Krstné sľuby sú prisľúbeniami danými Bohu, že daná osoba sa zrieka zlého ducha a jeho pôsobenia, hriechu a všetkého, čo ohrozuje Boží život v človeku a bude sa o to snažiť po celý svoj život na základe úcty a vernosti voči Bohu. Zároveň sú aj vyjadrením toho, v čo osoba verí a jej snahy patriť Bohu a rásť v láske k nemu.
Je to rozhodnutie slobodnej vôle dať tento záväzok voči Bohu, neustále bojovať proti všetkej duchovnej temnote a stavať sa na Božiu stranu. Tieto sľuby si možno obnoviť pri spoločných liturgických sláveniach, napríklad na Veľkú noc, alebo i súkromne kedykoľvek.
Majú mimoriadnu silu proti pôsobeniu Zlého, keďže on môže pokúšať, ale nemôže prinútiť slobodnú vôľu človeka, aby sa rozhodla pre hriech. Takisto sú aj veľkou silou pre tých, ktorí sa dostávajú z mimoriadneho pôsobenia Zlého a zakorenených, návykových hriechov, čiže nerestí alebo iných duchovných problémov, pretože pomáhajú človeku, aby svojou slobodnou vôľou neustále hovoril Bohu ÁNO a pokušeniam NIE a zostával iba na Božej strane.
Podstatné je, aby neboli konané iba mechanicky a ústami, ale skutočne srdcom, s pevným rozhodnutím slobodnej vôle. Ide o celkový životný postoj človeka, o každodennú snahu, každodenný duchovný boj odporovať všetkému, čo ničí Boží život v človeku.
Milé Božie dieťa. Pripomeň si, že si bol pokrstený. Dobrý Pán ti dal v tejto sviatosti nový život. Znovuzrodil si sa z vody a z Ducha Svätého. Máš sa usilovať o to, aby tento život v tebe rástol. Máš sa chrániť pred hriechom, pretože hriech ohrozuje Boží život v tebe. Pripomeň si teda túto úlohu, ktorú na základe svojho krstu máš, a zriekni sa teraz všetkého zla a vyznaj svoju vieru.
Možno použiť túto formu:
- Zriekam sa zlého ducha.
- Zriekam sa všetkých jeho skutkov.
- Zriekam sa všetkých jeho pokušení.
Tu sa možno ešte zrieknuť pokušení, hriechov a závislostí, s ktorými má človek najviac problém.
Apoštolské vyznanie viery alebo Nicejsko-carihradské.
Záverečná modlitba obnovenia krstných sľubov:
Toto je viera naša, toto je viera Cirkvi. Túto vieru vyznávame a ona je našou slávou v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi.
Sviatosť krstu
Sviatosť krstu je prvá zo sviatostí a je vstupnou bránou ku všetkým ostatným sviatostiam. Skrze krst sa človek oslobodí od dedičného hriechu a všetkých osobných hriechov, získa adoptívne Božie synovstvo, narodí sa pre nový život v Kristovi, je naplnený posväcujúcou milosťou a začleňuje sa do Cirkvi.
Krst sa koná v mene Najsvätejšej Trojice: Otca i Syna i Ducha Svätého. Pri krste dostáva človek meno, čo je vyjadrením toho, že Boh ho povoláva po mene. Pokrstenému krstný rodič pomáha v tom, aby viedol kresťanský život, primeraný krstu.
V prípade dieťaťa o sviatosť krstu môžu požiadať rodičia dieťaťa (aspoň jeden rodič) na farskom úrade počas úradných hodín jeden mesiac pred plánovaným dátumom krstu. Je potrebné priniesť rodný list dieťaťa.
Krstným rodičom môže byť len pokrstený a pobirmovaný katolík, ktorý praktizuje svoju vieru a žije kresťanským životom. Ak krstný rodič žije v manželskom zväzku, je potrebné mať cirkevný sobáš. Sviatosť krstu sa v slovenskej reči vysluhuje v druhú a štvrtú nedeľu v mesiaci o 12:00 hodine. Pred krstom rodičia a krstní rodičia musia absolvovať katechézu.
