Jedným z najzaujímavejších historických pokladov Slovenska sú drevené kostolíky. Tieto vzácne stavby sa objavujú najmä na východe Slovenska a svojím jedinečným vzhľadom a históriou fascinujú turistov z celého sveta. Ich pôvod siaha až do stredoveku, keď sa stavali z vtedy najdostupnejšieho materiálu.
V minulosti bolo na Slovensku približne 300 drevených kostolov. Keďže je však tento materiál citlivý na rôzne vplyvy, nepodarilo sa ich uchovať všetky. Majstri tesári u nás stavali katolícke aj protestantské kostoly.
Gréckokatolícky kostol byzantského typu sa nachádza v obci Ruská Bystrá. Postavený bol medzi rokmi 1720 a 1730 a od roku 2008 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v obci Ruská Bystrá je najvýchodnejším zástupcom spomedzi všetkých slovenských drevených kostolíkov zapísaných na Zozname svetového dedičstva UNESCO.
Kostolík postavili v roku 1730 na vyvýšenine uprostred obce Ruská Bystrá a je zasvätený svätému Mikulášovi. Od roku 1968 je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a od roku 2008 zapísaný vo vyššie spomenutom Zozname svetového dedičstva UNESCO v rámci súboru Drevené chrámy v slovenskej časti Karpát resp. Karpatského oblúka.
Maličká obec Ruská Bystrá sa nachádza v Sobraneckom okrese, asi 105 kilometrov od Košíc. V obci žije len niečo cez sto obyvateľov. Okolie obce poskytuje priam nekonečné možnosti pre aktívny oddych tela i mysle. Po trasách turistických chodníkov je možné do sýtosti brázdiť priľahlé lesy. Ruskou Bystrou prechádza aj cyklistický chodník Ikon začínajúci v Inovciach, vedúci až do Novej Sedlice. Zdatní turisti môžu od kostola v Ruskej Bystrej pokračovať na západ k ďalšej lokalite svetového dedičstva - Vihorlatskému pralesu.
KARPATSKÉ DREVENÉ CERKVI - Snina a okolie
Architektúra a Exteriér
Drevený kostol je vyrobený z ručne tesaných trámov a pozostáva z troch štvorcových miesností - oltárnej miestnosti, lode a veže. Samotný kostol nie je opláštený, ale chráni ho prečnievajúca šindľová strecha. Celkovo kostolík pôsobí skromne.
Z architektonického hľadiska ide o klasické trojpriestorové členenie objektu na predsieň, chrámovú loď a svätyňu. Zo západnej strany z predsiene vyrastá mohutná veža, ktorá je ukončená cibuľou a trojramenným krížom. Druhá menšia vežička je podobného tvaru a nachádza sa nad svätyňou. Obe sú pokryté dreveným šindľom. Vstup do objektu je krytý strešnou konštrukciou podopretou drevenými stĺpmi.
Chrám sv. geo. Pomerne malý jednoloďový zrubový chrám s polygonálnym presbitériom si obyvatelia v roku 1720. Nad prístupovou cestou na severnom svahu z jaseňového dreva. Typologicky ho môžeme zaradiť do skupiny drevených chrámov lemkovského typu s výraznou regionálnou obmenou, ktorá sa prejavuje najmä v hmote a stavby a zastrešení. Má charakteristické trojpriestorové členenie so vstupnou predsieňou - babincom, loďou a polygonálne ukončenou svätyňou.
Vonkajší prejav stavby graduje od vežičky nad presbitériom (sanktusník) cez vyčnievajúcu hmotu lode až po dominantnú vežu nad vstupnou predsieňou. Toto typické členenie máva lokálne obmeny, a práve chrám v Ruskej Bystrej je toho dobrým príkladom. Na západnej strane zo šindľovej krytiny vyrastá mohutná, akoby neproporčná hmota hranolovej veže s doskovým zvislým debnením a cibuľovým ukončením. Vežička nad svätyňou ktorá je na opačnej strane strechy, má obdobnú podobu, ale oveľa menšie rozmery. Táto osobitosť je typická pre malú oblasť východného Slovenska, presnejšie širšieho okolia medzi Sninou a Sobrancami.
