Každá farnosť má svoje hodnoty, či sú to duchovné alebo hmotné, tie, ktoré sme zdedili po našich predkoch. Medzi vzácne duchovné hodnoty patrí viera, ktorú nám naši rodičia v ťažkých podmienkach s obetami odovzdávali slovom i príkladom a za to im máme byť vďační po celý život.
Veľmi pozoruhodné je, že prevažne rusínska komunita v obciach ako Heľpa, Pohorelá, Polomka, Šumiac, Telgárt či Závadka nad Hronom si zachovala svoju identitu dodnes, aj keď jej príslušníci sa hlásia za Slovákov (no zvyknú ich volať „rusnaci“). Tá sa spája najmä so slávením (gréckokatolíckej i pravoslávnej) liturgie v byzantskom obrade a dodržiavaním obradových zvykov, najmä pôstnej disciplíny.
Polomka je prvá obec na Horehroní, ktorá geografický spadá do Gemerského Horehronia a nachádza sa na hranici Zvolenskej a Gemerskej župy. Prvá písomná zmienka o obci Polomka sa zachovala z roku 1525, keď obyvateľ Polomky, Alex nechcel v Brezne predať Konôpkovi syr za znehodnotenú mincu.
Správy o založenej farnosti v Polomke spadajú už do 16. storočia. Polomský farár sa spočiatku staral o pastoráciu celého Horehronia.
Kostoly a kaplnky v okolí
V okolí Závadky nad Hronom sa nachádza viacero kostolov a kaplniek, ktoré svedčia o bohatej duchovnej histórii regiónu:
- Filiálny kostol sv. Márie Magdalény
- Filiálny kostol sv. Františka Assiského
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého (Medzibrod)
Kostol v Polomke
Aj keď prvá sv. omša v novopostavenom kostole sa slúžila o polnoci na slávnosť Božieho narodenia v roku 1994. V novom roku 1995 práce na kostole ešte pokračovali. Z vonkajšej strany kostola bol urobený čadičový obklad, pokračovali práce aj na prístavbe kostola v ktorej sa okrem sakristie nachádzajú aj pastoračné priestory. Tie sa priebežne dokončujú aj v súčastnosti vďaka čomu ich veriacimi z Hiadla už začali využívať.
Prvý kostol v Polomke bol drevený, postavený na mieste dnešnej farskej záhrady, vtedy uprostred cintorína. Bol zasvätený Najsvätejšej Trojici.
Polomská legenda o mieste postavenia nového kostola hovorí toto: „Aj samotný najväčší a najvplyvnejší gazda, ktorý bol až sedemkrát richtárom a neskôr v roku 1702 i zemanom, Jakub Hrebla, rozhodol: „Postavíme kostol na okraji cintorína! Som nábožný a najobľúbenejší gazda a kostol bude v mojom najbližšom susedstve.“ Na jeho stranu sa už začali prikláňať i ďalší vplyvní a bohatí gazdovia, nuž ale, človek mieni, Pán Boh mení. Boh prostredníctvom nenápadného veriaceho vo sne oznámil, kde má budúci kostol stáť. Malo to byť na kopci nad dedinou, lebo sedliacke chalupy v tej dobe stáli v údolí po obidvoch stranách potoka. Sen tohto veriaceho potvrdila skutočnosť, keď na kopčeku zo sna v júni do rána napadol sneh v znamení kríža. Hneď sa tam zbehla celá dedina i sám duchovný otec Ján Philipovič. A tak bolo rozhodnuté.“
Na mieste, kde pôvodne veriaci chceli postaviť kostol, stojí dnes baroková kaplnka zasvätená sv.
Barokový kostol v roku 1666 dal postaviť uhorský palatín, gróf František Wesselényi. Po jeho smrti v stavbe kostola pokračovala jeho manželka Mária Széchy. Kostol bol dobudovaný v roku 1669 a na sviatok Michal Archanjela 29. septembra bol tento barokový kostol slávnostne posvätený opátom Izoksányim za asistencie spišských kanonikov a zasvätený úcte Narodenia sv. Jána Nepomuckého
Zvony do nového kostola vyrobila firma pána Jozefa Tkadleca z Halenkova. Prvý zvon 245 kg je zasvätený vierozvestcom sv. Cyrilovi a Metodovi a druhý menší 120 kg patrónke Slovenska Sedembolestnej Panne Márii.
Dokončila sa úprava okolia kostola a maľba v interiéry kostola - Výjav zo života sv. Františka Assiského nad oltárom, ktorý namaľoval pán Ľudovít Blaho.
Kostol v PolomkeAj keď prvá sv. omša v novopostavenom kostole sa slúžila o polnoci na slávnosť Božieho narodenia v roku 1994. V novom roku 1995 práce na kostole ešte pokračovali. Z vonkajšej strany kostola bol urobený čadičový obklad, pokračovali práce aj na prístavbe kostola v ktorej sa okrem sakristie nachádzajú aj pastoračné priestory. Tie sa priebežne dokončujú aj v súčastnosti vďaka čomu ich veriacimi z Hiadla už začali využívať.
