Piešťany, mesto známe svojimi kúpeľmi, ukrýva aj bohatú históriu sakrálnych stavieb. Medzi nimi vyniká Kostol svätého Štefana kráľa, ktorý je dominantou mesta a dôležitým svedkom jeho vývoja.
Kostol svätého Štefana kráľa v Piešťanoch
Stredoveké Korene a Starý Kláštor
Ak by ste prekopali okolie Detvianskej a Kláštorskej ulice, pri troche šťastia by ste objavili podobne ako archeológovia či stavitelia inžinierskych sietí na Detvianskej ľudskú čeľusť či iné pozostatky tiel z 11. storočia.
Najstaršou dochovanou stredovekou pamiatkou v Piešťanoch je Starý kláštor. Starý kláštor, pôvodne slúžil ako gotický kostol. Potvrdili to aj archeologické výskumy. Maketa kostolíka naznačuje, ako asi táto pamiatka vyzerala. Časť najstarších pozostatkov zničila výstavba nového kostola. Cintorínom zasahuje i do priľahlých súkromných území.
Isté fragmenty preniesli na faru do Piešťan i do Balneologického múzea. Ruina sakrálneho objektu (Detvianska 9) - kultúrna pamiatka. Jediný hmotný doklad stavebnej činnosti v stredovekých Piešťanoch zachovaný in situ je datovaný do rámca 16. storočia; prvú známu písomnú zmienku o jeho existencii obsahuje až vizitačný zápis z roku 1560.
Gotický chrám, pravdepodobne súčasť predpokladaného stavebného komplexu, azda johanitského kláštora, bol roku 1813 poškodený v takom rozsahu, že sa ho, navzdory snahám, už nepodarilo obnoviť. Na vnútroblokovom pozemku vo vlastníctve mesta Piešťany zostali iba rozrumené múry neobvyklého, dvojabsidového uzáveru presbytéria.
Opakované archeologické výskumy odkryli na pozemku dôkazy o zaniknutom cintoríne a vyniesli na svetlo viaceré hodnotné nálezy. Reštituovali sa vzťahy najmenej spred polstoročia. Môžeme predpokladať existenciu osady "Pescan" už v polovici 11. storočia. Kostol dal postaviť uhorský kráľ Ladislav I. svätý (1077-1095).
Polohu kostola možno dedukovať z úvahy L. Mednyanského z r. 1905 - "... gotický (kláštorný, johanitský) kostol vznikol na mieste staršieho - románskeho sakrálneho objektu z 11/12. storočia v osade "Lehota" - teraz Detvianska ulica.
Z histórie farského kostola
Doteraz najstarší známy zápis o kostole, kňazovi i fare pochádza z r. 1332 v zozname pápežských desiatkov, zachovanom vo vatikánskom archíve. Uvádza: "... Item Petrus sacerdos Sancti Regis de Poschan..." ("... Druhý raz sa spomína fara bez uvedenia mena kňaza r. Tretí záznam je v kanonickej vizitácii z roku 1560.
Štvrtú zmienku z r. 1397 v evidencii farností ostrihomského arcibiskupstva niektorí historici spochybňujú. Originál sa nezachoval, odpisy z r. Treba zdôrazniť, že podľa najstaršieho známeho datovania patrila piešťanská farnosť do "Nitrianskeho arcidiakonátu" - súčasti ostrihomskej kapituly.
Patrocínium sv. Štefana kráľa k miestnemu farskému kostolu je mimo akejkoľvek pochybnosti. V stredoveku je také jednoznačné a stabilné - veď tvorilo hlavný motív erbu Piešťan už v jeho najstaršej podobe z 15. Situáciu zlepšili až osvietenské reformy Márie Terézie a Jozefa II. Vytvárali podmienky, na renováciu objektov, medzi nimi r. 1753 aj farského kostola sv. Štefana kráľa.
Po rokoch prestal vyhovovať kapacitne. Od jeho postavenia pred rokom 1332 sa počet obyvateľov Piešťan r. 1756 viac ako zdvojnásobil na 2522 osôb, z toho 2452 katolíkov.
Katastrofálna povodeň Váhu r. 1813 devastovala obec i kúpele. Vážne poškodila oba kostoly. Nutná oprava farského kostola ho premenila iba na doznievajúce provizórium. Vonkajší kostol (johanitský) bol ponechaný svojmu osudu.
