História farnosti Spišské Hanušovce

Keď zavítajú k nám cudzinci, obyčajne sa nás začnú vypytovať medzi iným i na dejiny obce. Sú na to zvedavý hlavne preto, lebo udalosti z minulosti niektorej obce jednotlivej dediny môžu dopomôcť k lepším a hlbším poznatkom dejín všeobecných. A nielen cudzinci sú zvedaví na dejiny. Aj domáci si radi porozprávajú to čo z minulosti svojej dediny alebo mestečka.

Mladí radi a pozorne s veľkou ochotou vedia počúvať starších o rôznych udalostiach , ktoré sa odohrali v histórii predkov. Je tomu tak preto, lebo dejiny sú nielen zaujímavé, ale hlavne poučne. Zážitky a poznatky predkov sú výbornou školou pre potomkov. Preto je potrebne, aby každý občan poznal v prvom rade dejiny svojej obce a ešte pred tým: dejiny svojej rodiny, čiže rodinnú kroniku a potom dejiny národa a štátu.

Podľa rôznych údajov obec Spišské Hanušovce patrí medzi najstaršie obce za Magurou. Viaže sa teda k najstarším osadám v údolí Dunajca, popri hlavnej ceste, ktorá spájala Uhorsko s Poľskom. Sú to údaje však bez miestnych písomných záznamov. Chcel by som oboznámiť všetkých obyvateľov Spišských Hanušoviec aspoň s hlavnými udalosťami našej zamagurskej dedinky. To som mal na zreteli, keď som sa pustil do štúdie dejín našej obce.

Prvé písomné záznamy sa v našej dedine nachádzajú na katolíckej fare z roku 1700. Je to kanonická vizitácia farnosti, ktorú previedol Spišský prepošt Ján Figray. Podľa uvedenej vizitácie z roku obec Spišské Hanušovce /maďarsky Hanusfalva/ jestvovala už pred rokom 1234. V tomto roku totiž Hanušovce mali svoj kostolík, ktorý dodnes stojí. Je to dnešná svätyňa farského kostola. Tento kostolík vystavili rehoľníci z Lendackého kláštora. Boli to rehoľníci, ktorých rehoľa niesla meno: Ordo Canonicorum Regulárium S. Sepulchri Jerosolymitani Custodum, Rehoľa rádových kanónikov, strážcov Svätého hrobu v Jeruzaleme. Títo mali svoj kláštor pri dnešnom kostole v Lendaku. Lendak je skomolenina mena, ktoré pôvodne znelo Landecke, čo znamená doslova: roh hranice krajiny. Spomínaním rehoľníkom patrili aj Hanušovce. Oni po vystavení kostolíka dali doň medenú monštranciu vyrobenú v Poľsku, do ktorej sa vyrytý rok 1236.

Táto monštrancia bola tu v Hanušovciach po dlhé stáročia a podľa ústnych údajov dostala sa len pred niekoľkými rokmi zásluhou Vdp. farára Eduarda Odrobinu na neznáme miesto. Spomínaná historická monštrancia Je teda dôkazom starobilosti Hanušoviec a hanušovského kostolíka. Ako z udania vidieť, musela to byť malička osada, vystavaná pri z Magury do Dunajca tečúcom potôčku. Cesta osadou musela viesť asi okolo potoka, lebo situačné postavenie pôvodného kostolíka tomu nasvedčuje. Vchod do kostola bol zo západnej strany pod dnešnou vežou, ktorá už vtedy spolu s kostolom bola vymurovaná.

Hanušovce takto boli filialkou lendackých rehoľníkov, ktorí boli Domini Terrestres /Zem pánmi/ nad okolím Magury. Kedy bola tu zriadená farnosť s vlastným farárom, nie je známe. A aj po zriadení fary zase Hanušovce spravovali Lendackí rehoľníci, ako o tom svedčí kanonická vizitácia z roku 1700, kedy bol tu farárom Adrianus Novolský, rehoľník uvedenej rehole. Neskôr zemskými pánmi Hanušoviec sa stáli potomci rodiny Horváth de Palocsa so sídlom na Nedeckom zámku, ktorí sa stali patrónmi farského kostola.

