Svätý Benedikt z Nursie, narodený okolo roku 480 v mestečku Nursia (dnes Norcia), je jednou z najvýznamnejších postáv v dejinách kresťanstva a európskej kultúry. Jeho život a dielo zásadne ovplyvnili rozvoj európskej vzdelanosti a kultúry. Založením benediktínskeho rádu na vrchu Monte Cassino ovplyvnil ako málokto kultúru Európy. Dielo tohto svätca - a predovšetkým jeho rehoľa - sa skutočne ukázali ako nositelia autentického duchovného kvasu, ktorý po stáročia v rozsahu presahujúcom hranice jeho vlasti i jeho doby, premieňal tvár Európy. Pápež Pavol VI. ho v roku 1964 vyhlásil za hlavného patróna Európy.
Život Svätého Benedikta
Podľa sv. Gregora Veľkého, ktorý opísal Benediktov život, ho jeho zámožní rodičia poslali na štúdiá do Ríma. Nízka morálna úroveň a neviazaný život študentov, kontrastujúci s rozpadávajúcou sa spoločnosťou, priviedli Benedikta k zanechaniu štúdia a odchodu z Mesta. V snahe pracovať pre Boha a nie ťažiť zo šťastia v živote sa v Effide a neskôr v Subiacu vydal cestou pustovníckeho života.
Jeho cnostný život ho čoskoro preslávil, no zároveň mu pripravil mnohé skúšky. S niekoľkými vernými učeníkmi nakoniec prišiel na vrch Montecassino, kde okolo roku 525-530 založil na mieste bývalej pohanskej svätyne kláštor. Zhruba po štvrť storočí strávenom v mníšskom spoločenstve, na sklonku svojho života, zostavil Regulu ako svoj duchovný testament - výsledok celoživotnej skúsenosti. Sv. Benedikt zomrel podľa tradície 21. marca 547 počas modlitby v kruhu svojich učeníkov.
V časoch svätého Benedikta už malo mníšstvo svoje relatívne pevné postavenie v kresťanskom svete. Sám Benedikt v mnohom čerpal zo skúseností svojich predchodcov, medzi ktorých sa významne zapísali sv. Bazil Veľký a sv. Ján Kasián. Samotná Regula silne stavia na staršom texte anonymného autora, často nazývého „Magister“. Na rozdiel od tohto staršieho textu však Benedikt nechce zväzovať mníchov záľahov detailných predpisov, ale dať prvé miesto Kristovi a jeho Evanjeliu. Cieľom mníšskeho života je dokonalosť, ktorá vyžaduje zachovávanie prikázania lásky, no zároveň na ňu možno nastúpiť a zavŕšiť ju jedine z Božej milosti.
Dielo Svätého Benedikta: Regula
Zhruba po štvrť storočí strávenom v mníšskom spoločenstve, na sklonku svojho života, zostavil Regulu ako svoj duchovný testament - výsledok celoživotnej skúsenosti. V Benediktovej regule sú veľmi jasnozrivo formulované životné pravidlá, ktoré doposiaľ mnohých fascinujú: miera vo využívaní materiálnych hodnôt života, priadok všedného dňa, prednosti vnútorného života a bohoslužba ako prameň sily každého konania.
Benediktova spiritualita nepôsobila iba v kláštoroch, ale rozšírila sa aj ďaleko za ich múry. Jeho populárne heslo "Ora et labora" inšpiruje spiritualitu i každodenný život.
Medaila Svätého Benedikta
Svätý Benedikt za svojho života mal veľkú úctu ku svätému krížu; znaku vykupujúcej lásky Ježiša Krista. Často robieval znak kríža. Za svoj v Bohu ponorený život dostal svätý Benedikt zvláštne dary: liečiť nemocných, vyháňať zlých duchov, nazerať do prítomnosti a do budúcnosti (pápež Gregor Veľký potvrdzuje u Benedikta prorocký dar),... Na jeho príhovor a modlitby sa diali mimoriadne udalosti a zázraky.
Na jednej strane je sv. Benedikt držiaci v pravej ruke kríž a v ľavej Regulu. Po pravej strane je rozbitý pohár s vychádzajúcim hadom, po ľavej havran odnášajúci otrávený chlieb. Tieto obrazy sa vzťahujú na príbehy z Dialógov sv. Gregora Veľkého, pri ktorých bol sv. Benedikt zachránený pred nepriateľskými úkladmi mocou znaku sv. Kríža. Pri svätcovi je nápis: „Crux sancti patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Benedikta). Na obrube je nápis: „Eius in obitu nostro prasentia muniamur“ (Nech nás jeho prítomnosť chráni v hodine smrti).
Na druhej strane medaily je kríž s písmenami „C-S-P-B“, čo znamená opäť „Crux sancti patris Benedicti“ (Kríž svätého otca Benedikta). Nad krížom je nápis „PAX“ (Pokoj), čo je heslo rehole. Niektoré medaily majú namiesto textu Pax písmená „IHS“, čo znamená „Iesus Hominum Salvator“ (Ježiš Spasiteľ ľudí). Na ramenách kríža sú písmená, ktoré znamenajú: „Crux Sacra Sit Mihi Lux“ (Svätý Kríž nech mi je svetlom) a „Non Draco Sit Mihi Dux“ (Diabol - doslova drak - nech nie je mojím vodcom). Na okraji sú začiatočné písmená exorcizmu: „Vade Retro Satana, Numquam Suade Mihi Vana - Sunt Mala Qua Libas, Ipse Venena Bibas“ (Choď preč satan, nezvádzaj ma k márnostiam; to, čo mi nahováraš je zlé, sám si vypi svoje jedy).
Nosením medaily, alebo aj modlitebnej kartičky, dáva človek najavo, že sa stavia pod ochranu sv. Benedikta. Exorcizmus je znakom odmietnutia diabla a jeho pokušenia, ako to urobil sv. Benedikt a znak sv.
Odkaz Svätého Benedikta
Svätý Benedikt z Nursie svojím životom a dielom zásadne ovplyvnil rozvoj európskej vzdelanosti a kultúry. Dielo tohto svätca - a predovšetkým jeho rehoľa - sa skutočne ukázali ako nositelia autentického duchovného kvasu, ktorý po stáročia v rozsahu presahujúcom hranice jeho vlasti i jeho doby, premieňal tvár Európy,“ píše o duchovnom otcovi Európy pápež Benedikt XVI.
Nie je jednoduché zhrnúť, čím všetkým svätý Benedikt prispel k vybudovaniu Európy.
Pavol VI. ustanovil sv. Benedikta za hlavného patróna Európy apoštolským listom Pacis nuntius 24. októbra 1964.