S prispením obce i majiteľov kúpeľov, grófov Erdödyovcov, sa podaril v rokoch 1828-32 postaviť terajší farský kostol sv. Štefana, kráľa. Jednoloďová stavba v klasicisticko-empírovom slohu nesie na masívnych murovaných pilieroch a obvodovom murive pozdĺžne i priečne klenbové oblúky a klenby.
Na kostole bol 18. marca 2005 osadený 213 cm dlhý, 70 kg vážiaci kríž pozlátený 24 karátovým zlatom. 13. marca ho posvätil piešťanský dekan Jozef Bohunický.
Interiér Kostola svätého Štefana kráľa
Klasicistický kostol slúži veriacim od roku 1831. Postavili ho na mieste odstráneného staršieho "staropiešťanského" chrámu, po ktorom novostavba prevzala patrocínium. Pozdĺžna, neveľmi členená hmota je pointovaná vežou, mierne vystupujúcou z bohatšie zdobeného západného priečelia.
Tri klenbové polia chrámovej lode a priestor presbytéria s plytkým oválnym uzáverom preklenujú pruské klenby, vyzdobené miestnymi maliarmi kostolov F. Papom a E. Petrovičom. Oltárny obraz apoteózujúci patróna chrámu namaľoval roku 1831 maliar Ziegler, vitráže navrhoval o 120 rokov neskôr maliar Janko Alexy.
O počiatkoch chrámu podáva latinské svedectvo dobová mramorová tabuľa s chronogramom, umiestnená v predsieni kostola, avšak autora architektúry nemenuje. Exteriér je členený kanelovanými pilastrami. Hlavný oltár sv. Štefana z obdobia výstavby kostola bol zhotovený vo Viedni podľa podpisu pozlacovača.
Oltárny obraz sv. Štefana-Kráľa namaľovaný od majstra Zieglera je signovaný rokom 1831. Z bočných oltárov zostali iba dve plastiky, Sedembolestnej Panny Márie a sv. Jozefa. Spovednice v historizujúcom slohu z 20. storočia od piešťanských majstrov.
Votívne PlastikyVotívne kamenné plastiky - sochy, súsošia, kríže - umiestnené okolo chrámu vznikli v rozmedzí rokov 1760-1927. Obvykle ich zhotovovali ľudoví, ponajviac anonymní umelci a pôvodne stáli pri cestách, mostoch, domoch, na cintorínoch či pamätných miestach, odkiaľ boli časom z rôznych dôvodov premiestnené.
Sochy svätcov Vendelína a Floriána - najstaršie z ôsmich artefaktov - boli i formálne uznané za kultúrne pamiatky.
Ďalšie Sakrálne Pamiatky v Piešťanoch
Okrem Kostola svätého Štefana sa v Piešťanoch nachádzajú aj ďalšie zaujímavé sakrálne objekty:
- Kúpeľná kaplnka (Winterova 74): Neveľký, jednoloďový, novogotický sakrálny objekt postavili v roku 1897 podľa projektu neznámeho autora, ako náhradu za zbúranú barokovú kaplnku sv. Jána Nepomuckého, ktorá svojho času stála v susedstve bývalého Panského hostinca. Kaplnku zasvätili Božskému srdcu Ježišovmu.
- Evanjelický a. v. kostol (Pod Párovcami 1): Jednoloďový, vo výraze novogotický chrám postavili roku 1905 podľa projektu J. Krátkeho.
- Kostolík Krista Kráľa (Kocurice): Z inšpirácie tvarmi tradičných ľudových hospodárskych stavieb vznikol návrh filiálneho rímskokatolíckeho kostola v izolovanej mestskej štvrti - do zlúčenia s Piešťanmi (1974) samostatnej obci - Kocurice. Návrh arch. Ľ. Mrňu uskutočnili v roku 1997.
- Filiálny kostol Nanebovzatia Panny Márie vo Veľkom Orvišti postavili r. 1760.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
Cirkevné školstvo
Prvá zmienka o rímskokatolíckej škole, zriadenej pri rímskokatolíckej fare v Piešťanoch, je v kanonickej vizitácii r. 1756.
Po roku 1991 bola reštituovaná ako "Základná cirkevná škola sv. Márie Goretti" umiestnená v budove bývalého Okresného súdu na Štefánikovej ulici (oproti fare). V bývalej škole pri fare na ulici Pod Párovcami, po rozsiahlej prestavbe a nadstavbe dvoch podlaží, bolo v r. 1992 založené Cirkevné gymnázium sv.
