Obec Duplín sa nachádza na východnom Slovensku a jej história siaha až do stredoveku. V tomto článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť rímskokatolíckeho kostola v Duplíne, ako aj na vývoj obce samotnej.
História obce Duplín
Najstaršie správy o Duplíne pochádzajú z listín z roku 1379, ktoré vznikli pri výmene vlastníkov panstva Stročín. Podľa dohody, ktorú potvrdil kráľ Ľudovít I., šľachtici Ákošovci dali stročínske panstvo šľachticom Cudarovcom. Jeho majetkovou súčasťou bol aj Duplín. Je evidentné, že jestvoval aj pred rokom 1379.
V písomnostiach od 14. storočia sa táto dedina vyskytuje iba pod názvom Duplín, hoci vo viacerých pravopisných obmenách. Je pravdepodobné, že patrí k početnej skupine názvov starobylých slovenských sídlisk, ktorých názvy boli odvodené od osobného mena a zakončené koncovkou - ín. Taký výklad názvu vedie k predpokladu, že Duplín, spolu so susedným Stročínom boli najstaršími sídliskami v doline hornej Ondavy, jestvujúcimi už pred 11. storočím.
Zemepáni makovického panstva dali v Duplíne postaviť mýtnicu a zaviedli vyberanie mýta od prevážaných tovarov. Najstaršia správa o tunajšom mýte je z roku 1506. Vyberanie mýtnych poplatkov treba predpokladať aj v 15., prípadne 14. storočí. Táto skutočnosť nepriamo, ale nezvratne dokazuje obchodnú frekvenciu po krajinskej ceste tiahnúcej sa údolím hornej Ondavy v 15. - 16. storočí.
V roku 1427 boli duplínske sedliacke domácnosti zdanené daňou kráľovi od 40 port. Duplín patril k veľkým dedinám nielen v doline hornej Ondavy, ale v Šariši vôbec.
Život v obci v 16. storočí
V 16. storočí bolo šoltýstvo v Duplíne tradičnou inštitúciou a tamojší obyvatelia užívali zákupné, roľnícke právo. Napriek pestrému sídliskovému a právnemu vývinu v 14. - 15. storočí zostal Duplín aj v 16. storočí dedinou so slovenským obyvateľstvom, ktorého hlavným zamestnaním bolo roľníctvo.
V 2. polovici 16. storočia v Duplíne žilo 5 - 7 želiarskych domácností. Koncom 16. storočia bol Duplín stredne veľkou dedinou s poddanským obyvateľstvom. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a časť lesným hospodárstvom.
Súčasnosť obce Duplín
Obyvateľstvo obce je prevažne slovenské, rímskokatolíckeho vierovyznania. Veľkosť katastra je 903,2 ha. V obci je kultúrny dom, základná škola pre I.
V obci Radoma v časti zvanej Salaš začiatkom septembra za neprítomnosti dospelích občanov v rodine Jána Demjanoviča, vypukol požiar, ktorý podporovaný severovýchodným vetrom ohrozoval ostatných susedov. Východne od vzniku požiaru zhorel tiež dom J. Demjanoviča. Podozrenie padlo na Jozefa Demjanoviča syna Jána Demjanoviča. Chlapec mal na siedmy rok. Práve navštevoval prvý ročník NŠ. Žiak údajne sa zmocnil zápaliek a chcejúc naklásť ohník na humne zavinil požiar. Rodiny sa ubytovali v miestnostiach farskej budovy. Pre zaujímavosť uvádzam, že terajší požiar zastihol Juraja Demjanoviča (otec Juraja, Janka, Ondu, Anny) už druhý krát.
I keď za sťažených podmienok, ale predsa po minuloročnej pohrome - požiar - znovu bol obnovený dom Jána Demjanoviča.
Školstvo v obci
Po prejdení fronty školské zariadenie bolo úplne zničené a ukradnuté. Učiteľská a žiacka knižnica, ako aj učebne a vyučovacie pomôcky boli zničené. MNU menoval na čas potreby za výp. Uč. J.Čorbu a A.Adamkoviča. Dňa 25 apríla 1945 vrítili sa z evakuácie riad. Škol. Rok sa začal 3.septembra so 108 žiakmi. Na škole vyučoval sám A.Dzurko do 1.X.1945, kedy nastúpila druhá uč.sila E. Komlošiová z Kežmarku. Účinkovala tu iba 4 dni. Nariadením SNR zo dňa 6.sept.1944 č.ľ., a zo dňa 16.V.1945 čís.34 Zb. z SNR bolo cirkevné školstvo poštátnené a tak i naša škola stala sa št.školou.