Do realizácii kostola v Hiadli bola zapojená celá obec Hiadeľ. Veľkou pomocou a hlavne oporou pre kňazov farnosti pri realizácii stavby kostola bola pani Ing. Eva Kútiková, ktorá vykonala veľmi veľa mravenčej a potrebnej práce. Stavba kostola bola realizovaná vďaka mnohým milodarom veriacich z Hiadla, Obecného úradu v Hiadli, mnohých Bohu známych z iných fa.rností (išlo o dve zbierky v rokoch 1992 a 1994), otca biskupa Mons. Rudolfa Baláža, kňazov Františka Szaba, Štefana Galika, pani Márii Kaliskej, Kirche in Not Konigstein, zbierky SRN, ktorú realizoval vdp. Jozef Kaniansky a iných milodarov.
Kapacita kostola sv. Františka Assiského v Hiadli je 400 osôb z toho na sedenie cca 280. Samotná konsekrácia kostola, ktorú vykonal Mons. Rudoil Baláž vtedajší Banskobystrický diecézny biskup sa uskutočnila 8. októbra v roku 1995 v čase keď vo farnosti Medzibrod už pôsobil nový farár vdp. František Havlík a za ktorého pôsobenia sa dokončila celá stavba kostola okrem pastoračných priestorov, ktoré sa nachádzajú v prístavbe kostola na prízemí. Tie pomaly začali dostávať finálnu podobu vďaka medzibrodskému farárovi vdp. Martinovi Čabákovi, ktorý tu pôsobil v rokoch 2005 - 2012 a ktorý ich aj dokončil.
Rímskokatolícky kostol sv. Františka v Hiadli aj keď bol postavený len nedávno má svoju zaujímavú históriu, ktorá sa začína písať po II. svetovej vojne, kedy začali vznikať prvé snahy postaviť nový kostol v Hiadli, k čomu sa urobili aj prvé kroky, kedy farnosť Moštenica, do ktorej patrila dedinka Hiadeľ ako filiálka, zakúpila pre stavbu kostola nový pozemok a pripravila spolu s veriacimi z Hiadla aj projektovú dokumentáciu.
Žiaľ doba po II. svetovej vojne, ktorá bola poznačená silnou ateizáciou, bola stavbe nového kostola v Hiadli veľmi nepriaznivá. A tak veriaci z Hiadla i naďalej merali dlhú 4 km cestu pešo cez kopec v priaznivom i v nepriaznivom počasí do farského kostola Povýšenia sv. Kríža v Moštenici, aby sa mohli zúčastniť slávenie sv. omše, prijímať sviatosti a nechať sa povzbudiť Božím slovom. Aj keď vo svojej dedinke mali postavenú malú kaplnku sv. Františka Assiského kde sa na veľké sviatky slávila sv. omša, ktorú celebrovali kňazi z Moštenice, táto kaplnka bola veľmi malá a nestačila k tomu, aby sa do nej všetci zmestili a tak veriaci počas sv.
Túžba postaviť kostol v Hiadli znova vzrástla vďaka Mons. Františkovi Očenášovi vtedajšiemu moštenickému farárovi, ktorý dal k stavbe kostola nový podnet, vidiac, že z pastoračného hľadiska pre dobro veriacich je to veľmi potrebné. Keďže postaviť kostol na pôvodne kúpenom pozemku sa realizovať nedalo, pre stavbu kostola sa v obci hľadalo iné vhodné miesto, ktoré sa aj našlo a nový pozemok pre stavbu kostola znova farnosť kúpila aj za pomoci farnosti Banská Bystrica - mesto, ktorá ešte donedávna väčšiu časť pozemku pod kostolom vlastnila a ktorý farnosti Medzibrod darovala. Išlo o pozemky v tesnej blízkosti Obecného úradu v Hiadli a kaplnky sv. Františka Assiského.
Základný kameň kostola bol požehnaný pápežom sv. Jánom Pavlom II 22. 4. 1990 pri svojej prvej apoštolskej návšteve Československa v Bratislave. Projektovú dokumentáciu už novú (nie starú pôvodnú) vypracovali Ing. arch. Igor Snoha a Ing. Ján Kútik. V tom čase došlo aj k zmenám usporiadaní farnosti a posledný farár farnosti Moštenica vdp. Štefan Gálik, ktorý sa stal dušou celej stavby kostola, po zrušení farnosti Moštenica, ktorá sa stala filiálkou farnosti Slovenská Ľupča, sa stáva farárom farnosti Medzibrod, do ktorej bola obec Hiadeľ v členená ako filiálka. A tak všetky prípravy a realizovanie stavby kostola pokračujú a myšlienka mať v Hiadli kostol sa stáva skutočnosťou.
Prvé výkopové práce začali 17. 5. 1991. Medzi tým v novembri v roku 1991 prichádza do farnosti Medzibrod nový farár vdp. Jozef Kaniansky, ktorý v prácach na kostole pokračuje. Počas stavebnej činnosti však vo februári v roku 1992 vďaka veľmi nepriaznivému počasiu, veľký víchor zničil krov strechy a škoda bola veľmi veľká. Veriacich z Hiadla to neodradilo. Na základe projektovej dokumentácie Doc. Ing Jozefa Bašistu CSc. urobili novú strechu z betónovou krytinou a postavili 26 metrov vysokú vežu kostola, ktorej strechu pokryli medeným plechom. Samotné práce sa ukončili vonkajšími omietkami.
