Košický kraj sa rozkladá v juhovýchodnej časti Slovenska a zahŕňa štyri historické regióny: Abov, Gemer, Spiš a Zemplín. V tomto kraji sa nachádza množstvo rímskokatolíckych kostolov, ktoré svedčia o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve regiónu.
Mapa Košického kraja
Stručná história kresťanstva v regióne
Severovýchod Uhorska predstavoval už od stredoveku hraničnú oblasť, v ktorej sa stretávali dve cirkevné tradície - východná a západná - a s nimi previazané kultúrne okruhy. Náboženský a duchovný vývoj tak od reformácie prebiehal v podmienkach konfrontácie Katolíckej cirkvi latinského i byzantsko-slovanského obradu a dvoch dominantných protestantských konfesií.
Dnes majú na území KSK svoje farnosti tri rímskokatolícke cirkevné územné jednotky: Spišská diecéza (20 farností), Rožňavská diecéza (34 farností) a Košická arcidiecéza (153 farností). Stoja tam dva sídelné chrámy rímskokatolíckych hierarchov: košická Katedrála svätej Alžbety arcibiskupa metropolitu východnej cirkevnej provincie Bernarda Bobera a rožňavská Katedrála nanebovzatia Panny Márie biskupa Stanislava Stolárika.
Konfesionálna charakteristika kraja
Kraj má pestré národnostné zloženie, čo má vplyv na konfesionálnu príslušnosť jeho obyvateľov. Dominujú v ňom rímskokatolíci (48,39 percenta - 378 520), nasledujú gréckokatolíci (9,49 percenta - 74 240), po nich kalvíni (4,82 percenta - 37 731), luteráni (3,76 percenta - 29 409) a pravoslávni (1,91 percenta - 14 954). Viac než pätina (161 922) obyvateľov je bez náboženského vyznania.
V 440 mestách a obciach kraja stojí 796 kostolov a chrámov patriacich piatim denomináciám, z toho v krajskom meste je 43 kostolov a chrámov, ktorým sme venovali samostatný článok. Vyše dve tretiny kostolov a chrámov kraja patria katolíkom latinského a byzantsko-slovanského obradu, ale v období reformácie bola situácia v regióne výrazne odlišná v prospech Evanjelickej cirkvi helvétskeho vyznania (kalvínov).
Veľmi pozoruhodné je, že len v šiestich zo 440 obcí Košického kraja sa nenachádza ani jeden kostol alebo chrám. V členení podľa okresov ide o tieto obce:
- Košice-okolie (4): Kecerovský Lipovec, Mudrovce, Trsťany, Vtáčkovce
- Michalovce (2): Budince, Krásnovce
Štatistika kostolov podľa denominácie
Počet i podiel kostolov podľa denominácie:
- Rímskokatolícke kostoly: 381 (47,86 percenta)
- Gréckokatolícke chrámy: 157 (19,72 percenta)
- Kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi: 150 (18,84 percenta)
- Evanjelické kostoly: 71 (8,92 percenta)
- Pravoslávne chrámy: 37 (4,65 percenta)
Pôvodné datovanie kostolov a chrámov:
- 12. storočie: 4
- 13. storočie: 61
- 14. storočie: 43
- 15. storočie: 21
- 16. storočie: 10
- 17. storočie: 18
- 18. storočie: 139
- 19. storočie: 182
- 20. storočie: 251 (z toho po Nežnej revolúcii 96)
- 21. storočie: 67
Gréckokatolícky Chrám povýšenia Svätého kríža v Čiernej nad Tisou.