Písomné pramene a historické pamiatky

Ako sme v prvom bode videli, písomnými prameňmi pre poznanie histórie Hanušoviec sú nateraz len: Historie domus parochialis conscripta per Andream Szoja, parochum Hanusvalvensen 1800 Annoa niekoľko kanonických vizitácií, z ktorých najstaršou je spomínaná z roku 1700. Ostatným prameňov nateraz niet nijakých. Preto aj pri historickom popise starobylých pamiatok sa môžeme opierať len o tieto pramene, ak sa totiž chceme pozrieť na veci očami historika a nie pohadkára.

Stredobodom pozornosti umelcov a kultúrnych činiteľov je obyčajne kostol. Nie azda preto, že by títo boli poháňaní motívmi náboženstva ale preto, lebo pri výstavne a zariadení kostolov odzrkadľovala sa doba a duch doby, v ktorej sa kostol staval, zariaďoval, alebo opravoval. Okrem toho ľud tam vniesol všetko najkrajšie, čo podľa svojich možnosti mohol tam vniesť. Preto aj my sa oboznámime najprv s našim kostolíkom. V prvom bode sme videli , že akoby základom histórie dejín je práve tento kostolík.

Kostol sv. Andreja Apoštola

Ako vizitácie tzv. Eigrayna z roku 1700 vidieť, kostol bol postavený z pevného materiálu t.j. z kamenného muriva už pred rokom 1200. Jeho pôvodná podoba dá sa vidieť aj dnes. Je to veža a dnešná svätyňa. Vchod do kostolíka bol zo západnej strany pod vežou od potoka. Pod vežou bola predsieň kostola /tzv. babinec/ a do vlastného kostola sa vošlo vchodom, ktorý aj dnes vidieť za terajším hlavným oltárom. Kostolík nevyniká nijakým zvláštnym slohom. Aspoň s terajšej podoby sa to nedá presne ustáliť. Je to jednoduchý skromný dedinský kostolík.

Kostol sv. Andreja Apoštola v Spišských Hanušovciach

V takejto podobe kostolík stál niekoľko storočí až do osemnásteho storočia. Ako uvádza kanonická vizitácia z roku 1832, ktorú 2. júna previedol spišský biskup Jozef Belík, kostolík bol dôkladnejšie opravený až roku 1831. Predtým kostolík musel byť pomerne v zlom stave, lebo uvedená kanonická vizitácia udáva doslova: “ Čiastočne pre starobylosť a čiastočne pre požiar z roku 1788 kostolík bol zruinovaný“. Nebolo tomu tak okolo roku 1712. Kostol musel byť vtedy celkom pekný a v poriadku. Kanonická vizitácia z roku 1712, prevedená Štefana Loviszkonitsa prepošta Panny Márie de Adom a za Biskupa Jána Figraya, totiž hovorí o kostolíku doslova“ „Ecclesia parva speciosa honori S. Andreae Apli dicata, t.j. kostol malý, pekný zasvetený sv. Andrejovi /podľa vizitácie kostolík bol založený biskupom Henrikom, generálnym predstaveným Miechovského konventu, roku 1314. Tento rok je však v protive s predošlými údajmi, ktoré sa opierajú o spomínanú monštranciu. Dalo by sa to však zistiť tým, žeby sme preštudovali životné údaje biskupa Henrika, kde by sme museli nájsť aj záznam o fundácií Hanušovského kostolíka/.

