod Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu

Na Veľkú Moravu prišli Konštantín a Metod so svojou kristianizačnou misiou na jar 863.

Metod mal vtedy 50 rokov, Konštantín bol 36-ročný.

Misia Konštantína Filozofa trvala približne päť rokov (do roku 867 - do odchodu do Ríma, kde zomrel v roku 869 vo veku 42 rokov.

Starší brat Metod sa na Veľkú Moravu vrátil, ale až po viac ako piatich rokoch, v roku 873. Stalo sa tak vďaka autoritatívnemu zásahu pápeža, ktorý mu tým vrátil slobodu, ale i zachránil život.

Na Veľkej Morave pôsobil odvtedy už ako arcibiskup až do konca svojho života do roku 885. Skonal vo veku 73 rokov.

Svoje poslanie naplnil za sedemnásť rokov služby kresťanskej viere, staroslovanskému bohoslužobnému jazyku v jeho slovnej aj písomnej forme, hlaholike, ktorú vytvoril Konštantín Filozof.

Participoval aj na tom, že Veľká Morava získala na určitý čas náboženskú a cirkevnú samostatnosť a politickú, štátnu zvrchovanosť, aj keď nie suverenitu.

Dôvody príchodu misie

Byzantskí misionári priniesli na naše územie písmo a dočasne dokonca aj právo oslavovať Boha v národnom jazyku.

Do staroslovienčiny preložili postupne celú Bibliu, súdny zákonník a mnoho iných, prevažne liturgických spisov a vlastná tvorba Konštantína, Metoda a ich učeníkov je dnes považovaná za základ slovenskej literatúry!

Rastislavovi určite nešlo len o úprimné hľadanie kresťanskej pravdy a Byzantínci takisto nemali vo zvyku vysielať misie na územia, kde nemali žiadny politický záujem.

V prípade Veľkej Moravy išlo o mimoriadne lákavú príležitosť získať mocného spojenca v blízkosti Ríma.

Veľká Morava bola okolo roku 850 už pravdepodobne úplne nezávislá od Frankov a z toho vyplývalo aj zastavenie misionárskej činnosti franského kléru.

Je nutné si predovšetkým uvedomiť, že cirkev bola v tejto dobe silnou oporou svetskej štátnej správy.

Na dosiahnutie tohto cieľa potreboval Rastislav vlastnú cirkevnú organizáciu a hierarchiu na čele s vlastným biskupom. A toto bolo skutočným dôvodom vyslania cyrilo-metodskej misie.

Práve to predsa bolo Rastislavovou požiadavkou u byzantského cisára! „...pošli nám, vladáru, biskupa a učiteľa takého...“ (Život Konštantína).

Pápež Mikuláš I. bol však závislý od podpory Ľudovíta Nemca a schválenie Rastislavovej žiadosti, evidentne nepriateľskej voči Východofranskej ríši, by pre neho nebolo vôbec výhodné. Preto ho odmietol.

Za tejto situácie Rastislavovi nezostalo nič iné, ako sa obrátiť na Východ.

Kultúrny a náboženský prínos

Vďaka Konštantínovi a Metodovi sme túto identitu získali a prežili sme ako národ celé ďalšie milénium.

Slovo potrebovalo svojho nositeľa so znakmi stálosti, možnosti šírenia a zrozumiteľnosti pre veľký počet používateľov. Mohlo to byť jedine - „písmo“ ako forma a jeho obsahom mohlo byť toto „slovo pravdy a zákona“, teda „písané slovo svätého Písma“.

Priniesli a rozširovali písomne vyhotovené knihy (kódexy), bibliu, evanjelium, aj civilné zákonníky preložené do staroslovanského jazyka.

Vytvorili tým, ako sa vyjadril v Proglase Konštantín - to čo naši predkovia nemali - zbraň pre svoju identitu, jej obranu, zachovanie a jestvovania.

Konštantín v spolupráci s tímom ďalších duchovných vytvoril už na území Byzantskej ríše hlaholiku, písmo, ktoré bolo pre vznik samostatnej veľkomoravskej cirkvi nevyhnutne potrebné.

Vo svojej odpovedi na Rastislavovu žiadosť hovorí, že misionári so sebou prinesú hotové slovanské písmo, „aby ste sa aj vy pripočítali k národom veľkým, ktorí Boha slávia svojím rodným jazykom“.

Tabuľka hlaholiky.

Kralická Biblia

V tunajšom múzeu sme sa oboznámili s históriou Kralickej Biblie. Z pôvodných jazykov (hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny) ju preložili prekladatelia a teológovia pôvodnej Jednoty bratskej.

Názov dostala podľa miesta, kde bola vytlačená, ktorým boli juhomoravské Kralice. Je to prvý český preklad Biblie z pôvodných jazykov, nie z latinskej Vulgaty.

Prvé vydanie Kralickej Biblie vyšlo v šiestich zväzkoch. Takéto rozdelenie bolo z toho dôvodu, že nešlo len o biblický text, ale i o rozsiahle komentáre po stranách.

Posledné vydanie jednozväzkovej Kralickej Biblie (bez postranných poznámok) bolo v roku 1613 pred bitkou na Bielej hore (1620).

Po bitke na Bielej hore hľadali českí exulanti, najmä protestanti Jednoty bratskej, útočisko na Slovensku. Priniesli so sebou nielen piesne, bohoslužobné knihy, ale najmä Kralickú Bibliu.

Význam Biblie v súčasnosti

Biblia je neodmysliteľnou súčasťou knižnice nielen veriaceho človeka. Biblické príbehy nás sprevádzajú už od detstva. Biblia je vhodným darčekom k sviatkom a významným životným udalostiam.

Prvé preklady Písma svätého do staroslovienskej reči spadajú do obdobia misie sv. Cyrila a Metoda na Veľkej Morave.

Označenie Biblie názvom „svätovojtešská Biblia“ má pripomínať historický význam Spolku pri vydávaní Svätého písma.

Prehľad prekladov Biblie do slovenčiny

tags: #biblia #a #obdobie #velkej #moravy