Deň Svätého Martina je výnimočným dňom, ktorý bol v živote našich predkov dňom zúčtovania, pranostík a predpovedí budúcnosti. My si na tento deň spomíname hlavne pre hody a nové víno, ale 11. november bol výnimočným dňom v živote našich predkov.
Kto bol Svätý Martin?
Biskup Martin sa narodil v 4. storočí v Savárii, čo je dnes mesto v Maďarsku, Szombathely. Uctievajú ho ako patróna Maďarska a považujú ho za najpopulárnejšieho svätca Európy. Dôležitá bola aj jeho misionárska činnosť. O jeho dobromyseľnosti, ochote pomôcť a zázrakoch rozpráva niekoľko legiend.
Podľa jedného z príbehov bol proti tomu, aby ho zvolili za biskupa francúzskeho Tours, preto sa ukryl medzi husami, ktoré ho svojím gagotom prezradili. Kvôli tomu sa niekedy vyobrazuje s husou.
Životný príbeh Sv. Martina
- Meno: Martin z Tours
- Narodený: 316/317 n. l., Savaria (dnešné mesto Szombathely, Maďarsko)
- Umretý: 08.11.397, Candes (dnešné mesto Candes-Saint-Martin, Francúzsko)
- Sviatok: 11. november (dátum jeho pochovania)
Sv. Martin sa narodil v meste Szombathely na území dnešného Maďarska okolo roku 316 v pohanskej rodine. Jeho otec mal vysokú hodnosť vo vojsku, bol tribúnom (plukovníkom). Rodičia sa presťahovali do Pavie v severnom Taliansku. Neboli síce pokrstení, ale veľmi dbali na to, aby Martina nepokazili vojaci svojou nemravnosťou a tvrdosťou. Malý Martin bez vedomia rodičov začal chodiť na stretnutia katechumenov (tých, čo sa pripravujú na krst). Keď mal pätnásť rokov, mal byť pokrstený.
Vtedy však cisár Konštantín vydal rozkaz, aby sa do vojska zapojili všetci schopní synovia starých a vyslúžených vojakov. Martinovmu otcovi sa nepáčilo synovo tiché a utiahnuté správanie, a tak ho tiež prihlásil do vojska. Martin bol zaradený do jazdeckého pluku, ktorý odchádzal do Amiens v severnej Galii (Francúzsko). Martin sa však nepokazil. Ku všetkým, aj k svojim podriadeným bol láskavý, bol štedrý voči svojmu sluhovi, aj voči chudobným. V meste Amiens sa odohral aj ten známy príbeh, keď stretol pri svojej ceste na koni žobráka, ktorý sa triasol zimou. Martin všetko rozdal, nemal pri sebe nič, a tak mu dal polovicu svojho plášťa.
Vtedy v noci sa mu zjavil Pán Ježiš odiaty polovicou plášťa, ktorý Martin daroval žobrákovi. Hneď na druhý deň sa dal Martin v meste pokrstiť. Bolo to v roku 339, mal vtedy asi dvadsaťtri rokov.
Po čase odišiel z vojska, utiahol sa do samoty. Nejaký čas potom počúval biskupa sv. Hilára v Poitiers (západná Galia) a potom odišiel za svojimi rodičmi, ktorí sa medzitým presťahovali späť do Martinovho rodného mesta. Martinova matka sa stala tiež kresťankou. Otec neopustil pohanské zvyky až do smrti. Martin sa stal neúnavným bojovníkom proti bludu ariánov. Tí ho však za to vyhnali z mesta. Chcel ísť za Hilárom, no toho tiež stihol podobný osud. A tak sa nakoniec ocitol až na malom ostrove Galinaria oproti Janovu, kde osamote žil.
Začiatkom roka 360 sa Hilár vrátil z vyhnanstva, Martin sa rozhodol ísť za ním. Hilár ho chcel vysvätiť za kňaza, no Martin sa necítil hodný. Usadil sa radšej v meste Piktavium v Galii, kde žil v prvom galskom kláštore spolu s niekoľkými mužmi.
V roku 371 sa uprázdnil biskupský stolec v meste Tours. Ľudia si žiadali, aby bol biskupom práve Martin. On samozrejme nechcel. No násilím ho vyviedli z jeho úkrytu, ktorý mal medzi husami, ktoré ho svojím gagotom prezradili. 4. júla 371 bol vysvätený za biskupa. Za svoje sídlo si zvolil miesto asi dva kilometre od mesta Tours pri rieke Loire, kde vystaval drevený kláštor. Žil tam aj s asi osemdesiatimi učeníkmi. Nič nevlastnili, žili veľmi skromne. Martin zriedka opúšťal samotu, ale vedel rázne zakročiť, keď bolo treba. Keď dal cisárov brat Valens upáliť osemdesiat katolíckych kňazov, Martin sa vybral za cisárom Valentiniánom, aby ho napomenul. Valentinián si ho potom často volal ako poradcu na svoj dvor. Martin mal veľa zásluh aj na obrátení mnohých pohanov, ktorých bolo v okolí Tours veľmi veľa. Po zvyšok svojho života zostal skromným, poníženým; spával na holej zemi. Zomrel 8.novembra 397. Jeho telo pochovali 11.novembra na cintoríne za mestom Tours.
Hody na deň Sv. Martina
Aj pôvod hostiny sa datuje do rímskych čias, v novembri pripravili hostinu z novej úrody, vtedy ochutnali aj nové víno. Na posledný sviatok pred 40-dňovým pôstom pred Vianocami zarezali vykŕmené husi, odtiaľ pochádza popularita husacích jedál.