Pútnické miesta v Košickom kraji
Na území kraja je niekoľko pútnických miest, ktoré podliehajú právomoci diecézneho alebo eparchiálneho biskupa:
Rímskokatolícka Košická arcidiecéza:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie na Kalvárii v Košiciach
- Kostol narodenia Panny Márie v Malej Vieske, miestnej časti Družstevnej pri Hornáde
- Kostol Ružencovej Panny Márie v Obišovciach
Rímskokatolícka Rožňavská diecézy:
- Kostol Sedembolestnej Panny Márie v Úhornej
- Kostol Panny Márie Karmelskej v Bôrke
- Kostol svätej Anny v Rudníku
Rímskokatolícka Spišská diecézy:
- Kaplnka svätého Joachima a Anny v Kluknave
- Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch
Gréckokatolícka Košická eparchie:
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Klokočove
- Katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky v Košiciach
- Bazilika minor zoslania Svätého Ducha v Michalovciach
- Chrám svätých Cyrila a Metoda v Sečovciach
- Chrám svätého Juraja Veľkomučeníka v Slovinkách
- Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky v Trebišove
- Chrám blahoslaveného hieromučeníka Pavla Petra Gojdiča vo Veľkých Kapušanoch
Pravoslávna Michalovsko-košická eparchia:
- Chrám uspenia Presvätej Bohorodičky v Nižnej Rybnici
Diecézna svätyňa Božieho milosrdenstva v Smižanoch.
Kostoly na Zozname svetového dedičstva UNESCO
V Košickom kraji sa nachádzajú aj kostoly, ktoré sú súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO:
- Kostol v rámci záznamu „Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia“: rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Žehre
- Kostol v rámci záznamu „Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka“: gréckokatolícky Chrám prenesenia ostatkov svätého Mikuláša, arcibiskupa Myr Lykejského v Ruskej Bystrej
Kostoly vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku
Veľké množstvo kostolov kraja je klasifikovaných ako národná kultúrna pamiatka. Pre jeho rozsiahlosť z neho uvádzame iba kostoly v krajskom meste, kde ich má z celkového počtu 43 štatút národnej kultúrnej pamiatky 20:
- Rímskokatolícky Kostol svätého Ladislava v Košickej Novej Vsi, mestskej časti Košíc (13. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Petra a Pavla v Barci, mestskej časti Košíc (13. storočie/1917)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Šebastovciach, mestskej časti Košíc (13. storočie/1996)
- Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie (14. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol nanebovzatia Panny Márie v Šaci, mestskej časti Košíc (14. storočie)
- Rímskokatolícka Katedrála svätej Alžbety (1380 - 1508)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Michala Archanjela (1663)
- Rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého (18. storočie)
- Rímskokatolícky Kostol Sedembolestnej Panny Márie (1737 - 1957)
- Rímskokatolícky Kostol svätých Petra a Pavla v Kavečanoch, mestskej časti Košíc (1783)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Bartolomeja v Myslave, mestskej časti Košíc (1792)
- Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Barci, mestskej časti Košíc (1795)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Vavrinca v Lorinčíku, mestskej časti Košíc (1813)
- Evanjelický kostol (1816)
- Rímskokatolícky Kostol svätého Michal Archanjela v Poľove, mestskej časti Košíc (1820)
- Rímskokatolícky Kostol svätej Anny v Ťahanovciach, mestskej časti Košíc (1850)
- Gréckokatolícky katedrálny Chrám narodenia Presvätej Bohorodičky (1886)
- Rímskokatolícky Kostol svätých Cyrila a Metoda v Krásnej, mestskej časti Košíc (1935)
- Rímskokatolícky Kostol Krista Kráľa (1940)
- Rímskokatolícky Kostol Kráľovnej pokoja na Juhu, mestskej časti Košíc (1940)
Zaujímavosti:
- Katedrála svätej Alžbety je z pohľadu zastavanej plochy (1 796 m²) štvrtým najväčším kostolom našej vlasti.
- Košický kraj je krajom s najväčším počtom budov, ktoré boli prestavané na kostol či chrám; pri 23 z nich ide o 11 gréckokatolíckych chrámov.
- Najstaršími kostolmi (12. storočie) sú tri kostoly Reformovanej kresťanskej cirkvi (Borša, Svinica, Zemplín) a jeden rímskokatolícky Kostol Ducha Svätého v Trebišove.
- Najmladším chrámom (september 2024) je gréckokatolícky Chrám Kristovho vzkriesenia v Košiciach-Podhradovej, prestavaný za dva roky z chátrajúceho výmenníka tepla.