Dospelá osoba môže požiadať o sviatosť krstu na farskom úrade v úradných hodinách. Pred vysluhovaním sviatosti krstu sa kandidát najmenej jeden rok zúčastňuje na pravidelnej katechéze a príprave.
Prvá a najpotrebnejšia zo sviatostí je krst, ktorý je vstupnou bránou ku všetkým ostatným sviatostiam. Popri birmovaní a Eucharistii je prvý zo sviatostí „kresťanskej iniciácie” (uvádzania do kresťanského života).
Sám Pán Ježiš hovorí, že krst je potrebný k spáse: „Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Jn 3,5), a: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený“ (Mk 16,16) a po jeho zmŕtvychvstaní dal jasný príkaz svojim apoštolom: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“ (Mt 28,19). Cirkev už od samého začiatku plnila tento príkaz a už od čias apoštolov ponúkla krst na odpustenie hriechov (Sk 2,38).
Skrze krst človek poznačený prvotným hriechom Adama (čiže dedičným hriechom) je vyslobodený z otroctva hriechu, získa adoptívne Božie synovstvo, narodí sa pre nový život v Kristovi, je naplnený posväcujúcou milosťou a začleňuje sa do Cirkvi. Podľa ustanovenia Kódexu kanonického práva (KKP) prijať krst je schopný každý človek, ale jedine ten, ktorý ešte nie je pokrstený (kán. 864). Keďže krst vtláča do duše nezmazateľný znak, je možné ho prijať iba raz.
Aby dospelý mohol byť pokrstený, sa vyžaduje, aby prejavil vôľu prijať krst a aby bol na to dostačujúco pripravený (KKP kán. 865 §1). Toto prípravné obdobie sa nazýva katechumenát a je uvádzaním do viery a do kresťanského života.
Cirkev už od začiatku krstila aj malé deti, veď aj ony potrebujú vyslobodenie z dedičného hriechu a znovuzrodenie v krste. K tomu je potrebné, aby aspoň jeden z rodičov alebo ten kto ich zákonne zastupuje, súhlasil s krstom a aby bola opodstatnená nádej, že dieťa bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, krst sa má odložiť (KKP kán. 868 §1). V prípade krstu detí katechumenátna výuka prichádza až po krste, s rastom a zrením dieťaťa.
Katechizmus Katolíckej cirkvi (KKC) podrobne opisuje obrad vysluhovania sviatosti krstu (1234-1243). Samotný krst sa udeľuje trojnásobným liatím vody na hlavu kandidáta alebo trojitým ponorením kandidáta do vody, čo je sprevádzané slovami: „M., ja ťa krstím v mene Otca i Syna i Ducha Svätého“. Používa sa krstná voda posvätená počas obradu krstu alebo na Veľkonočnej vigílii.
Pri krste dostáva človek meno, čo je vyjadrením toho, že Boh ho povoláva po mene. Odporúča sa dať meno svätého, ktorý bude patrónom dieťaťa alebo meno vyjadrujúce nejaké kresťanské tajomstvo alebo čnosť. Samotný krst predchádza označenie znakom kríža na čelo kandidáta a pomazanie olejom, hlásanie Božieho slova, potom kandidát (v prípade dieťaťa jeho rodičia a krstní rodičia) sa zriekne satana a všetkých jeho pokušení a vyzná vieru. Pokiaľ po krste hneď nenasleduje birmovanie, tak novopokrsteného pomažú biskupom posvätenou krizmou, čo znamená dar Ducha Svätého.
Následné odovzdanie bieleho rúcha symbolicky vyjadruje, že pokrstený si obliekol Krista. Svieca zapálená od veľkonočnej sviece symbolizuje svetlo Krista, ktoré osvecuje novopokrsteného. Na konci obradu sa zúčastnení spoločne pomodlia modlitbu Božích detí: „Otče náš“.
Ak je krstený dospelý, hneď po krste nasleduje birmovanie; zároveň novopokrstený ma plnú účasť na svätej omši a prijíma Eucharistiu. Deti birmovanie a Eucharistiu - ako vrchol ich uvádzania do kresťanského života - dostávajú až po viacročnej katechéze (KKC 1233).
