Táto zrúcanina stredovekého hradu nahradila rozsiahle veľkomoravské hradisko na protiľahlom kopci.
Medzi najvplyvnejšie a najbohatšie šľachtické rody stredovekého Uhorska patrili potomkovia rodu Hunt-Poznanovcov, grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Zastávali dôležité funkcie v správe kráľovstva a nadobudli rozsiahle majetky. Keď v r. 1209 získali do majetku Svätojurské panstvo, zvolili si za svoje sídlo pevnosť nad hradiskom Neštich z 9. storočia a začali používať predikát „zo Svätého Jura“.
Stará pevnosť im prestala vyhovovať a tak si v krátkej dobe na vyvýšenine na opačnej strane svätojurského údolia postavili nový sídelný kamenný hrad - Biely Kameň. Hrad bol postavený svätojurskými grófmi asi v rokoch 1270-1295.
Iniciátorom stavby bol gróf Abrahám I. (syn Sebeša I. † 1241). Za miesto stavby si zvolil horský výbežok vzdialený asi 1 km od Svätého Jura.
Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1271, keď ho dobyl Přemysl Otakar II. pri svojej jarnej výprave do Uhorska. Hrad sa prvýkrát písomne spomína v r. 1271 v spojitosti s nájazdom českého kráľa Přemysla Otakara II.
Koncom 80. rokov 13. storočia napadli a obsadili Svätojurský hrad oddiely rakúskeho vojvodu Albrechta I. Habsburského.
Po vymretí rodu svätojurských a pezinských grófov sa stal hrad na čas majetkom kráľovskej koruny, neskôr patril rodu Zápoľských, Serédyovcom, Illešházyovcom a napokon Pálffyovcom.
Svätojurský hrad bol postavený pred rokom 1271 na vŕšku oproti miestnemu hradisku a slúžil ako sídlo svätojurskej línie grófov zo Svätého Jura a Pezinka.
V tom čase hrad pozostával z hlavnej obytnej veže, palácovej časti, hospodárskych budov a hradobného múru nad suchou priekopou.
Vývoj a podoba hradu
Hrad zažil viacero pohrôm, husitské drancovanie, rozbroje medzi kráľom Matejom Korvínom a cisárom Fridrichom III., aj turecké výboje.
V priebehu 2. polovice 14. storočia dali pravnuci grófa Abraháma I. hrad prestavať v gotickom slohu a pristavali aj vonkajší hrad. V druhej polovici 14. storočia bol hrad prestavaný v gotickom slohu, k obytnej veži, k palácovej časti a k hospodárskym budovám pribudol vonkajší hrad a hradná kaplnka. Vznikla tak dobre opevnená kamenná pevnosť.
Hrad bol v konečnej fáze stavebného vývoja neobvykle veľký a jeho areál zaberal veľkú časť návršia. Najstaršiu obdĺžnikovú časť obopínali hradby, ku ktorým z vnútornej strany postupne pristavali obytné krídla. Vzniklo tak uzatvorené ústredné nádvorie vnútorného hradu.
Neskôr pristavali vonkajšie opevnenie nepravidelného oválneho tvaru, paláce a početné hospodárske objekty - dolný hrad. Z neho viedla na vnútorné nádvorie horného hradu jediná brána, ktorú chránila bašta. V poslednej fáze stavebného vývoja pribudol tretí, vonkajší prstenec opevnenia, barbakanové predhradie.
Najviac informácií o hrade poskytuje odpis listiny palatína Mikuláša z Gorjan o deľbe Svätojurského panstva z roku 1412. Podľa nej mal Svätojurský hrad vnútorný a vonkajší areál.
Nádvorie vnútorného hradu lemovali podpivničené budovy s palácom, kaplnkou, komorami a kuchyňami. Vnútorný hrad mal obdĺžnikový tvar v tvare obráteného písmena D uzatvárajúce menšie nádvorie.
Tu sa vypínali dve hlavné veže. Veľká niekde v južnom trakte hradu, ktorá bola pravdepodobne aj obytná a druhá zrejme na jednom z nároží o niečo menšieho významu. Pravdepodobne na východnej strane, v priestore kde sa dvor rozširuje stála veľká obytná veža, po ktorej sa však do súčasnosti nezachovali žiadne nadzemné časti. Vo svojej dobe však tvorila charakteristickú siluetu hradu.