Aktuálne oznamy a informácie z farnosti
Čas sv. omší v Piešťanoch:
- Pondelok: 18.00
- Utorok: 18.00
- Streda: 6.30, 18.00
- Štvrtok: 6.30, 18.00
- Piatok: 6.30, 18.00
- Sobota: 6.30, 18.00
- Nedeľa: 9.00
Komunitné centrum sv. Štefana v spolupráci s farským úradom srdečne pozývajú deti 1. stupňa základnej školy na Farský denný tábor od 11. do 15. augusta v areáli Nodam-u. Deti čaká pestrý zábavný, náučný i duchovný program. Cena je 70 EUR.
Kostol sv. Štefana Uhorského v Bernolákove
Obec Bernolákovo (pôvodne Čeklís) sa nachádza cca 18 km severovýchodne od Bratislavy. Kostol je v dominantnej polohe na návrší, ktorá vynikne najmä z južnej strany. Stojí neďaleko barokového kaštieľa v opevnenom areáli, ktorý je prístupný východnou bránou. Pred kostolom sa nachádza aj informačná tabuľa, ktorá v niekoľkých jazykoch predstavuje jeho dejiny a takisto pôdorys stavby.
Posviacka kostola sv. Emerama v Nitre - sídle kniežaťa Pribinu predstavuje v r. 827 dejinný prelom. Kostol posvätil salzburský arcibiskup Adalram. Už za Pribinu mali významné mocenské centrá prvky cirkevnej správy aj vzdelanosti.
V blízkom okolí Piešťan vyrástli rotundy v Pobedime, na veľmožskom dvorci Kostolec-Ducové i sv. Juraja nad Nitrianskou Blatnicou - doposiaľ funkčnou. Moravské knieža Mojmír I. náhlym prepadom r. 833 vyhnal Pribinu a obsadením Nitrianskeho kniežatstva vytvoril Veľkomoravskú ríšu.
Jej najvyšším cirkevným sídlom sa stala Nitra. Mojmírov nástupca - knieža Rastislav pozval r. 863 učených solúnskych bratov - sv. Cyrila (Konštantína) a Metoda. Našli tu už rozšírené kresťanstvo, ktorému priniesli hlaholské písmo. Získali od Rímskej Kúrie dosiaľ nevídaný súhlas k používaniu staroslovienčiny ako štvrtej bohoslužobnej reči popri latinskej, gréckej, hebrejskej.
Výhodná poloha piešťanského regiónu lákala aj v ďalších stáročiach nevítaných návštevníkov, ohlasujúcich sa "ohňom a mečom...". Začiatkom 12. storočia vtrhli sem moravskí Přemyslovci, v 13. storočí Kumáni, Tatári, v rokoch 1428-32 Husiti, medzi 1530-1663 päť razy Turci vyplienili a vypálili Piešťany.
Konfesionálne nepokoje za reformácie i protireformácie, stavovské povstania, kurucké vojny, sprevádzané požiarmi, povodňami, epidémiami po stáročia vyvolávali v obyvateľstve masový strach, hrôzu, beznádej, apatiu.
Preto vďačne vítame akýkoľvek zachovaný vierohodný fragment, či zápis, akým zatiaľ je prvá doteraz známa zmienka o Piešťanoch (Pescan) v Zoborskej listine z r. 1113 dokumentujúcej obnovu obecných hraníc po uvedenej invázii moravských Přemyslovcov.
Možno tu ešte vidieť úbohé zvyšky muriva bývalého rozsiahleho komplexu Komendy mečových rytierov Johanitov z 12.-14. storočia. Dôkladný archeologický výskum tu potvrdil cintorín z 11. storočia, čo by sa zhodovalo s údajom o románskom kostole kráľa Ladislava z 11. storočia. Johaniti opustili komendu okolo r. 1420-25.
Počas reformácie odišli. Komplex striedal držiteľov, ktorí väčšinou len využívali, ale neudržovali objekty. Zúfalé pokusy zachraňovať najnutnejšie stroskotali v 17.-18. storočí na nedostatku prostriedkov. Katastrofálna povodeň r. 1813 zničila, čo ešte bolo použiteľné. Areál zostal opustený, ponechaný na seba. Smrteľnú ranu mu zasadila parcelácia r. 1923-24. Objekty sa úmyselne demolovali.