V rímskokatolíckej cirkvi riadnymi vysluhovateľmi krstu sú biskup a kňaz a aj diakon. V prípade potreby však môže krstiť každý, aj nepokrstený človek, ak chce robiť to, čo robí Cirkev, keď krstí. K platnosti krstu je teda potrebné trojnásobné poliatie vodou sprevádzané slovami trojičnej krstnej formuly (KKC 1256).
Pokrstený podľa možnosti má mať krstného rodiča, ktorý mu pomáha, aby viedol kresťanský život, primeraný krstu (KKP kán. 872). Úlohu krstného rodiča môže prijať ten, kto zavŕšil šestnásty rok života, je pokrstený, pobirmovaný katolík, ktorý už prijal najsvätejšiu Eucharistiu, a vedie život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať (KKP kán. 874).
Tí, čo podstúpia smrť pre vieru, aj keď neprijali krst, sú pokrstení svojou smrťou za Krista a s Kristom - toto nazýva Cirkev ako krst krvi. Podobne, ak niekto túži po krste, ale zomrie pred jeho prijatím, táto jeho túžba mu zaisťuje spásu - toto je krst túžby (KKC 1258-1259).
Krst je totálne znovuzrodenie, odpúšťajú sa ním všetky hriechy, dedičný hriech i všetky osobné hriechy, ako aj všetky tresty za hriechy. Novopokrstený sa stáva novým stvorením, adoptívnym Božím synom, Kristovým údom, Kristovým spoludedičom a chrámom Ducha Svätého. Boh mu dá milosť ospravodlivenia, ktorá ho robí schopným veriť v Boha, dúfať v neho a milovať ho a umožňuje mu rásť v dobrom. Okrem toho mu dáva účasť na spoločnom kňazstve veriacich, včleňuje ho do Cirkvi a dáva mu právo prijímať sviatosti (KKC 1263-1269). Krst ale privádza iba na prah nového života a u všetkých pokrstených, u detí i dospelých, má viera a prijatá milosť po krste rásť. V prípade detí je dôležitá pomoc rodičov a krstných rodičov ale aj celého cirkevného spoločenstva (KKC 1254-1255).
V dňoch od 19.10.2019 do 27.10.2019 sa konali v našej farnosti Ľubica Ľudové misie. Sväté misie prebiehali v našom gréckokatolíckom chráme Zosnutia Presvätej Bohorodičky v Ľubici. Tieto misie viedli otcovia redemtoristi o. Jozef Jurčenko CSsR a o. Celé misie prebiehali v duchu hesla Sv. otca Františka „Pokrstení a poslaní“.
Počas dní misií boli každý deň aj pobožnosti a samozrejme každý deň otcovia misionári slúžili veriacemu ľudu vo sviatosti zmierenia a duchovných rozhovoroch. V rámci tohto misijného týždňa sme mohli prijať sviatosť pomazania chorých, obnoviť si svoje krstné sľuby a aj manželské páry si mohli obnoviť svoje manželské sľuby.
Celé misie boli zakončené v nedeľu, kedy po sv. liturgii a po myrovaní bol posvätený misijný kríž a celá farnosť sa zjednotila v modlitbe za Sv. otca s možnosťou získania plnomocných odpustkov. Tieto misie pre našu farnosť priniesli doslova Rieku života, ktorá oblažila a napojila smädný ľud.
Modlitba na obnovenie krstných sľubov
Bože, Otče, som šťastný (šťastná), že som tvojím synom (tvojou dcérou), bratom (sestrou) tvojho Syna Ježiša Krista, chrámom Ducha Svätého a členom (členkou) svätej katolíckej Cirkvi. Zo srdca ti ďakujem za túto nesmiernu milosť.
Pri spomienke na svoj krst znovu sa zriekam zlého ducha aj všetkých jeho skutkov a všetkých pokušení a vyznávam svoju vieru i vieru tvojej Cirkvi:
Verím v teba, Bože, Otče všemohúci, Stvoriteľ neba i zeme. Verím v Ježiša Krista, tvojho Syna a nášho Pána, narodeného z Márie Panny, umučeného a pochovaného, ktorý vstal z mŕtvych a sedí po tvojej pravici. Verím v Ducha Svätého, vo svätú katolícku Cirkev, v spoločenstvo svätých, v odpustenie hriechov, vo vzkriesenie tela a v život večný.