Vnútorné zariadenie kostola bolo často menené. Kanonická vizitácia z roku 1700 uvádza, že v kostole sú tri oltáre: Sv. Andreja Apoštola, druhý Panne Márie, tretí sv. Michala. Kanonická vizitácia z roku 1712 hovorí zas, že kostol má tri oltáre: Sv Andreja ap. P. Márie a Sv. Mikuláša, všetky poškodené a neobnovené. Kostolík uvedenej veľkosti stačil pojať veriacich. Veď ich vtedy ani nebolo veľa, aj keď z počiatku k hanušovskej farnosti patril Reľov a Hágy, ktoré boli odlúčené podľa údajov v Schematizme Sp. biskupstvom až roku 1787. V tomto roku však museli byť odlúčené od inej farnosti /asi Veľkej Lesne - Rychvald/ a tak aj patrili inde, lebo spomínané katolícke vizitácie z rokov 1700 a 1712 uvádzajú ako filiálku Hanušoviec len Jezersko. Podľa nich roku 1700 bolo v Hanušovciach 320 a v Jezersku 52 obyvateľov. Roku 1712 bola spolu s Jezerskom v Hanušovciach 500 obyvateľov.

Vzrastom počtu obyvateľov bolo potrebne aj zväčšiť kostol. Stalo sa tak až v rokoch 1758 až 1763, kedy ku pôvodnému kostolíku bola pristavená dnešná chrámová loď. Prístavbu možno jasne rozoznať podľa strechy. Prístavbu prevádzal farár Sophronius Mireczki s veľkým úsilím a námahou. Financie dávali rehoľníci z Miechovienského Konventu, ktorí dovtedy držali patronát nad kostolom, aj napriek tomu, že v roku 1593 prestali byť Domini terrestres Hanušoviec. Ani veriaci a ani ich farár Sophronius Mireczky netušili, že ich námaha stane sa o niekoľko rokov malou obeťou osudného požiaru.

Stalo sa to roku 1787, kedy kostol i fara so všetkými hospodárskymi budovami sa stali obeťou hrozného požiaru. V histórií domus parochialis farár Andrej Szoja roku 1800 o tom takto doslova píše: Pripomínam aj Christofora Bojarszkého, veľmi nešťastného a osudového, za ktorého kostol, ktorý opravil jeho predchodca, ako i fara a k nej patriace budoviska zhoreli hrozným ohňom. Oheň vyšiel z fary. Farár nebol doma. A ani sa nepostaral o zástupcu. /Podľa toho je vidieť, že odišiel asi na dlhší čas./ Keď spomínaný Bojarszký sa vrátil z Borusie a videl to hrozné nešťastie , vyhrabal si z pohoreniska zo zeme svoj poklad, ktorý si bol tam zakopal, vzal ho, nechal zhorenú faru a plačúce Hanušovce opustil a ušiel. Nikdy viac potom Hanušovce nevidel.

Musel to byť opravdu veľký požiar, lebo podľa Andreja Szoju zhorelo všetko, okrem niekoľkých domčekov za potokom pri záhrade. Kostol ostal bez strechy. Teda zhorela celkom a zvony v nej sa roztopili. Bolo treba stavať všetko znova. Za štyri mesiace po požiari veriaci s veľkými ťažkosťami urobili na kostole strechu. Zruinovaný cintorín dal opraviť dobrodinec farár vdp. Pavol Kolcsyk, farár Tarnovský.

Farské budovy boli opravené až roku 1790 a 1792 za pomoci spišského biskupa a pána Ľubovne a Podolinca Andreja Földessy. Opravu týchto prevádzal s veľkou námahou spomínaný vdp.Andrej Szoja, ktorý bol v Hanušovciach farárom od roku 1790 až do 9.júla 1835, teda 45 rokov. Zomrel v Hanušovciach a tu je zaiste aj pochovaný asi na dnešnom kostolnom dvore. 25. augusta 1801 bolo dané patronátne právo nad farnosťou Spišské Hanušovce Baronovi Horváth de Palocza /z Plavča/.

Po fatálnom požiari kostol, ako sme to videli ostal opravdu v úbohom stave. Zničené zvony dali veriaci Hanušoviec a Jezerska ešte v roku 1788 preliať v Levoči. Veľký zvon mal nápis : sv. Flórian oroduj za nás /latinský/, menší „ Najs. Trojica, zmiluj sa nad nami a Sv. Mária, oroduj za nás / tiež latinský/. Tretí malý zvon bol vo vežičke nad loďou kostola bez nadpisu. Všetky boli posvätené spišským biskupom Comes De Reva roku 1790. Aj kostol postupom času dali do poriadku.