V druhej menej významnej veži bolo aj väzenie. Protiľahlý (severný) rad budov už bol aj podpivničený. Na prízemí sa nachádzala kuchyňa a komory postavené za sebou. Nad nimi sa nachádzala kaplnka neznámeho patrocínia a miestnosti, kde prebývali grófi (palác).
Budovy na tejto strane až po jednu z veží boli pokryté jednou súvislou strechou. Vnútorný hrad mal len jednu bránu, nad ktorou bola bašta ľudovo zvaná erkel.
Do vnútorného hradu sa vstupovalo bránou, ktorej ochrana bola zabezpečovaná blízkou baštou. Vonkajší hrad mal jednu bránu a bol obohnaný kamenným múrom. Vstup cez bránu bol obkolesený barbakanom.
K bráne sa dalo dostať z východu padacím mostom, ktorý podopieral dodnes dochovaný kamenný pilier. Súpis okrem toho uvádza dve veže vo vonkajšom hrade. Jedna z nich niesla názov Vodná veža a historici ju lokalizujú do centra nádvoria vonkajšieho hradu, kde je ešte dnes možné pozorovať veľkú jamu po niekdajšej cisterne na vodu.
Ďalej sa tu napríklad nachádzala budova pekára. Do vonkajšieho areálu rozprestierajúceho sa okolo celého vnútorného hrad a opevneného kamenným múrom sa vchádzalo jedinou bránou v hranolovitej vstupnej veži. Neďaleko nej stála ďalšia obranná veža a v rozšírenom priestore oproti bráne stála vodná veža a ďalšie stavby (výslovne sa spomína len pekáreň).
Obvod hradu z troch strán obkolesovala suchá priekopa s valom. Celý hrad obklopovala priekopa, ktorej obranná funkcia bola zosilnená valom po jej vonkajšej strane.
Veľký počet komôr v dolnej a hornej časti hradu svedčí o tom, že hrad disponoval možnosťou dlhšieho sebestačného zásobovania v prípade vojenských konfliktov alebo priameho obliehania hradu.
Dobové zápisy uvádzajú okrem spomenutej bašty vedľa brány horného hradu ešte ďalšie dve veže a aj hradnú kaplnku.
Strážil jednak cestu z Bratislavy do Trnavy a súčasne horský prechod z Jura do Stupavy.
Osud hradu a jeho zánik
Počas celej histórie existencie Svätojurského hradu vieme iba o troch obliehaniach, ktoré skončili víťazne pre útočníkov. Okrem spomenutých dvoch v 13. storočí (1271 - český kráľ Přemysl Otakar II. a v roku 1287 - rakúsky vojvoda Albrecht I. Habsburský) bol podľa pramenného materiálu Svätojurský hrad posledný raz dobytý v roku 1385, po vpáde vojska moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
Posledný krát bol hrad dobytý v roku 1385 počas husitského povstania vojskami moravských markgrófov Prokopa a Jošta.
K Svätojurskému hradu prislúchalo začiatkom 15. storočia mestečko Svätý Jur, dediny Jarná (miestna časť obce Cífer), Šenkvice, Čataj, Topoľnica a dediny na Žitnom ostrove: Topoľníky, Dolný Štál, Horné Mýto a časti z nasledujúcich dedín: Ohrady, Veľká Paka, Hviezdoslavov a Štvrtok na Ostrove. K hradu priamo patrila malá poddanská osada zvaná Neštich rozprestierajúca sa priamo pod hradným kopcom.
Počas nepokojného husitského obdobia a neskorších bojoch mocenských klík v 40. rokoch sa zrejme vyhol obsadeniu. To aj napriek tomu, že v rokoch 1428 (?), 1434 a 1441 bolo obsadené mestečko Svätý Jur ležiace pod ním.
Svätojurskí a pezinskí grófi sa dostali začiatkom 16. storočia do dlhov a upadali aj v spoločenskom rebríčku. Nepoznáme priamu príčinu tejto krízy rodu, no mohli sa pod ňu podpísať rozsiahle záplavy na území juhozápadného Slovenska v roku 1508 a následná neúroda.