V roku 1993 sa realizovali vnútorné inštalácie, drevený obklad, vnútorné omietky. V roku 1994 práce v interiéri pokračujú. Realizuje sa nové liturgické zariadenie kostola, ktoré navrhol Ing. arch. Roman Turčan. Realizáciu zabezpečovali firma Kráľ stolárske výrobky a firma Morus kamenárske práce. V roku 1995 bola zakúpená krížová cesta od umeleckej výtvarníčky Oľgy Novotnej z Bratislavy. Lavice z červeného smreka vyrobila firma Stoltes Polomka podľa návrhu Ing. arch Vladimíra Záborského. Liturgické zariadenie je vyrobené z carrarského mramoru v kombinácii s borovicovým drevom a kovovými prvkami s mozadznou povrchovou úpravou.
V kraji dominujú rímskokatolíci (50,24 % - 314 326), nasledujú evanjelici (9,51 % - 59 482), po nich kalvíni (1,46 % - 9 153), gréckokatolíci (1,12 % - 7 026) a pravoslávni (0,18 % - 1 122).
V 516 mestách a obciach BBSK stojí 645 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 16 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok.
Počet kostolov podľa denominácie
| Denominácia | Počet kostolov | Podiel (%) |
|---|---|---|
| Rímskokatolícke kostoly | 392 | 60,78 |
| Evanjelické kostoly | 191 | 29,61 |
| Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi | 57 | 8,84 |
| Gréckokatolícke chrámy | 3 | 0,47 |
| Pravoslávne chrámy | 2 | 0,31 |
V kraji sa nachádza ešte jedna rímskokatolícka bazilika minor, a to Bazilika minor navštívenia Panny Márie na Starých Horách.
Banskobystrický biskup Rudolf Baláž, zvaný aj bigbítový kňaz, výrazne podporoval výstavbu nových kostolov vo svojej diecéze. Počas funkčného obdobia (1990 - 2011) sa mu podarilo aj z fondov Nadácie Kirche in Not podporiť zrod 46 sakrálnych novostavieb, čo predstavuje vyše 10 % rímskokatolíckych kostolov postavených u nás po Nežnej revolúcii.
História a vývoj pravoslávneho kostola vo Zvolene je úzko spätá s kultúrnym a náboženským vývojom celého regiónu. Územie obce bolo osídlené zrejme už za čias Veľkomoravskej ríše, o čom svedčia nálezy črepín nádob časovo zapadajúcich do 9.-10. storočia, ktoré sa našli na pravom brehu Liviny v roku 1958 počas melioračných prác. Prítomnosť slovenských kmeňov súvisela s exploatáciou povrchového výskumu železitých rúd a azda aj s ryžovaním zlata v povodí Liviny.
Slovanské obyvateľstvo kraja bolo zrejme pokresťančené vo viacerých vlnách. Po rozšírení kresťanstva v období Veľkej Moravy z vplyvného biskupstva v neďalekej Nitre sa nové náboženstvo upevňovalo najmä zásluhou uhorských kniežat a kráľov. Vznikali farnosti, stavali sa kostoly a zakladali sa kláštory. Najstarší z nich, ktorého budovy sa zachovali dodnes, dal postaviť uhorský kráľ Gejza I. (1074 - 1077) z rodu Arpádovcov v Hronskom Beňadiku, necelých 50 km od Nitry. Zakladajúca listina miestneho benediktínskeho kláštora je z roku 1075, teda spred 950 rokov.
Obdobie 13. storočia po tatárskom vpáde je spojené s príchodom germánskych kolonistov. Práve prostredníctvom nich sa v 16. storočí začalo šíriť aj v tejto časti Horného Uhorska reformačné učenie Martina Luthera. Sprievodným javom toho bolo zakladanie škôl, vznik tlačiarní a vôbec rozvoj vzdelanosti.
K zaujímavému javu, čo sa týka sakrálnych objektov, dochádzalo v 16. a 17. storočí, keď po bitke pri Moháči bola časť Uhorska okupovaná osmanskou armádou a obyvatelia tej ďalšej žili zoči-voči každodennej osmanskej hrozbe, navyše zosilnenej viacerými protihabsburskými povstaniami. V takomto kontexte sa rozhodlo, že práve na strednom Slovensku budú tri sakrálne objekty prestavané na pevnosť so zámerom pomôcť chrániť tamojšie bohaté banské mestá.
Na území BBSK sa dnes nachádzajú farnosti troch rímskokatolíckych cirkevných územných jednotiek: Banskobystrickej diecézy (233 kostolov), ktorú vedie biskup Marián Chovanec, Nitrianskej diecézy (6 kostolov), spravovanej biskupom Viliamom Judákom, a Rožňavskej diecézy (153 kostolov), na ktorej čele stojí biskup Stanislav Stolárik.
Pohľad na Závadku nad Hronom.