Kanonická vizitácia z roku 1832, ktorú 2. júna previedol spišský biskup Jozef Belik, udáva, že kostol bol dôkladne opravený až roku 1831. Tu treba poznamenať, že pri prístavbe kostola v rokoch 1758 až 1763 kostol bol opravený v opačnom smere, ako je tomu aj dnes. Od roku 1831 boli prevedené len celkom nepatrné opravy v kostole.

Vnútorné zariadenie kostola po jeho prestavbe a oprave bolo následovné. Hlavný oltár je sv. Andreja, ktorý stojí dodnes, len obraz P. Márie nebol hore, ale v prostriedku medzi sochami s. Anny a sv. Joachima. Obraz sv. Andreja bol hore v prostriedku. Presunutie týchto obrazov, ktoré sa stalo len pred niekoľkými rokmi, bolo nesprávne porušilo celkový charakter oltára. Tento oltár musel byť ešte aj pred prístavbou kostola, lebo nesie nápis: Altáre privilegatium „pro qvovis die“ in perpetum pro defunetis ab Anna 1746. Nápis je upevnený na tabuľke na strane evanjelia. Druhý oltár na strane pravej Najs. Trojice so sochami sv. Sopronia, biskupa Jeruzalemského a sv. Jozefa spravodlivého, brata Jakuba mladšieho. Tretí tiež na pravej strane s. Kríža so sochami sv. Augustína, biskupa a sv. Jakuba mladšieho. Pod sochou Ukrižovaného je obraz sv. Rozálie. I tieto dva oltáre sú ešte dnes v kostole, pravda nedbalou opravou a premaľovaním úplne pokazené. Štvrtý na tej istej strane sv. Heleny. Piaty na ľavej strane Panny Márie Škapuliarskej. Šiesty s. Mikuláša s horným obrazom s. Veroniky. Tento bol obstaraný roku 1698. posledných troch oltárov už dnes niet. Tento stav oltárov bol roku 1832.

Od tohto roku nemáme podrobnejších údajov o údržbe kostola. Roku 1854 sa preborila kostolná strecha následkom veľkého a ťažkého snehu. Skoro bola opravená zasa dreveným materiálom. Stalo sa to za farára Karola Jabroczký, ktorý zomrel 8. júna 1855 v Sp. Kapitule v seminári, kde bol niekoľko mesiacov na oddychu. V Hanušovciach bol 20 rokov farárom. Roku 1873 bola prestavaná sakristia pri kostole. Stará bola totiž veľmi vlhká a chatrná, takže pri väčších lejákoch úplne premokla. Pri tejto príležitosti bola opravená aj dlážka kostola, lebo niektoré kamene boli popraskané. Roku 1874 bol opravený orgán. Dal ho opraviť spišský biskup Ladislav Zaboyszky. Roku 1876 bola čiastočne opravená celá strecha kostola. O dva roky neskôr bola opravená celá strecha kostola. Vežička bola opravená a ozdobená roku 1881. Dlážka kostola bola úplne nanovo urobená v rokoch 1886 a 1887. Financie na dlážku boli vzaté z pozostalosti hanušovského rodáka, kňaza Radu Minoritov P. Serafina Kostku. V rokoch 1890 až 1894 boli zhotovené lavice v kostole. Výdavky boli hradené z darov veriacich a prispenia spišského biskupa Pavla Smecsanyiho. Roku 1893 bol zhotovený terajší oltár P. Márie Ružencovej z darov veriacich a hlavne peknými darmi hanušovských veriacich z Ameriky. V nasledujúcom roku bola obstaraná nová kazateľnica z tých istých prostriedkov ako oltár. Kazateľnica, ktorá dodnes je pomerne v zachovalom stave, zhotovil Dominik Demetzz Groden, Tyrolsko. Toto je história v krátkosti nášho kostola do konca 19. storočia. Vidíme, že mal pomerne pestrú históriu. Posledné opravy v kostole prevádzal od roku 1873 vdp. Farár Vincent Kussinský, ktorý tu bol farárom od roku 1868 až do roku 1899, kedy odišiel za farára do Letanoviec.