"Sic transit gloria mundi..." (tak sa míňa svetská sláva...") možno aplikovať na kedysi rozsiahly komplex zriadený údajne Templármi, po ich zrušení prevzatý Johanitmi, známymi aj špitálnicko-liečiteľskou činnosťou. S obľubou využívali termálne pramene.
Ostrihomský arcibiskup Mikuláš Oláh nariadil po reformácii preveriť pravovernosť kňazov, údržbu kostolov, zachovávanie katolíckych bohoslužieb. Vizitátor označuje oba kostoly v zanedbanom stave. Z nich "vonkajší" (exterior - kláštorný, kedysi johanitský) bol už dávno opustený. Neutešený stav farnosti spôsobil ničivý prepad Turkov r. 1530. Nástup reformácie bol v znamení striedavej držby kostola v 16/17. storočí medzi katolíkmi a evanjelikmi. Až v polovici 17.
Vtedajšia územná príslušnosť Piešťan k Nitrianskej stolici i názov arcidiakonátu zavádzajú. Znovu treba pripomenúť smutnejšiu minulosť Piešťan. Sprievodcami katastrôf a nešťastí prepletajúcich sa dejinami boli skaza, pustošenie. Postihovali všetky oblasti života, všetky vrstvy obyvateľstva. Najviac trpel poddaný ľud - znášal najväčšiu ťarchu povinností voči vrchnosti. Starosť o poživeň ľudu ledva dovolila ako-tak udržiavať strechu nad hlavou. Zúfalé položenie plodilo úpadok mravov, rezignáciu. Dezolátny stav cirkevných i svetských objektov bol bežným javom.
Po povodni sa farníci rozhodli postaviť nový Boží chrám. Rozvoj kúpeľov sprevádzal nárast obyvateľov Piešťan v r. Teplická kaplnka, zasvätená sv. Jánovi Nepomuckému, baroková, postavená r. 1760 z milodarov veriacich medzi Riaditeľstvom kúpeľov a kníhkupectvom v Parku, odolala veľkej povodni.
Prínosom pre pastoráciu rozrastajúcich sa Piešťan bol príchod Pátrov Spoločnosti Ježišovej (Jezuitov) r. 1930. Rehoľa odkúpila bývalé xenodóchium na Teplickej ulici a nárožnú budovu adaptovala na Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie s kapacitou 400 miest. Jezuiti zriadili aj obytné a spoločenské centrum pre exercície.
Nezabudnuteľný P. Eiselle SJ vystihol narastajúcu potrebu priestorov pre bohoslužby a tak v štyridsiatych rokoch 20. storočia inicioval verejnú zbierku na nový kostol v Piešťanoch. Plne rozbehnutú akciu v r. 1950 zahatala totalita zrušením reholí. Jezuitov rozohnali do táborov, vysoká vyzbieraná čiastka sa v systéme zloby vyparila do stratena.
Až po "Nežnej revolúcii" sa r. 1990 Pátri vrátili, aby začali odznova. P. Eiselle sa nevrátil (zomrel 98-ročný). Na mieste pôvodnej kaplnky Jezuiti postavili novú, modernú, priestrannú Kaplnku Sedembolestnej Panny Márie. Sčítanie ľudu r. 1991 potvrdilo, že v Piešťanoch je 33 tisíc obyvateľov, z toho vyše 21 tisíc katolíkov.
Pádom totality sa uvoľnili zábrany, religiozita ožila, kostoly, kaplnky priam "praskali vo švíkoch". Nepomohli provizóriá bohoslužieb v školách, nemocnici, Dome smútku. Neudržateľný stav sa pokúsili prekonať "Parochus loci" - miestny dekan-farár vdp. Milan Medek a jeho nástupca vdp. Jozef Vlasák.
Za podpory Mesta Piešťany, Bratislavsko-trnavskej arcidiecézy, sponzorov, inštitúcií i veriacich cez zbierky a individuálne príspevky i rôzne formy spolupráce sa podarilo s požehnaním Najvyššieho postaviť nový chrám sv. Cyrila a Metoda na Nitrianskej ulici v Piešťanoch, ktorý 4. novembra 2000 posvätil J.E. Mons.
Vďaka úsiliu miestnych veriacich v tridsiatych rokoch 20. Kocurice - miestna časť Piešťan sa stala vzorom obetavosti veriacich realizáciou novostavby kostola Krista Kráľa, konsekrovaného r. Ďalším fundamentálnym článkom kresťanskej výchovy je cirkevné školstvo.
