Košice, mesto s bohatou históriou, zohrávalo významnú úlohu aj v náboženskom živote. História evanjelickej cirkvi v Košiciach siaha až do obdobia reformácie. Podobne aj gréckokatolícka cirkev má v meste dlhé korene a prešla zložitým vývojom.
Evanjelický kostol v Košiciach na Mlynskej ulici.
Evanjelická cirkev v Košiciach
História evanjelických kostolov v meste Košice sa začala okolo roku 1528, keď krátko po reformácii Martina Luthera navštevovali veriaci služby Božie v priestoroch kostolov, ktoré stáli na miestach Dómu sv. Alžbety a Kaplnky sv. Michala. V polovici 16. storočia skoro všetci občania Košíc prijali reformáciu, stali sa evanjelikmi.
Prvý drevený kostol bol postavený v areáli cintorína na Žriedlovej ulici v roku 1687, ale zničil ho požiar. Ďalšie, v rovnakom priestore, boli postavené v rokoch 1713 a 1724. Pri rekatolizácii v roku 1671 vyšlo cisárske nariadenie, že kostoly, ktoré protestanti sami nepostavili, musia vrátiť pôvodnému majiteľovi. Z politických dôvodov sa v nasledujúcom období niekoľko krát vymenili konfesní užívatelia kostolov, až si evanjelici pri svojom cintoríne za hradbami postavili drevený kostol.
V roku 1804 bol na dnešnej Mlynskej ulici položený základný kameň súčasného evanjelického kostola - jeho posviacka sa uskutočnila dňa 18. augusta 1816. Pôdorysne je to centrálny kostol, ovál, z ktorého vo forme kríža vychádzajú ďalšie priestory. Počas výstavby sa k nej pripojili aj maďarský evanjelici, ktorí zakúpili zvony.
Vzhľadom na rozsiahly rast mesta v druhej polovici 20. storočia vznikla prirodzená potreba, aby sa cirkev priblížila ľuďom tam, kde žijú, a tak vznikol nový evanjelický cirkevný zbor Košice - Terasa. "Prvé služby Božie v západnej časti Košíc sa uskutočnili v priestoroch Magistrátu mesta Košice 22. apríla 2000 s farárom Dušanom Havrilom a biskupom Júliusom Filom.
Nový evanjelický kostol na Toryskej ulici
Po dvesto rokoch majú košickí evanjelici nový kostol. Umiestnený je na Toryskej ulici v košickej mestskej časti Západ. Posviacka nového kostola a slávnostné služby Božie sa uskutočnili v nedeľu 30. septembra 2018 o 10.00 hod.
Pred posviackou o 9.30 zasadili pred novým kostolom symbolický strom. Posviacku vykonal dôstojný brat biskup Slavomír Sabol, biskup Východného dištriktu ECAV. Kostol bol vybudovaný podľa projektu architekta Mariána Ferja a okrem priestorov samotného chrámu disponuje kanceláriami farského úradu, zborovej siene, priestormi pre mamičky s deťmi, je tam detská besiedka aj služobný byt.
Zaujímavosťou kostola je veža, ktorá však nie je zvonicou, ale v noci bude svietiť príslušnými liturgickými farbami v súlade s cirkevným rokom. Nový evanjelický kostol dnes zaujímavo dotvára trojlístok kresťanských chrámov na Toryskej ulici, keď v susedstve je rímskokatolícky chrám sv. Gorazda a spoločníkov a gréckokatolícky kostol sv. apoštolov Petra a Pavla.
„Budeme sa spoločne tešiť, keď po dobudovaní nášho chrámu Božieho vznikne v sídliskových častiach mesta Košice unikátny kresťanský priestor, ktorý by som charakterizoval ako Námestie Ekumény,“ povedal pri posviacke základného kameňa dňa 17. júla 2005 Igor Mišina, vtedy biskup Východného dištriktu ECAV na Slovensku, ktorý bude ako emeritný biskup aj na posviacke nového kostola.