Ďalšou príčinou mohla byť aj morová epidémia, ktorá vypukla v roku 1509. Táto epidémia postihla aj panstvá grófov zo Svätého Jura a Pezinka, čo malo za následok vyľudnenie dedín.
Finančná situácia rodu sa prejavila aj na výdajoch na opravy a zveľaďovanie ich hradov, ktoré sa dostali viac do úzadia.
V 16. storočí došlo k úpadku Svätojurských grófov a keď v roku 1543 zomrel posledný mužský člen rodu, gróf Krištof II, kráľ v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného.
Kráľ po týchto udalostiach v roku 1544 zálohoval Svätojurské panstvo svojmu vernému prívržencovi a skúsenému veliteľovi Gašparovi zo Seredného (dnes Ukrajina). Dohoda bola obojstranne výhodná.
Panovník Ferdinand Habsburský pokladal za vhodné, aby sa pri prípadnom vojenskom vpáde zdržiaval jeho chránenec v blízkosti Bratislavy. Tak by sa mohol rýchlo zapojiť do organizovania obrany.
Gašpar zrejme ako na Pajštúne, urobil aspoň čiastočné opravy a vylepšenia opevnenia na Svätojurskom hrade, ktorý využíval striedavo ako svoje sídlo. Jeho ďalším príbytkom sa stala kúria vo Svätom Jure.
Gašpar urobil na chátrajúcom hrade opravy a vylepšenia opevnenia, ktoré však prerušila jeho náhla smrť v roku 1550. Chátrajúci hrad si vyžadoval postupne väčšie množstvo peňazí na opravy. Gašparove plány s hradom však prerušila jeho smrť v roku 1550.
Po náhlej smrti jeho syna Jána v roku 1554 hrad mal pripadnúť korune. V spomenutom roku 1554 aj v tomto smere vypracoval komisár Uhorskej komory Tomáš Tapolcsányi správu o stave Svätojurského hradu. Obhliadku vykonal spoločne s dvoma murármi a tesárom.
Správa nám opisuje už čiastočne chátrajúce sídlo. Niekoľko múrov obytných častí hradu bolo v nevyhovujúcom stave a mali byť opravené. Aj arkier, spomenutý pri opise hradu z roku 1412, na východnej strane mal byť podopretý novými konzolami (krakorcami). Ďalšiemu arkieru už dokonca hrozilo, že sa zrúti. Niektoré povaly boli rozvalené a spadnuté. Jediná obnovená bola kaplnka grófov.
Veži nachádzajúcej sa pri vstupe do vonkajšieho hradu už chýbala celá strecha a mala sa nanovo zastrešiť. Neďaleko tejto veže boli kamenné stajne, v ktorých si grófi ustajňovali kone.
Hrad a panstvo nakoniec neprebral kráľ ale synovec Gašpara zo Seredného, Gašpar II., ktorý si vyžiadal predĺženie zálohu po strýkovi. Za jeho hospodárenia na panstve sa toho zrejme veľa nezmenilo.
V roku 1558 sa rozhodol panovník definitívne získať Svätojurský hrad späť, keďže páni zo Seredného nevynaložili potrebné financie na nutnú opravu hradu. Hoci boli časti Svätojurského hradu v zlom technickom stave, z času na čas v ňom prebýval aj zemepán Gašpar II. Ten však bol posledným majiteľom Svätého Jura, ktorý na hrade aj sídlil.
Zakrátko nato prebrala hrad Uhorská komora, ktorá dala zhotoviť novú správu o stave pevnosti. Nová správa, ktorú v nasledujúcom roku 1560 vyhotovil fortifikačný inžinier a architekt Pietro Ferrabosco, potvrdila zhoršujúci sa stav celej stavby. Rovnako zhodnotil, že viaceré múry sú nestabilné a potrebujú opraviť. Všetky strechy mali byť opravené, pretože väčšina z nich bola rozbitá a zhnitá.
Nie je jasné, či osud hradu spečatilo práve vyplienenie Svätého Jura tureckými vojskami v r. Možné je ale aj to, že nepohodlný a zle dostupný hrad začal pustnúť už pred tým, keďže jeho majitelia uprednostňovali nový renesančný kaštieľ postavený priamo v meste.