V školskom r. 1946/47 bola znovu povolená tretia trieda, ktorá mala byť znovu povolená silou A.Bašistovou, výp.uč. z Bystrého. Pre umiestnenie tretej triedy nebolo v dedine vhodnej miestnosti a dôsledkom toho menovaná uč. Bola odvolaná škol. Inšp. I. Dňa 7.1.1947 prišla na Št.ľud.školu nová uč. Veronika Daňková z Lemešian, ktorá tu pôsobila do konca škol. Roku. Po prázdninách prišla nová uč.vyp.
Na škole v učiteľskom zbore nastala zmena, lebo Mária Bednárová z Kirimy odišla na nové pôsobisko do Hažlína okr. Bardejov. V septembri 1949 bola ustanovená nová učiť.
V polovici septembra na miestnej škole prebiehala stravovacia akcia. Úradovňa bola umiestnená v NŠ.
Kultúrny a spoločenský život
Cez zimu mládež nacvičovala divadelné hry. V r.1946 občania obdržali výpomoc na vojnové škody - jední viac, druhí menej. Snaha štátu o rovnomerné rozdeľovanie tohto tovaru viedla k odberným lístkom na obuv a preto ľudia už netrpeli zlou obuvou tak ako v roku 1945/46 po vojne. V obci boli usporiadané tri divadelné predstavenia. (R.1946). Dňa 6. Januára 1947 zohralo sa divadelné predstavenie. Slepý pastier, Gašparko. Hry nacvičovali A.Dzurko riad. školy a býv.uč. Obecná knižnica obdržala v roku 1947 obdržala 61 nových kníh pre obec Radomu Knihy darovala PŠO v Bratislave. Knihy sú hodnotného obsahu.
V obci Radoma boli postavené dve slávobrány - pekne vyzdobené vencami a zástavkami. Cez dedinu išla vláda ČSR, ktorú vítali žiaci pri bráne mávajúc jej práporkami. Deti mali veľkú radosť keď idúci hostia na autách mávali deťom rukami s usmievavou tvárou. Pochod na Duklu počal ráno a trval dopoludnia.
Dni čsl. sov. V miesiaci novembri boli usporiadané slávnosti v rámci čsl.sol.priateľstva. Bola usporiadaná akadémia na ktorej s programom sa zúčastnila nár.škola so svojimi žiakmi. Program bol pečlive pripravený. V mesiaci decembri prvý ráz zahralo v Radome putovné kino hru z partizánskych bojov v Rusku.
V obci bolo usporiadaných viac osláv a prednášok rázu štátnopolitického a výchovného. Obecná knižnica obdŕžala pekný dar 53 kníh od Povereníctva vnútra v Bratislave.
Dňa 21. januára konala sa v obci pietna spomienka na strojcu prvého soc.štátu Vladimíra Iliča Lenina. Na slávnosti zúčastnili sa členovia MNU a občania. Oslavy Medzinárodného dňa žien sa konali v miestnosti tunajšej školy dňa 8.marca.
Výročie sor. Výročie Veľkej októbrovej revolúcie konalo sa 7. novembra. V súvislosti s tým bol oznámený začiatok Mesiaca československo-sovietského priateľstva, ktorý potrval do 12. decembra. V rámci Mesiaca čes-sov. priateľstva bola inštalovaná výstava „Týždňa dobrej knihy a tlače.“ Bolo vystavených 100 kníh v sume nad 2500 Kčs. Dňa 3. Dňa 30. Oslavy medzinárodného dňa detí v obci prebiehali v mesiaci jún. Od 5. - 10. júna prebiehalo v obci ľudové hlasovanie za udržanie svetového mieru. Občania hlasovali za uzavretie mierového paktu piatich veľmoci, proti znovu vyzbrojeniu západného Nemecka.
Veľká októbrová soc. Oslavy z príležitosti Veľkej októbrovej socialistickej revolúcie konali sa ako každý rok v čase od 7. novembra do 12. decembra v rámci Mesiaca československého sovietského priateľstva.
V predvolebnom období okrem agitiek agitátorov zavítal tiež spevokol Hospodárskej školy z Giraltoviec s pekným kultúrnoagitačným programom.
Poľnohospodárstvo
Rok 1955 bol suchý. Pandravy tiež zapríčinili veľkú škodu v poľnohospodárstve. Občania sú povolaním roľníci a len v ojedinelých prípadoch sú zapojený do výroby.
Úroda r.1945 bola veľmi slabá, príčinou bolo, že pole v minulom roku pre blížiacu sa frontu bolo nedostatočné obrobené. Rok 1947 bol veľmi suchý a ľudia utrpeli značnú škodu, lebo ani toľko sa im neurodilo , koľko posiali. V jari 1946 dostali občania zrno, ako výpomoc od štátu, ktoré siali dosť neskoro.