Vstup do objektu kryje široký presah strešnej roviny vytvárajúci zo severnej južnej strany predsiene náznak otvorenej ochoze. Drevené stĺpiky, ktoré tu podopierajú strešnú konštrukciu, zdobí po celej ploche vyrezávaný lineárny dekór. Loď od babinca oddeľuje nezvyčajná konštrukcia drevenej stienky s bohato vyrezávanými stĺpikmi. Interiér je skromne presvetľovaný štvorcovými okienkami s jednoduchou prevliekanou mrežou, sú situované na južnej stene a na troch stranách svätyne.
Ikonostas a Interiér
Svätostánok sa pýši nádherným ikonostasom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť interiéru. K nemu sa viaže zaujímavý príbeh. Pôvodne ho totiž vyrobili pre úplne iný chrám. No keď ho priniesli do jeho interiéru, nevošiel sa tam. Preto hľadali nové miesto a kostol prenesenia ostatkov svätého Mikuláša bol ideálny.
Interiéru dominuje päťradový barokový ikonostas. Ikonostas je srdcom každého chrámu východného obradu a tvorí architektonicko-sakrálny predel medzi svätyňou (priestorom pre Boha) a loďou (priestorom pre veriacich). V Ruskej Bystrej sú v prvom, hlavnom rade ikonostasu ikony zobrazujúce Bohorodičku Hodegetriu, Krista Učiteľa, sv. Mikuláša a sv. Paraskievu. Vzhľadom na malé rozmery objektu, presahuje ikonostas netradične aj na bočné steny a, dokonca, i na strop chrámu. Vo svätyni sa nachádza vzácna ikona Ukrižovania.
Netradičný ikonostas s presahom na bočné strany a strop. Dominantou kostolíku je barokový ikonostas. Ikonostas je stena s ikonami, ktorá v gréckokatolíckom, resp. pravoslávnom chráme delí časť pre veriacich od svätyne - priestor pre Boha. Výzdoba máva honostný a slávnostný charakter. V ikonostase je trojo dverí, cez stredné - cárske dvere môže prechádzať iba biskup, kňaz, diakon alebo cár (kráľ). Bočné dvere (severné a južné) sa nazývajú diakonské. Kompletný ikonostas má 5 radov a každý rad má ustálený zoznam ikon.
V Chráme Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej sú v hlavnom rade ikonostasu ikony zobrazujúce Bohorodičku Hodegetriu, Krista Učiteľa, sv. Mikuláša a sv. Paraskievu. Vzhľadom k malému priestoru kostolíka netradične presahuje ikonostas aj na bočné steny a strop. Vo svätyni sa nachádza vzácna ikona Ukrižovania na prestole.
Neskoro barokový ikonostas sa nachádzal asi v inom chrámovom objekte pretože jeho rozmery nie sú v súlade s priestorovým riešením lode a svätyne. Drevenú vyrezávanú architektúru ikonostasu zdobí polychrómia a stĺpiky s plastickým motívom ovíjajúceho sa viniča. Krajné ikony pre malú šírku lode umiestnili na bočných stenách. Kalvária sa spolu s radom prorokov pre nedostatočnú svetlú výšku priestoru nachádza šikmo pod stropom.
Na cárskych dverách zo 17.storočia sú zobrazený štyria evanjelisti a výjav Zvestovania, po stranách sú ikony Kristus Pantokrátor a Bohorodička Hodegétria. Nad cárskymi dverami v rade sviatkov ikona Posledná večera a nad ňou v rade Deésis ikona Krista Veľkňaza po bokoch s orodujúcou Bohorodičkou a sv. Jánom Krstiteľom. Ikonostas ukončuje kalvária. V strede presbytéria stojí bohato vyrezávaný a polychrómovaný prestol s centrálnym motívom ukrižovania. Vedľa neho je malý žertveník s ikonou Piety. V interiéry sa nachádzajú aj ďalšie ikony ako Bohorodička Hodegétria a sv.
Štruktúra Ikonostasu
| Rad | Ikony |
|---|---|
| Hlavný rad | Bohorodička Hodegetria, Kristus Učiteľ, sv. Mikuláš, sv. Paraskieva |
| Cárske dvere | Výjavy Zvestovania a štyroch evanjelistov (zo 17. storočia) |
| Rad sviatkov | Ikona Poslednej večere |
| Rad Deésis | Ikona Krista Veľkňaza, Bohorodička, sv. Ján Krstiteľ |
| Kalvária | Umiestnená šikmo pod stropom kvôli nedostatku priestoru |
Chrám prešiel kompletnou obnovou interiéru i exteriéru. Rekonštrukcie trvali do roku 1989. Dňa 7.