Toto je viera moja, toto je viera Cirkvi. Túto vieru vyznávam a ona je mojou slávou v Ježišovi Kristovi, našom Pánovi. Amen.
Sviatosť birmovania je sviatosťou kresťanskej zrelosti a je potrebné na dovŕšenie krstnej milosti. Veriaceho obdaruje darmi Ducha Svätého, prehĺbi v ňom krstnú milosť, dokonalejšie ho spája s Kristom a s Cirkvou a dáva mu silu vydávať svedectvo o kresťanskej viere vo svete.
Pán Ježiš pri jeho nanebovstúpení svojim apoštolom prikázal, aby zostali v Jeruzaleme, kým ich nenaplní moc z výsosti. V deň Turíc na nich zostúpil a naplnil ich Duch Svätý (Sk 2, 1-4) a učinil ich schopnými na ohlasovanie evanjelia. Od tých čias apoštoli, tým ktorí uverili v Krista a dali sa pokrstiť, vkladaním rúk udeľovali dar Ducha Svätého (Sk 8, 15-17; 19, 5-6). Čoskoro sa ku vkladaniu rúk pridalo pomazanie krizmou, ako znak posvätenia..
V prvých storočiach kresťanstva birmovanie zvyčajne vysluhovali spolu s krstom, neskôr v rímskokatolíckej cirkvi rozmnožením farností a čoraz väčším počtom krstov detí zaviedli časové oddelenie týchto dvoch sviatostí, na jednej strane preto, lebo birmovanie je vyhradené biskupovi a na druhej strane počkajú, kým dieťa dosiahne vek usudzovania. Ale keď sa krstí dospelý, vysluhuje sa mu hneď aj sviatosť birmovania a Eucharistie.
Katechizmus katolíckej cirkvi (KKC) hovorí, že sviatosť birmovania môže a má prijať každý pokrstený, ktorý ešte nebol birmovaný. Keďže krst, birmovanie a Eucharistia tvoria jednotu, veriaci sú povinní prijať túto sviatosť vo vhodnom čase, lebo sviatosť krstu je síce bez birmovania a Eucharistie platná a účinná, ale uvádzanie do kresťanského života ostáva neúplné (1306). Dolnú vekovú hranicu na prijatie birmovanie určuje Konferencia biskupov daného územia. Na Slovensku je táto veková hranica 13 rokov. Ale v nebezpečenstve smrti sa má deťom udeliť birmovanie, aj keď ešte nedosiahli vek usudzovania. (KKC 1307).
Riadnym vysluhovateľom birmovania je biskup alebo v prípade potreby ním splnomocnený kňaz. Kódex kanonického práva (KKC) určuje, že sviatosť birmovania sa udeľuje pomazaním krizmou na čele, ktoré sa vykonáva vložením ruky a slovami, predpísanými v schválených liturgických knihách (kán. 880 §1). Krizma je olivový olej zmiešaný s balzamom, ktorý na Zelený štvrtok posviaca biskup. Vysluhovateľ sviatosti kladie ruku na hlavu birmovanca a pomaže krizmou na čele so slovami: ,M., prijmi znak daru Ducha Svätého!“, na čo birmovanec odpovie: „Amen.“ Nasledujúci dialóg: „Pokoj s tebou!“ - „I s duchom tvojim“ je prejavom cirkevného spoločenstva s biskupom a so všetkými veriacimi. Aj v tom prípade, ak nebirmuje biskup, ale kňaz, musí použiť biskupom posvätenú krizmu.