Kaplnka sv. Barbory

Druhým historickým miestom je kaplnka sv. Barbory. O jej prvých počiatkoch nevieme skoro nič istého. V písomných pamiatkach je zaznačené len toľko, že na mieste terajšej kaplnky stála drevená kaplnka s. Barbory. Terajšia kaplnka bola postavená len začiatkom minulého storočia a to roku 1803. Dal ju postaviť Vdp. Andrej Szoja za pomoci veriacich z Hanušoviec a Jezerska a hlavne za veľkej pomoci Vojtecha Kostku z Hanušoviec. Kaplnka má aj do dnes tri oltáre: sv. Barbory, P. Márie a sv. Vojtecha. Vnútorné zariadenie bolo prevzaté po väčšine zo starej drevenej kaplnky. O prípade zo zvončekom z kaplnky, že bol totiž niekde pri oraní vykopaný niet nijakých písomných dôkazov. Pápež Lev XII udelil možnosť získať odpustky na deň sv. Barbory pre veriacich, ktorí tam prídu a pristúpia k sv. sviatostiam. Udelil prostredníctvom Spišského biskupa Jozefa Belika roku 1828. Kaplnka mala aj chorus.

Za dedinou smerom na Reľov bola roku 1815 postavená kaplnka P. Márie Nanebovzatej. Postavil ju Pavol Kostka, ako to udáva aj história domus a ako o tom svedčí aj nadpis v kaplnke na železnej šine, ktorá je upevnená v strope pred oltárom. Pôvodne stála v poli. Cintorín tam nebol. Jej celé vnútorné zariadenie, ktoré má do dnes, zaobstaral fundátor. Na tomto mieste hodno spomenúť sochu sv. Jána Nepomuckého v Rovni pri ceste neďaleko Kehľa. Túto sochu dal postaviť roku 1812 Vojtech Kostka. Bol to ten istý, ktorý pomáhal pri výstavbe kaplnky sv. Barbory. O legendách, ktoré opriadajú túto sochu, niet nijakých písomných záznamov.

Z hľadiska umenia bolo by potrebné urobiť zvláštnu štúdiu o uvedených historických pamiatkach. Oltáre a zariadenie kostola a kaplniek majú zaiste svoju umeleckú cenu. Zvlášť je cenný hlavný oltár v kostole, ktorý však, ako to bolo spomenuté, nesprávnou renováciou stratil veľa na umeleckej hodnote. Podobne je tomu aj s baldachymom. Aj ten je pekným majstrovským dielom. Aká škoda, že aj on stratil na cene pri neodbornej renovácií. Polychromická maľba peknej drevorezby - reliéfu bola natretá obyčajnou lakovou farbou . Z toho plynie pre nás a budúcich poučenie: nedávať opravovať hocijakým neodborníkom, ktorí nemajú ani trošku citu a vzťah k umeniu, ale pre ktorých je umenie len zárobkovou činnosťou.

Osobnosti farnosti

V histórii farnosti Spišské Hanušovce pôsobilo mnoho významných osobností. Medzi nich patria:

• Štefan Veterányi, z rehole piaristov, pôsobil vo farnosti v rokoch 1787 - 1816.
• Jozef Kubina, ktorý prežil vo farnosti Mníšek nad Popradom temer celé svoje kňazstvo. Podarilo sa mu odučiť ľudí od rôznych povier a nasmerovať ich na správnu orientáciu kresťanského života.
• Štefan Živčák, rodák z Kačeho.
• Andrej Imrich, emeritný spišský biskup.
• Marián Jabrocký, Mgr. Narodil sa 15.05.1978 v Poprade.
• Ján Grech, ktorý pôsobil v našej farnosti dvakrát. Jeho prvé účinkovanie v našej farnosti trvalo od 15. augusta 1935 do 15. februára 1939. Druhé obdobie jeho účinkovania začalo 1. apríla 1968.