Kostol Reformovanej kresťanskej cirkvi v Turni nad Bodvou.
Kaštieľ rodiny Andrássyovcov a Kaplnka sv. Jozefa vo Viničkách
Kaštieľ rodiny Andrássyovcov v obci Viničky prešiel viacerými úpravami a v súčasnosti sa už architektonicky vymyká historickému slohu. Po ukončení II. svetovej vojny chvíľu slúžil ako škola. Kaštieľ sa nenachádza na zozname chránených kultúrnych pamiatok, no v jeho areáli za kamenným múrom sa skrýva jedna z ďalších národných kultúrnych pamiatok obce, a to rímskokatolícka kaplnka sv. Jozefa. Kaplnka, ktorá pôvodne slúžila iba šľachtickej rodine, bola postavená v barokovom slohu koncom 18. storočia, no neskôr prešla čiastočnou klasicistickou úpravou. Slúžila aj ako sirotinec a po II. svetovej vojne sa v nej začali slúžiť rímskokatolícke omše, ktoré sa slúžia dodnes.
Cyklotrasa po Zemplíne
Aj noblesu a pompéznosť môže so sebou prinášať cyklotrasa. Trasu môžete začať z rôznych miest, ale náš tip je Rákocziho kaštieľ v Borši. Od kaštieľa v Borši sa vydajte po červenej cykloznačke popri futbalovom ihrisku a pokračujte ďalej doľava po hrádzi.
Prejdite popod železničný most, až sa dostanete na hlavnú cestu. Odbočte doprava, prejdite cez most ponad rieku Bodrog a za mostom znovu doprava. Pokračujte po druhej strane rieky po hrádzi. Keď zídete z hrádze, na začiatku obce Klin nad Bodrogom odbočte doprava k najnižšiemu bodu na Slovensku, pri ktorom sa nachádza aj Kostol sv. Joachima a Anny.
Pokračujte ďalej cez Klin nad Bodrogom do Stredy nad Bodrogom. Keď prídete na hlavnú cestu, odbočte doprava ku kaštieľu Vécseyovcov. Od kaštieľa sa kúsok vráťte a odbočte hneď doprava, aby ste sa vyhli hlavnej ceste. Po vedľajšej ceste sa dostanete až na koniec obce. Tam odbočte doprava a pokračujte cez Malý Kamenec až do Veľkého Kamenca. V ňom sa nachádza zrúcanina hradu Kamenec.
Pokochajte sa výhľadmi na okolie a pokračujte ďalej po ceste 3689 smerom na obec Somotor. Prejdite cez železničné priecestie a na konci odbočte doprava, na Novú ulicu a hneď doľava na Hlavnú ulicu. Držte sa stále vľavo. Za obcou je poľná cesta k hrádzi. Odbočte doľava. Napojíte sa na červenú cykloznačku. Po hrádzi sa vrátite späť ku mostu cez rieku Bodrog, kde ste už boli. Prejdite cez most a za ním odbočte doľava.
Popis trasy:
- Kaštieľ v Borši, najnižšie položený bod na Slovensku a 700-ročný gotický chrám v obci Klin nad Bodrogom.
- Kaštieľ Vécseyovcov bol postavený na ruinách stredovekého hradu v najnižšie položenej obci na Slovensku - Strede nad Bodrogom, a to okolo roku 1700.
- Starobylé ruiny hradu Veľký Kamenec sa rozprestierajú na návrší v strede obce Veľký Kamenec. Hrad bol postavený v druhej polovici 13. storočia po tatárskom vpáde.
Plavba loďou s degustáciou vína, obed na terase kaštieľa grófa Rákocziho alebo návšteva unikátnych vínnych pivníc v agátovom háji? Obec Streda nad Bodrogom je známa komplexom tufových vínnych pivničiek, ktoré patria do Východoslovenskej vinohradníckej oblasti, konkrétne do Kráľovskochlmeckého vinohradníckeho rajónu v subregióne Medzibodrožie.
tags: #rimskokatolicky #kostol #zemplin