Totalitou pochované začalo s ťažkosťami ožívať r. 1990. Pretrvala ako Základná ľudová škola do r. 1945, keď bola direktívne poštátnená ako III. ZDŠ. Pedagogické zbory obidvoch cirkevných škôl si uvedomujú akej konkurencii sú vystavené v súťaži so štátnymi školami.
Kostolík postavili niekedy okolo polovice 12. storočia na okraji hradného kopca v polohe Várdomb (maď. Hradný vrch) ako jednoloďovú stavbu bez veže a s polkruhovou apsidou. Podľa niektorých výskumníkov bola románska stavba postavená v jednej etape v 12. storočí, iní zasa zastávajú názor, že pôvodný kostolík postavený okolo roku 1160 prešiel ešte v prvej tretine 13. storočia veľkou prestavbou, v rámci ktorej pribudla na západnej strane aj vstavaná veža.
V 14. storočí bol kostol prestavaný a dostal súčasné presbytérium, ktoré priamo nadväzuje na múry lode podobne ako v neďalekom Boldogu. Ďalšie úpravy boli vykonané v prvej polovici 17. storočia, zrejme vynútené zlým stavom objektu - v roku 1634 sa uvádza, že je spustnutý a hrozí mu zrútenie. V neskorobarokovom slohu bol kostol prestavaný v prvej polovici 18. storočia.
Na úroveň presbytéria boli zvýšené obvodové múry lode, ktorá bola taktiež nanovo zaklenutá. V 19. storočí bol upravovaný krov a v rámci toho došlo aj k zvýšeniu západného štítu lode. Posledná významná úprava sa udiala v prvej polovici 50. rokov minulého storočia, keď bola zbúraná sakristia na severnej strane a nahradená pozdĺžnou prístavbou.
Na južnej strane kostola bola postavená nová sakristia a kaplnka Božieho hrobu, ako aj zádverie pred vstupom do nej zo severnej strany. Z fasád odstránili staré omietky až na murivo a nanovo ich omietli s využitém nevhodného cementu. Takto vynovený kostol bol vysvätený 6. Menšie úpravy pokračovali aj v nasledujúcich rokoch. V roku 1996 vynovili strechu a strešnú krytinu, ktorú potom opäť vymenili za novú na prelome tisícročí. v roku 2004 sa realizoval rozsiahly pamiatkový výskum, ktorý posunul datovanie vzniku stavby už do 12.
Hoci bol kostol viackrát prestavaný, o jeho románskom pôvode dnes svedčí viacero zachovaných prvkov, ako aj odkryté kvádrové murivo v západnej časti lode. Tri zamurované románske okná sú tvarovo blízke oknám kostolíka v Kalinčiakove. Za pozornosť stojí aj zoomorfná podstrešná konzola na juhozápadnom nároží lode v tvare býčej hlavy, veľmi podobná konzolám z Boldogu.
Do jedného z oporných pilierov gotického presbytéria bola osadená časť románskej náhrobnej dosky (podľa iných zdrojov ide o časť oltára - antependium) z kameňa ozdobenej motívom prenosného kríža v kruhu, mierne naklonenom pôvodne do ľavej strany, ako symbol naklonenej hlavy Krista na kríži. Dopĺňajú ho ružicami, ľalia, strom/palma a ďalšie symboly.
Pri kostole sa nachádza jednoduchá kamenná krstiteľnica z románskeho obdobia, už bez podstavca. Ešte v nedávnej minulosti slúžila ako kvetináč. Z čias prestavby začiatkom 17. Koncom 19. alebo začiatkom 20. storočia vytvorili pri južnej fasáde presbytéria kryptu. Nachádza sa mimo samotného kostola a vchádza sa do nej z priestoru predsiene.
Kostol slúži ako farský chrám Rímskokatolíckej cirkvi. V posledných rokoch prešiel obnovou, ktorej súčasťou bol aj architektonický prieskum. Ten odkryl románske jadro stavby. Kostol bol upravený do podoby z čias ranobarokovej prestavby s prezentovaním stredovekých častí - odkryté murivo románskej lode a gotického presbytéria.
Bohoslužby: v pondelok až piatok o 18.00 hod, v sobotu o 8.00 hod.
Svätá omša z Kostola sv. Štefana v Piešťanoch