Ku sviatku sv. Martina patrila a naďalej aj patrí dobre vykŕmená a upečená tzv. Martinská hus. Pôvod spojitosti medzi sv. Martinom a husou môžeme nájsť v dvoch legendách. Prvá hovorí, že husi sv. Martina pri kázaní toľko rušili, že teraz pykajú na svätomartinskom pekáči. Druhá hovorí, že sv. Martin sa pred svojou voľbou biskupa zo skromnosti skrýval v husom obydlí, ale husi ho svojím gáganím prezradili. Ak už to bolo tak či onak, každopádne hus patrila k hlavným pokrmom. Rozdeľovanie jej mäsa malo určené poradie. Najnižší sluha dostal krídlo, aby vraj pri práci lietal, vyšší sluha stehno, hospodár si sám nechal zvyšok. Koža z husacích nôh sa dávala do lodičiek pod nohy, aby sa nepotili, alebo medzi prsty, aby sa nerobili kurie oká.
Známe bolo tiež svätomartinské pečivo. Okrem husi sa podávali svätomartinské rožky, rohy alebo podkovy. Martinskými rohmi dievčatá obdarovali svojich chlapcov. Veľký rožok, plnený makom alebo lekvárom, bol obdarovaný zo služby odchádzajúci čeľadník alebo slúžka, pretože práve na sv. Martina väčšina z nich menila službu a dostávali za svoju prácu mzdu. Niektorým hospodár predĺžil zmluvu, iní odišli.
Na mnohých miestach bola konzumovaná v deň svätcovho sviatku. Súvisela s ukončením pracovného roka, s odvodom úrokov vrchnosti, s adventným šesťtýždňovým pôstom a vo vinárskych oblastiach s ochutnávkou prvého vína.
V niektorých oblastiach sa zapaľovali martinské ohne, ktoré nahradili lampióny, posväcoval sa chlieb a pieklo obradné pečivo. Deň 11. novembra sa vyznačoval ľudovým veselením, začínali fungovať tribunály, parlamenty, školy, oslavovali sa voľby do zastupiteľstiev, platili sa dane a obnovovali kontrakty.
Ďalšou vychýrenou martinskou pochúťkou boli pečené sladké rožky. Piekli sa z kysnutého cesta, plnili sa makom alebo lekvárom a mali tvar podkovy alebo pastierskeho rohu. Tie dostávali pastieri ako výslužku, alebo nimi dievča obdarilo svojho milého. Martinské rožky sa väčšinou piekli z žitnej múky alebo pšeničnej. Nazývali sa aj martiny, martinské podkovy, roháče, rohy, zahýbaky, vandrovnice, ale tiež „Rožok sväto-Martinský, Articulaturn Martinale, Martinshorn.
Viazali sa do tvaru zahnutého valčeka, plnili sa makom, hruškovými či slivkovými lekvármi, orechmi, perníkom aj mrkvou.
Pranostika na deň Sv. Martina
Sviatok biskupa bol zároveň dňom, kedy bola zakázaná práca okrem zúčtovania, ale gazdovia sa pokúšali podľa vlastných pozorovaní predpovedať aj obdobie, ktoré ich čakalo. Podľa ľudových pozorovaní, ak Martin príde na bielom koni, bude zima mierna - čiže, ak 11. novembra bude snežiť, tak najbližšie nebudú tuhé mrazy. Podľa iného pozorovania počasie tohto dňa predpovedá marcové počasie.
Predpovedali aj z hrudnej kosti husi, ktorú zjedli: ak bola kosť hnedá a krátka, tak zima mala byť zablatená, ak bola kosť dlhá, tak zima mala byť zasnežená.
Martinské porekadlá:
- "Na svätého Martina, plače husia rodina."
- "Na svätého Martina, kúri sa z komína."
- "Ak príde Martin na bielom koni, metelica metelicu honí."
Šťavnatá pečená husa s kmínem, medem a kořenovou zeleninou - M.Ihnačák - RECEPTY KUCHYNĚ LIDLU
Zachované tradície
Zvyky na deň Svätého Martina sa viažu hlavne k osobám, ktoré sa živili poľnohospodárstvom alebo pastierstvom, to bol totiž deň výplaty. Sprievod na deň Sv. Martina je ale známy aj v našom okolí.
Fakľový pochod, pochádzajúci z Nemecka, prináša medzi ľudí svetlo, symbolizujúce dobré činy. Zapálené svetlo lampiónov má presvietiť tmavé miesta v nás a zároveň má ukázať aj správnu cestu ľuďom okolo nás. Svetlo je symbolom nádeje a radosti. V kresťanstve symbolizuje múdrosť a zjavenie.
Na sv. Martina sa zvykli konať aj výročné trhy a jarmoky. Taktiež hody bývali najmä tam, kde mali Martina za patróna. A čo nesmelo chýbať na sviatočne prestretom stole? No predsa dobre vykŕmená a chrumkavo upečená hus.
Vo Vajnoroch nosil pastier do každého domu brezový prút (marcina) a vinšoval. Prútom sa potom šibal dobytok pri prvom výhone na jar a prikúpený dobytok pred vstupom do maštale.
Jeho pamiatku pripomína aj túra
V deň Svätého Martina síce počasie nie je veľmi príjemné pre dlhé pešie túry, ale aj počas roka sa oplatí pripomínať si meno biskupa, ako aj jeho cesty Via Sancti Martini.