V roku 1609 si neskorší dediční majitelia panstva Pálfiovci postavili vo Svätom Jure kaštieľ a potrebná oprava hradu, ktorá by stála vysokú sumu peňazí, sa dostávala viac a viac do úzadia. Hrad už prevažne fungoval ako väzenie, sklad vína, potravín a rôzneho pracovného náradia.
Neskorší majitelia Pálfiovci taktiež neinvestovali do chátrajúceho sa hradu, ale postavili v roku 1609 vo Svätom Jure kaštieľ, hrad slúžil ako väzenie a sklad.
V hradnom inventári z roku 1617 sa napriek tomu spomínajú zbrane (delá, húfnice a mažiare), kováčske, debnárske a iné pracovné náradie, nábytok a kuchynské vybavenie. Podkrovie sa využívalo ako miesto na sušenie a uskladnenie ovocia a komory a pivnice ako sklady vína a obilia.
Pálfiovci tak aj v priebehu 1. pol. 17. storočia počítali v prípade vojenského ohrozenia s využitím jeho vojenského potenciálu, keďže samotné opevnenie okolo mestečka Svätý Jur bolo ešte vo výstavbe. Mestečko sa stalo viackrát terčom vpádov protihabsburských oddielov počas Bočkajovho a Betlénovho povstania. Je pravdepodobné, že sa časť Svätého Jura obyvateľov počas týchto vpádov uchýlila na blízky hrad.
Hrad naposledy poslúžil Svätojurčanom v roku 1663, keď mestečko vypálili krymskí Tatári v službách Osmanov. Skupina mešťanov sa dňa 17. septembra na hrade ubránila pred útočníkmi.
Z tohto obdobia pochádza aj stručný opis hradu od svätojurského rodáka Juraja Pauckera.
Zrúcaný bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený. Zničený bol v roku 1663 po tureckom plienení, po ktorom už nebol obnovený.
Súčasný stav a obnova
Komplex hradnej zrúcaniny je významný najmä tým, že na hrade zrejme neprebehli významnejšie novoveké zásahy a zachoval sa v stave gotického hradu v ruinách.
Ruiny hradu sú v stave pokročilého rozpadu, schované na zalesnenom skalnom návrší. Z pôvodnej architektúry sa nad úrovňou terénu zachovali len torzá. Rozpoznateľná je časť východných kamenných hradieb a obytného krídla so zvyškom tehlových klenieb. Na severnej strane sa zachovala rozsiahla zaklenutá pivnica a na západe múry obrannej veže.
Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Od roku 1963 je Biely Kameň kultúrnou pamiatkou, v roku 2002 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Snahy o záchranu hradných ruín na desať rokov zhatil absurdný prevod vlastníctva pozemku z Lesov Slovenskej republiky na súkromného vlastníka. Preto aktivisti občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii mohli začať realizovať svojpomocnú záchranu západnej obrannej veže až v roku 2020. Po odstránení náletovej zelene a zameraní nasledovali pamiatkové výskumy a následne statická a stavebná sanácia.
V októbri 2020 zalozilo par nadencov obcianske zdruzenie, ktore si dava za ciel zachranit pred rozpadom a postupnym zanikom zrucaninu hrad Biely Kamen, narodnu kulturnu pamiatku. V roku 2023 vzniklo občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii na záchranu hradu Biely kameň.
„Záchrana hradu Biely kameň je pre nás nielen výzvou, ale aj povinnosťou voči našej histórii,“ hovorí Monika Wincerová, predsedníčka Občianskeho združenia Castrum Sancti Georgii, ktoré sa aktívne venuje jeho obnove.
Veľkú zásluhu na záchrane hradu Biely Kameň majú dobrovoľníci zo združenia Castrum Sancti Georgii. Títo nadšenci pracujú neúnavne na stabilizácii a konzervácii hradných múrov, aby sa tento historický klenot zachoval aj pre budúce generácie. Dobrovoľníci zabezpečujú najviac narušené časti hradu a zároveň vykonávajú archeologický výskum.
Práca na obnove hradu si vyžaduje nielen veľa úsilia, ale aj odborné znalosti. Aleš Hoferek, špecialista na obnovu hradov, zdôrazňuje význam profesionálneho prístupu k rekonštrukcii: „Je dôležité, aby sme pri obnove hradov rešpektovali ich pôvodnú architektúru a historické kontexty.