Obnova krstných sľubov HD
Plnosť darov Ducha Svätého, ktoré veriaci dostáva vo sviatosti birmovania, je vyjadrená symbolickým číslom sedem. Sedem darov - múdrosti, rozumu, rady, sily, poznania, nábožnosti a bázne voči Bohu - prináša vzrast a prehĺbenie krstnej milosti v birmovanom, pevnejšie ho zjednocuje s Kristom, zdokonaľuje jeho spojenie s Cirkvou, dáva mu osobitnú silu Ducha Svätého, aby ako pravý Kristov svedok slovom i skutkom šíril a bránil vieru (KKC 1303)
Sviatosť birmovania teda môžu prijať pokrstení veriaci, ktorí majú úmysel ju prijať, zúčastnili sa birmovnej katechézy, sú v stave milosti (birmovanie musí predchádzať spoveď), obnovia krstné sľuby, vyznajú vieru a sú pripravení vziať na seba úlohu Kristovho učeníka a svedka v cirkevnom spoločenstve i vo svete (KKC 1319). Birmovanec dostane nové meno (birmovné meno), ktoré je znakom toho, že Boh ho oslovuje po mene. V jeho poslaní mu pomáha birmovný rodič, ktorého úlohou je starať sa, aby sa pobirmovaný správal ako opravdivý Kristov svedok a aby verne plnil povinnosti, ktoré s touto sviatosťou súvisia (KKP kán. 892).
Prijatie sviatosti birmovania sa vyžaduje prv, než kresťan prijme niektoré ďalšie záväzky a úlohy v Cirkvi, ako je diakonská alebo kňazská vysviacka, sviatosť manželstva alebo úloha krstného a birmovného rodiča.
Modlitba o dary Ducha Svätého
Príď, Duchu Svätý, a naplň naše srdcia darom múdrosti, aby sme spoznali márnosť pozemských vecí a iba nebeského Otca, jediné a najvyššie dobro, milovali a v ňom vyhľadávali zaľúbenie.
Príď, Duchu Svätý, a naplň naše srdcia darom rozumu, aby sme vždy viac a viac poznávali tajomstvá svätého náboženstva a vždy rozoznávali dobro od zla.
Príď, Duchu Svätý, a naplň naše srdcia darom rady, aby sme sa v pochybnostiach vyhli každému omylu a vždy si volili to, čo slúži Bohu k oslave a nám k spaseniu.
Príď, Duchu Svätý, a naplň naše srdcia darom sily, aby sme statočne premáhali všetky pokušenia, verne zachovávali Božie prikázania a trpezlivo znášali všetky protivenstvá.
Príď, Duchu Svätý, a naplň naše srdcia darom poznania, aby sme všetky veci používali len na oslavu Boha a k spaseniu seba i blížnych.
Príď, Duchu Svätý, a naplň naše srdcia darom nábožnosti, aby sme milovali modlitbu, boli horliví v službe Bohu a s dôverou sa vinuli k Bohu a k nebeským veciam.
Príď, Duchu Svätý, a naplň naše srdcia darom bázne voči Bohu, aby sme vždy pamätali na neho a z úcty k nemu chránili sa všetkého, čím by sme mohli uraziť jeho božskú velebnosť.
Duch Svätý, náš Tešiteľ, pomáhaj mi! Tebe odporúčam svoju dušu, svoje telo a všetko, čo mám. Do tvojich rúk odovzdávam celý svoj život i jeho koniec. Daj, aby som prežíval/a život v službe tebe a konal/a ozajstné pokánie za hriechy skôr, ako moja duša zanechá tento svet. Podrobujem sa tvojmu riadeniu a zverujem sa pod tvoju ochranu. Bože, bráň mňa biedneho/u a zachráň ma od všetkého zla! Osvecuj a poúčaj môj rozum, spravuj moju dušu, moje telo a posilňuj ma. Daj mi pevnú vieru, istú nádej, čistú a dokonalú lásku. Daj, aby som ťa vrúcne miloval/a a vždy a všade plnil/a tvoju vôľu. Amen.
Eucharistia alebo Oltárna sviatosť je najsvätejšia spomedzi všetkých sviatostí, lebo pod spôsobmi chleba a vína sám Pán Ježiš Kristus je v nej prítomný svojím telom a krvou. Eucharistiu môžu veriaci prijímať vo svätom prijímaní, keď pod spôsobom premenenej hostie prijímajú samotného Pána, aby zjednotení s ním mali účasť na jeho božskom živote.
Oltárna sviatosť (čiže premenené hostie) sa uchováva v kostole vo svätostánku, takto v kostole je prítomný sám Pán Ježiš (na túto skutočnosť upozorňujú horiace sviece po obidvoch stranách svätostánku). Jemu vyjadrujeme úctu, keď pri vstupe do kostola si kľakneme smerom k svätostánku.