Trojica chrámov na Toryskej ulici v Košiciach.
Gréckokatolícka cirkev v Košiciach
Z dejín vieme, že východný obrad bol na území mesta prítomný počas mnohých stáročí. Dokonca vieme aj o tom, že Košice boli na konci 18. storočia centrom vzdelávania gréckokatolíckej mládeže. A to nielen zo Slovenska, ale aj z historického územia Podkarpatskej Rusi, ba dokonca i dnešného Poľska. Študovali tu aj deti kantorov, ale aj gréckokatolícke deti z nekňazských rodín.
Koncom 18. a v 19. storočí boli Košice centrom gréckokatolíckej tlače, a to vďaka miestnym podnikom Ellingeriana a tlačiarni Karola Werfera. Práve koncom 18. storočia vzniká v Košiciach i vikariát, ktorý sa stal základom dnešného Prešovského gréckokatolíckeho biskupstva. Po rozdelení Mukačevského biskupstva sa v roku 1818 stáva Prešovské biskupstvo samostatným.
Vtedy Košice nemali ani svoju gréckokatolícku farnosť ani svojho kňaza. Gréckokatolícki veriaci patrili do farnosti Zdoba, malej dedinky asi 6 km východne od Košíc. Košický rímskokatolícky biskup Jozef Kunszt povolil slúženie gréckokatolíckych bohoslužieb v Michalskej kaplnke pri Dóme sv. Alžbety.
Gréckokatolíci však potrebovali už stálu pastoračnú starostlivosť, preto sa púšťa do stavby fary, pre ktorú získal pozemok „ za hradbami“, na mieste, kde v 14. storočí pretekala rieka Hornád. Roku 1879 prešovský biskup Mikuláš Tóth menuje za správcu farnosti o. Júliusa Viszlockého a dňa 25. apríla 1882 sa slávnostne kladie a posviaca základný kameň gréckokatolíckeho chrámu v Košiciach. Chrám je dlhý 46m, vysoký je 17m a jeho šírka je 14m.
V apríli r. 1968, po obnovení činnosti gréckokatolíckej cirkvi, sa ďalším správcom košickej farnosti stal o. Bartolomej Demko, ktorý spolu s o. kaplánom o. Viktorom Skorodenským za aktívnej účasti veriacich znovu obnovili bohoslužobný život. V roku 1997 sa košický chrám stal katedrálou - sídelným chrámom košického apoštolského exarchu vladyku Milana Chautura, C.Ss.R.
Už pred koncom socializmu boli Košice najväčšou gréckokatolíckou farnosťou vo vtedajšom Česko-Slovensku, čo sa týka počtu veriacich. To viedlo po roku 1989 k postupnému začiatku slúženia sv. liturgií aj v iných častiach mesta.
Nové gréckokatolícke farnosti v Košiciach
V Košiciach vznikli dve nové gréckokatolícke farnosti. Dekrétom vladyku Cyrila Vasiľa SJ, apoštolského administrátora Košickej eparchie, č. 516/2020, vznikla s účinnosťou od 1. júla 2020 farnosť Košice - Sever. Dekrétom č. 443/2020, s účinnosťou od 1. júla 2020 vznikla farnosť Košice - Šaca.
Prvými farármi nových farností sa stali Martin Mati pre Košice - Sever a Marcel Gajdoš pre Košice - Šaca. Posledných približne 20 rokov fungovali košickí gréckokatolíci v piatich farnostiach:
- Katedrálnej farnosti Košice - Staré Mesto
- Farnosti Košice - Západ, ktorá pokrýva hlavne veriacich na sídliskách Terasa a KVP
- Farnosti Košice - Furča, slúžiacej gréckokatolíkom na sídlisku Dargovských hrdinov
- Farnosti Košice - Ťahanovce - na rovnomennom sídlisku
- Farnosti Presvätej Bohorodičky Ochrankyne v mestskej časti Košice - Nad jazerom
Vznik nových farností svedčí o raste a vitalite gréckokatolíckej komunity v Košiciach.