Nižšie je uvedená tabuľka s prehľadom niektorých významných udalostí a osobností spojených s farnosťou Spišské Hanušovce:

V roku 2018 bol kompletne zreštaurovaný organ a v októbri posvätený a skolaudovaný. S pomocou Božou a štedrými ľudskými rukami sa v roku 2020 podarila kompletná rekonštrukcia strechy kostola.

Rekonštrukcia strechy kostola

Najskôr sa rozhodovalo, že sa pôvodný plech len namaľuje, no stav strechy nedovoľoval iba zmenu krytiny strechy, ale jej kompletnú renováciu, vrátane krovu. Plech, ktorý tvoril krytinu strechy, bol na niektorých miestach prehrdzavený, čo bolo príčinou preniku vody na konštrukciu strechy. Trámy starej strechy boli čiastočne spráchnivené, preto najviac poškodené časti sú nahradené novým rezivom. Z pohľadu do budúcnosti a trvácnosti medeného plechu padla voľba na meď, aj napriek vyššej finančnej náročnosti. Rekonštrukciu previedla firma Švestav s.r.o. - Brezovička. Vymaľovala sa fasáda kostola.

3. august 2019 ostane hlboko zapísaný v pamäti mnohých Mníškovčanov. V obci Mníšek nad Popradom sa konalo prvé stretnutie rodákov obce. Slávnosť začala v miestnom kostole, Povýšenia sv. Kríža, svätou omšou. Okolo oltára sa zhromaždilo všetkých desať kňazov rodákov, traja kňazi hostia a osem rehoľných sestričiek, rodáčok. Svätú omšu celebroval taktiež miestny rodák Mons. Andrej Imrich, emeritný spišský biskup. Kázeň predniesol Mons. František Dlugoš, levočský dekan. V tomto roku sa náš kostol „dožíva“ 150 rokov od svojho dokončenia a požehnania. Túto myšlienku výročia chrámu reprezentovali aj naše krojované deti, ktoré niesli obetné dary. Po obede sa konali kultúrno-hudobné predstavenia, spoločenské zblíženie rodákov, hostí a sprievodné atrakcie pre všetky deti. Očarujúce vystúpenie predviedli naše deti, ktoré prezentovali goralské piesne a tance. Veľmi pútavú históriu spomienok pripomenuli staré dobové fotografie, ktoré zaujali každého účastníka. Niektorým sa aj slzy tlačili do očí, keď sa po desaťročiach stretli a rozprávali si svoje životné príbehy.

Dňa 29.08.2020 sa prvýkrát v histórií našej obce konala vo farskom kostole kňazská vysviacka. Dlhú púť nášho rodáka, Miroslava Živčáka, zavŕšil emeritný pomocný biskup Mons. Andrej Imrich, jeho vysvätením na novokňaza. No týmto sa Mirova púť nekončí, ale začína sa ďalšia „etapa“ misionára Spoločnosti afrických misií (SMA). Na jeho hlavu bolo, okrem biskupových, vložených ďalších 30 párov rúk kňazov prítomných na tejto vysviacke. Primičnú sv. omšu slúžil novokňaz nasledujúci deň - v nedeľu 30.09.2020.

Ročná príprava našich birmovancov bola naplnená slávnostným udelením sviatosti duchovnej dospelosti v nedeľu 31.05.2015 na sv. omši, ktorú celebroval otec biskup, Mons. Štefan Sečka, za asistencie kňaza našej farnosti, Mgr. Dušana Kubicu. Vyslúžil sviatosť birmovania 61 kandidátom. Opäť po piatich rokoch, dňa 19.09.2020 bolo, Mons. Andrejom Imrichom, pomazaných 32 duchovne pripravených čakateľov.

19. apríla 2022 - 20. mája 2022 - rekonštrukčné práce na chodníku a schodoch pri kostole, realizované firmou Tatradlažby Poprad z Vrbova.

tags: #farnost #spisske #hanusovce