Život kňaza je často spojený s putovaním, službou a hlbokou vierou. Jedným z takýchto kňazov je aj Pavol Kopecký, ktorého životná cesta je plná zaujímavých momentov a obratov.
Narodil sa v roku 1969 v Bratislave ako štvrté zo šiestich detí. V roku 1988 vstúpil do kňazského seminára a začal študovať teológiu.
Takýto bol každodenný život v roku 1988
Katedrála svätého Martina v Bratislave
Pôsobenie na Slovensku
Pôsobil ako kaplán v Seredi, Nových Zámkoch a v Komárne. Na všetky tri kaplánske miesta v Seredi, Nových Zámkoch aj v Komárne spomína veľmi rád, pretože život vo farnostiach bol naozaj živý. Mládež bola zapálená, rodičia sa cez svoje deti vracali späť k viere, chodili s nimi do kostola.
Misijná činnosť v USA
Bol mladým kňazom, keď ho v roku 1998 arcibiskup Sokol poslal do USA. V rokoch 1998 - 2017 pôsobil ako farár vo farnosti sv. Cyrila a Metoda v Sterling Heights v Detroite. Strávil tam 19 rokov ako správca pôvodne slovenskej farnosti na predmestí Detroitu.
Pôvodne som mal ísť na rok, tak znela dohoda medzi mojím a detroitským arcibiskupom. Potom to predĺžili o dva roky, znova o dva roky a potom na mňa zabudli (smiech).
V slovenských farnostiach v USA a Kanade je ich asi dvanásť. Najviac Slovákov žije na osi Pensylvánia - Ohio - Michigan, pretože kedysi tu bol silný banský, oceliarsky a automobilový priemysel.
Detroit
Život vo farnosti v Detroite
Áno, bola to farnosť pôvodne zriadená pre Slovákov, v ktorej časom začali prevažovať Američania. Tých bolo 90 až 95 percent. Dochádzali aj z väčších vzdialeností, takže okrem iných vecí som musel riešiť aj dostatok parkovacích miest. Lebo ľudia do kostola a priľahlých pastoračných priestorov neprichádzali len na omše, ale rodičia tu vozili deti aj na náboženstvo. Asi 300 až 400.
Keď som prišiel do svojej už bývalej farnosti, bolo zaregistrovaných asi dvesto domácností. Keď som pred rokom odchádzal, bolo ich 1 200. Do sto z nich bolo slovenských.
Na nedeľné omše prichádzalo súhrnne asi 2 500 ľudí. Na hlavnej anglickej omši bývalo od 600 do 700 ľudí, na slovenskej približne stovka.
Návrat na Slovensko
Po návrate na Slovensko sa stal výpomocným duchovným vo farnosti Bratislava - Blumentál. Je tiež koordinátorom pre medzinárodnú anglicky hovoriacu komunitu v Bratislave pri kostole sv. Spomínali ste sesterskú africkú farnosť, ktorú ste podporovali.
Niekoľkokrát do našej farnosti zavítal jeden biskup z Tanzánie. Opätovne nás pozýval, aby sme sa k nim prišli pozrieť, tak som sa tam v roku 2008 vybral a videl som, že naozaj potrebujú našu pomoc.
Biskup mi navrhol, aby si moja farnosť adoptovala jednu ich farnosť. Bola to farnosť Svätej rodiny v meste Kagongwa. Každý druhý rok som tam chodieval so skupinou farníkov na misijnú skúsenosť. Počas troch týždňov jedni pracovali manuálne, iní učili deti angličtinu, tí, ktorí mali zdravotnícke vzdelanie, pomáhali v nemocnici.
Postoj k liturgii a viere
Usiloval som sa, aby v našej farnosti bola liturgia slávená čo najúctivejšie. Poskytovali sme každodennú možnosť svätej spovede. V kázňach sme sa nevyhýbali témam, ktoré sú citlivé a pre mnohých nepríjemné. Napríklad sme hovorili o potrate ako o vražde. Myslím, že mnohí veriaci si cenili práve to, že otvorene hovoríme o prolife témach či sexuálnej morálke.
Už dlho sa totiž ukazuje jedna vec - snaha zapáčiť sa ľuďom tým, že rozriedime kresťanské učenie, neprináša ovocie. Mnohé americké farnosti majú komunitný charakter. Aj my sme mali mnoho pravidelných podujatí pre deti, mládež či pre dospelých. Príležitostí stretať a zapájať sa bolo naozaj dosť.
Slávil som ju raz týždenne a prichádzalo na ňu od 100 do 150 ľudí. Boli tam všetky vekové kategórie, dokonca som mal aj štyroch či piatich stálych miništrantov.
Hovorí, že je za tým snaha robiť to, čo cirkev má - ponúkať denne možnosť spovede, byť verný katolíckemu učeniu a nerobiť liturgické experimenty. Naučil sa slúžiť aj tridentskú omšu, no keď ho stretnete na ulici, určite ho nebudete tipovať na tradicionalistu.
Príspevky veriacich
Keďže v USA platí odluka cirkvi od štátu, na chod farnosti prispievajú samotní veriaci. Každá registrovaná domácnosť má svoje farské číslo. Na začiatku roka dostane 52 obálok, na každý týždeň jednu. K nim dostane ďalších 12, jednu na mesiac, na podporu sesterskej farnosti v Afrike. Keďže daňové priznania sa v USA podávajú k 15. aprílu, každá rodina predtým dostala presný výpis, koľko prispeli počas uplynulého roka na našu a africkú farnosť či na iné účely, a to si doložili k daňovému priznaniu.
Ročný príjem farnosti bol okolo 1,5 milióna dolárov. Z každého daru sme však odvádzali sedempercentnú arcidiecéznu daň, z ktorej boli financované potreby arcidiecézy.
Približne 50 dolárov týždenne na jednu domácnosť.
Spolupráca s laikmi
Výučba náboženstva bola do veľkej miery postavená práve na laikoch. Keďže na náboženstvo v posledných rokoch chodilo okolo 450 detí, nemal som šancu stíhať to sám s kaplánom. Približne 60. Deti boli rozdelené do 15-členných skupinkách a v každej bol jeden hlavný a jeden pomocný katechéta. Často nimi boli stredoškoláci, ktorí keď sa podučili a dospeli, stali sa hlavnými katechétmi.
Jednoducho, farníci sa chceli zapájať do života svojej farnosti. Áno, ekonóma, sekretárku, koordinátorku katechétov, koordinátorku mládežníckych skupín, organistu, údržbára a upratovačku. Jasné.
Pavol Kopecký zostáva inšpiráciou pre mnohých veriacich, ktorí hľadajú hlbší zmysel viery a aktívnu službu v Cirkvi.