Pásavec deväťpásy (Dasypus novemcinctus) a jeho charakteristika

Pásavec deväťpásy (Dasypus novemcinctus) je najrozšírenejším druhom pásavca. Obýva Severnú, Strednú a Južnú Ameriku - od Argentíny až po juh USA. Tento druh preferuje lesné a krovinaté biotopy v tropických a miernych oblastiach.

Charakteristika Pásavca deväťpásého

• Dospelé jedince dosahujú dĺžku tela 38 - 58 cm, pričom chvost meria 26 - 53 cm a hmotnosť sa pohybuje od 3 do 7 kg, najväčšie exempláre môžu vážiť až 10 kg.
• Má pancier rozdelený na 7 - 11 pásov, hoci jeho názov naznačuje deväť pásov.
• Je hmyzožravec, ktorý pomocou citlivého čuchu vyhľadáva a vyhrabáva potravu, ako sú larvy, chrobáky, mravce, termity, iné bezstavovce, ale občas aj malé stavovce, vtáčie vajcia či zdochliny.
• Rozmnožovanie je unikátne - po oplodnení dochádza k oneskorenej implantácii embrya a samica rodí geneticky identické štvorčatá.
• Žije solitérne, s prevažne nočnou a krepuskulárnou aktivitou.
• Na rozdiel od iných pásavcov sa nedokáže zrolovať do klbka.
• Dokáže nafúknuť črevá a pľúca, čo mu umožňuje krátkodobo plávať na hladine.

Okrem Pásavca deväťpásého existuje množstvo ďalších zaujímavých druhov zvierat, ktoré obývajú rôzne časti sveta. Pozrime sa na niektoré z nich.

Plameniak červený (Phoenicopterus ruber)

Plameniak červený (Phoenicopterus ruber) je rozšírený v Karibiku, na severe Južnej Ameriky a juhovýchode USA, kde obýva plytké brakické a slané vody - lagúny, saliny a pobrežné močiare. Dospelé jedince merajú 120 - 145 cm, s rozpätím krídel do 150 cm a hmotnosťou 2 - 4 kg. Charakteristické je výrazne ružové perie, ktoré je výsledkom príjmu karotenoidov z potravy (najmä drobných kôrovcov a rias). Špeciálne zahnutý zobák slúži na filtráciu potravy zo sedimentu. Plameniaky sú vysoko spoločenské vtáky, žijúce v kolóniách, ktoré môžu mať stovky až tisíce jedincov.

V rámci sociálneho správania vykazujú rôzne vizuálne signály - synchronizované pohyby hlavy, pochodovanie a rozťahovanie krídel, čo slúži ako súčasť dvorenia a výberu partnera. Tieto rituály prebiehajú kolektívne a sú neoddeliteľnou súčasťou ich reprodukcie. Rozmnožovanie prebieha v kolóniách, pričom každý pár si stavia kužeľovité hniezdo z bahna, ktoré môže dosiahnuť výšku až 30 cm a chráni vajce pred zaplavením. Samica znáša jedno vajce, ktoré inkubujú obaja rodičia približne 28 - 32 dní. Po vyliahnutí je mláďa pokryté sivým prachovým perím a kŕmené rodičmi hustou výživnou tekutinou, produkovanou v pažeráku. Ružové sfarbenie sa vyvíja až neskôr, po prechode na potravu s obsahom karotenoidov. Plameniaky môžu stáť na jednej nohe celé hodiny.

Vrešťan hrdzavý (Alouatta seniculus)

Vrešťan hrdzavý (Alouatta seniculus) sa vyskytuje výhradne v neotropickej Južnej Amerike a patrí medzi najrozšírenejšie primáty tohto kontinentu. Obýva dažďové pralesy severnej polovice Južnej Ameriky, od Kolumbie po Bolíviu. Vyskytuje sa v rozličných typoch lesov, od dažďových a oblačných, cez sezónne zaplavované, až po kakaovníkové plantáže. Vrešťany hrdzavé sú predovšetkým bylinožravce, teda sa živia najmä ovocím a listami, doplnenými o kvety, semená, kôru, výhonky a ďalší rastlinný materiál.