Zlá úroda v r.1947 ohrožovala i sejbu, lebo svoje obilie ľudia nemali. V r.1945 chlapovi za prácu denne sa platilo 20 Kčs, žene 50 Kčs, za prácu so záprahom platilo sa denne 500-600 Kčs. Pole ostalo neobrobené, lebo bol nedostatočný počet konských síl. Cena zvierat značne postúpila, napr.1 pár štvortýždňových prasiat stál 4-6000 Kčs. Na jar r.1946 bolo veľmi ťažko takému gazdovi hospodáriť, čo nemal vlastný poťah. Za sprah koňmi denne sa platilo 600 Kčs a chlapovi za dennú prácu 250-300 Kčs. Žena mala denne 100-150 Kčs za prácu. Krmivo pre statky v jari bolo veľmi drahé. 1q sena stál 400-600 Kčs, slama 300 Kčs. Za pracovný poťah s koňmi v jeseni sa platilo 400 Kčs. Kôň stál 5-20 000 Kčs.
Úroda v r.1949 bola dosť pekná a skoro všetci obyvatelia riadne splnili dodávku čím podporili zásobovanie pracujúcim v továrňach. Keď sa stalo, že niekto nesplnil určitý druh bolo pripustené náhradné splnenie s iným produktom ktorý mal a mohol odovzdať. Slovom obyvatelia riadne splnili kontingenty, lebo vedia že štát každému občanovi dobre chce a o každého sa stará. Jeseň bola pekná, teplá, suchá a roľníci načas ukončili svoje práce.
Do septembra, teda k začiatku školského roku bolo dané do prevádzky mičurínske pole, ktoré učitelia spolu so žiakmi začali vysadzovať ovocnými stromkami. Po tohtoročnej tuhej zime prišla jar dosť skoro a takmer bez povodní.
Obyvateľstvo
Toho roku sa narodilo 6 chlapcov a 10 dievčat. Počet sňatkov - 7.
V roku bolo uzavretých 9 manželstiev. Novonarodených 9.
Je na radosť písať mená občanov so stredoškolským vzdelaním a to tým viac, že ich počet každým rokom stúpa.
| Rok | Narodení chlapci | Narodené dievčatá | Počet sobášov |
|---|---|---|---|
| 1955 | 6 | 10 | 7 |
| Neznámy | Neznámy | Neznámy | 9 |
Politické a spoločenské udalosti
Vedúcu úlohu vo verejnom živote obci hrá KSS, ktorá usmerňuje verejnú prácu.
V obecnom zastupiteľstve nastala zmena tým, že miesto obecného zastupiteľstva bol zriadeny MNU. - Michal Ševc, preds. - Vasiľ Ivančo, taj. - Jozef Janík, podpred. V MNU nastala zmena, lebo Ján Kandráč ml., M. Kandráč, J. Cuba boli prepustení z MNU a na ich miesto boli zvolení: Juraj Ševc st. Podľa mobilizačnej vyhlášky všetci chlapi od 19-35 rokov dostavili sa k obvodu. Odvedených bolo asi 80. V obnovenej ČSR v r.1945 prvý krát riadne rukovali nováčikovia 1.
Po Jánovi Lucikovi nastúpil miesto taj. Dňa 5.marca zomrel Jozef Visarionovič Stalin. Dňa 14.marca o 11 hodine predpoludním zomrel prvý robotnícky prezident Klement Gottwald. V Deň pohrebu 19.marca bola v miestnosti úradovni MNU zadržaná smútočná tryzna a to o 8 hodine pre žiakov a popoludní o 16 hod.
Dňa 7. novembra z príležitosti výročia Veľkej čsl. sov. priateľstva.
Finančná situácia
Po prejdení fronty bolo kolkovanie peňazí. Keďže sa javil značný počet peňazí boli stiahnuté tým, že na jednu osobu bolo ponechané 500 Kčs. Ostatné peniaze každý uložil do banky, alebo do poštovej sporiteľne. Neskôr z týchto uložených peňazí bolo uvoľnené po 500 Kčs na rodinu. Výmena peňazí bola prevedená 3.júna v pomere 1:5 , 1:50.
Doprava a komunikácia
Na jar v tomto roku bola i naša obec zapojená do telefónnej siete.
Doprava autobusmi bola zdarma.
Kronikári obce
Uznesením Miestneho národného výboru v Radome číslo 345/55 zo dňa 20.decembra 1954, bola som ja, Silvia Kršáková učiteľka Národnej školy v Radome, určená kronikárkou pre obec Radoma. Nie som tunajšou rodáčkou. Narodila som sa 8.1.1930 v Mojmírovciach.
Od 1955. roku písaním obecnej kroniky miestny národný výbor poveril riaditeľku národnej školy Elenu Petrigallovú. Narodila sa 2.apríla 1910 v Sedliciach o Prešov. Pôsobí ako učiteľka od 1932 r. Mimo riaditeľky školy 25.októbra nastúpil do učiteľskej služby v Radome A. Na pedagogickom gymnáziu v Prešove maturovala A. Juhasová.
tags: #rimskokatolicky #kostol #duplin