Uprednostňujú šťavnaté plody svetlej farby a mladé listy, ktoré sú ľahšie stráviteľné. V ich strave bolo zaznamenaných až 195 druhov rastlín zo 47 čeľadí. Vďaka konzumácii plodov zohrávajú významnú úlohu v šírení semien. Ich denná aktivita sa líši podľa ročného obdobia. V období sucha trávia väčšinu času spánkom a driemaním, kŕmenie prebieha najmä ráno a popoludní. Počas dažďov sa viac venujú potrave. Žijú v skupinách s 3 - 9 členmi, pričom skupiny sú polygýnne - s jedným či dvoma samcami, viacerými samicami a ich mláďatami. Samce sú väčšie než samice (do 72 cm a 9 kg oproti 57 cm a 7 kg). Majú zložený žalúdok a ich hrubé črevo obsahuje baktérie na trávenie celulózy (črevo môže tvoriť až tretinu telesnej hmotnosti). Sú známe svojím hlasným ranným revom, ktorý môže byť počuť až 5 km ďaleko a slúži na komunikáciu s inými skupinami. Medzi ich hlavné predátory patrí harpya opičiarka (Harpia harpyja), ale aj jaguár americký (Panthera onca), ocelot veľký (Leopardus pardalis), líška maikong (Cerdocyon thous), kajman okuliarnatý (Caiman crocodilus), či veľhad kráľovský (Boa constrictor).

Tukaník čiernozobý (Andigena nigrirostris)

Tukaník čiernozobý (Andigena nigrirostris) je druh tukanovitého vtáka obývajúci horské oblasti severozápadnej Južnej Ameriky. Je rozšírený najmä v Andách Kolumbie, Ekvádoru a severného Peru, kde obýva vlhké horské lesy v nadmorských výškach približne 1 300 - 2 500 m n. m.. Preferuje neporušené alebo sekundárne lesy s hustým stromovým porastom, ktoré poskytujú dostatok úkrytov a potravných zdrojov.

Dospelé jedince dosahujú dĺžku tela približne 48 - 51 cm a vážia okolo 330 - 450 gramov. Typickým znakom tohto druhu je kontrast medzi čiernym, mierne zakriveným zobákom a jasne sfarbeným perím - prevažne zeleným s modrým nádychom, nažltlou hruďou a červenou spodinou brucha. Oči sú orámované svetlou pokožkou, čo ešte viac zvýrazňuje jeho zvedavý výraz. Druh je prevažne frugivorný, no jeho potrava zahŕňa aj drobné stavovce a hmyz. Vďaka svojmu dlhému zobáku dosiahne na plody aj na tenších konároch a často sa kŕmi v skupinách, čo zvyšuje efektivitu hľadania potravy. Hniezdi v dutinách stromov, ktoré často využíva opakovane. Samica znáša zvyčajne 2 - 4 vajcia, o ktoré sa starajú obaja rodičia. Inkubácia trvá približne 16 dní. Správanie tohto vtáka je spoločenské - často sa pohybuje v malých skupinkách alebo pároch. Vydáva širokú škálu hlasových prejavov, vrátane pískania a kvákania, ktoré slúžia na komunikáciu medzi členmi kolónie, či pri vyznačovaní teritória.

Tukan pestrý (Ramphastos dicolorus)

Tukan pestrý (Ramphastos dicolorus) je výrazný druh tukana, ktorý obýva dažďové lesy v juhovýchodnej Brazílii, severovýchodnej Argentíne a Paraguaji. Preferuje vlhké tropické a subtropické lesy, najmä ich stredné a horné vrstvy, kde má prístup k dostatku ovocia. Dospelý jedinec dosahuje dĺžku 40 - 48 cm a váži okolo 265 - 400 gramov.

Najvýraznejším znakom tohto druhu je jeho veľký, nažltnutý zobák s červenými a čiernymi detailmi. Telo má prevažne čierne perie, s hrdlom a hruďou žltej až oranžovej farby a červenou brušnou časťou. Je prevažne frugivorný - živí sa rôznymi druhmi ovocia, ktoré vyhľadáva v korunách stromov. Okrem ovocia však príležitostne skonzumuje aj hmyz, malé stavovce, či vajcia a mláďatá iných vtákov. Pri kŕmení využíva svoj dlhý zobák ako pinzetu, ktorou si obratne podáva plody do zobáka. Rozmnožovacie obdobie sa zvyčajne viaže na obdobie dažďov, kedy je dostupnosť potravy najvyššia. Hniezdi v dutinách stromov, ktoré si sám nevytvára, ale obsadzuje opustené dutiny po ďatľoch alebo prirodzené výklenky. Samica znáša 2 - 4 bielych vajec, na ktorých sedia striedavo obaja rodičia približne 16 - 18 dní. Aktívny je najmä ráno a podvečer. Hoci lieta len na krátke vzdialenosti, v korunách stromov sa pohybuje veľmi obratne.

Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus)

Postriežkar bentevi (Pitangus sulphuratus) je pomerne nápadný a teritoriálny druh, ktorý sa vyskytuje od južného Texasu a Mexika až po Argentínu. Obýva široké spektrum prostredí - od lesných okrajov a saván, cez mangrovové porasty, až po mestské parky a záhrady. Vďaka svojej schopnosti prispôsobiť sa je jedným z najrozšírenejších vtákov v Južnej a Strednej Amerike.

Dospelé jedince dosahujú dĺžku tela 21 - 27 cm a vážia približne 52 - 75 gramov. Sú ľahko rozpoznateľné podľa kontrastného sfarbenia - majú jasne žlté brucho a hruď, biely nadočný pásik, čiernu „masku“ cez oči a hnedý chrbát. Na temene hlavy sa často skrýva malý žltý hrebeň, ktorý však býva viditeľný len pri adekvátnom podnete alebo v obrannom postoji. Ide o všežravca, respektíve potravného oportunistu, čiže sa živí hmyzom, plodmi, nektárom, drobnými stavovcami, ale dokonca aj rybami a žabami. Je známy tým, že dokáže loviť hmyz vo vzduchu alebo sa vrhať do vody po korisť, čo je pomerne nezvyčajné správanie pre spevavce. Rozmnožovanie prebieha spravidla počas teplejších a vlhších období, kedy je dostatok potravy. Hniezdo si stavia z vetvičiek, machu a rôzneho odpadu v korunách stromov, na stožiaroch alebo na budovách. Samica znáša 2 - 5 vajec, ktoré inkubuje približne 16 dní. O mláďatá sa starajú obaja rodičia, ktorí sú veľmi ochotní brániť svoje hniezdo aj proti väčším dravcom, či ľuďom.

Klzáčik drevárik (Xiphorhynchus fuscus)

Klzáčik drevárik (Xiphorhynchus fuscus) je veľmi nenápadný, no zaujímavý druh, ktorý obýva dažďové lesy juhovýchodnej Brazílie, východného Paraguaja a severovýchodnej Argentíny. Uprednostňuje vlhké, nížinné a horské lesy s hustým porastom, no možno ho nájsť aj v sekundárnych lesoch, či zalesnených záhradách. Tento štíhly vták dorastá do dĺžky 15 - 21 cm a váži približne 15 - 30 gramov.

Má hnedé až olivovohnedé sfarbenie, ktoré mu umožňuje skvelo splývať s prostredím. Perie na bruchu býva často jemne pruhované. Jeho charakteristickým znakom je dlhý, mierne zakrivený zobák, ktorým si vyberá korisť z kôry a štrbín. Je prevažne insektivorný, teda sa živí hmyzom, pavúkmi a inými bezstavovcami, ktoré vyhľadáva šplhaním po kmeňoch a konároch, podobne ako ďatle. Pri hľadaní potravy je veľmi aktívny a často ho možno vidieť, ako sa rýchlo pohybuje vertikálne po kôre stromov. Rozmnožovanie tohto druhu je menej preskúmané, avšak hniezdi v dutinách stromov, znáška zvyčajne pozostáva z dvoch a niekedy aj troch vajec a dôkazy naznačujú, že ich inkubuje pravdepodobne iba samica. Najčastejšie sa pohybuje osamote alebo v pároch, no často sa pripája k zmiešaným kŕdľom lesných vtákov, ktoré spoločne prehľadávajú rôzne výškové úrovne porastu. Jeho hlasový prejav je jemný, sériový, často pripomína štebotanie alebo tiché pískanie.

Zhrnutie charakteristík jednotlivých druhov:

tags: #pasavec #devat #pasy