Št. pamiatkový dozor a metodika obnovy: KPÚ Bratislava, PhDr. K. Statický pasport zrúcaniny: Stanislav KYSEL s.r.o., Ing. Architektonicko-historický výskum: Ing. M. Matejka, Ing. arch. M. Archívny výskum: Mgr. D. Geodetické zameranie: PHOTO-GEO s.r.o., Doc. Ing. M. Archeologický výskum: Malokarpatské múzeum Pezinok, PhDr. J. Architektonicko-urbanistická štúdia: Ing. arch. L. Vasko, Ing. arch. M.
Takto prebieha záchrana hradu.
Aj vy sa môžete pripojiť k týmto aktivitám alebo podporiť obnovu hradu poukázaním 2% z dane.
Ako sa tam dostať
Na hrad Biely Kameň sa dostanete po žltej turistickej značke zo Svätého Jura. Od železničnej stanice vo Svätom Jure vedie na hrad žlto značený turistický chodník, ktorý je súbežný so Svätojurským náučným chodníkom.
- Zo Svätého Jura - Zo železničnej stanice po cez hlavnú cestu z Bratislavy do Pezinka. Cez námestie do miestnej časti Neštich; tu značka odbočuje vľavo do lesa a po chvíli sa ocitne pri hrade.
- Zo Stupavy - Po po hrebeni výbežku Malých Karpát k horárni Biely kríž, odtiaľ dole k hradu.
- Zo Stupavy cez tri hrady - Po k autobusovej zastávke Stupava obora a odtiaľ po na hrad Pajštún. Po hrebeni Kozliska k odbočke na Dračí hrádok. Dole na Medené hámre a po na Biely kríž a odtiaľ ako pri predchádzajúcej trase.
- Na bicykli cez Karpaty - Zo Stupavy asfaltovou cestou cez Borinku na Košariská. Kúsok pred nimi doprava dolinou Cúrskeho potoka na hrebeň a asfaltovou cestou cez Tri bresty do Jozefkovho údolia.
Záchrana hradu Biely kameň. Časť 1: Od padajúcich skál k pevným múrom
Svätý Jur: Mesto pod hradom
Na kopci na pravej strane údolia sa nachádzalo osídlenie už z halštadského osídlenia. Postupne boli vybudované obrovské dodnes badateľné zemno-drevené valy a vzniklo významné veľkomoravské hradisko.
Začiatky osídlenia v tejto oblasti sa datujú do mladšej doby kamennej, ľudia sa tu zaoberali poľnohospodárstvom. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1209 keď sa Svätý Jur stal slobodným trhovým mestom.
V súčastnosti je mesto známe svojimi vinohradmi a vinárstvom, ktoré tu má už vyše 700 ročnú tradíciu. Terasovité vinohrady sú vysadené na upätí Malých Karpát. Trasou náučného chodníka je mnoho historických pamiatok.
Pamiatky v meste Svätý Jur
- V parčíku je pamätník obetiam II. svetovej vojny a tiež obetiam holokaustu.
- Na upravenom námestí sú osadené lavičky.
- Šľachtická kúria Zichyovcov, pôvodne renesančný dom, obnovený v roku 1865. Odvtedy je v tejto budove mestská správa. Na neogotickom štíte je umiestnený erb Svätého Jura.Na prízemí sa nachádza mestské múzeum.
- Blízo pri sebe sú tri pamiatky. Piaristický kláštor, kostol Svätej trojice a Morový stĺp. Piaristi prišli do Svätého Jura v roku 1685, postupne tu vybudovali kláštor a gymnázium.Kostol Najsvätejšej trojice postavený v rokoch 1651 - 1654 pôvodne evanjelici. Od roku 1674 patrí katolíkom. Morový stĺp pred kláštorom je z roku 1831 ako spomienka na ukončenie morovej epidémie pri ktorej zomrelo 182 svätojurčanov.
- Evanjelický kostol sa nachádza v prestavanom meštiackom dome Segnerovcov v roku 1783. Bola tu fara, škola a modlitebňa.
- Kaštieľ Pálfiovcov z roku 1609 bol renesančným sídlom Kataríny Pálffiovej a Štefana Illéshazyho z roku 1609. Pravdepodobne však ide o prestavbu staršej budovy z prvej polovice 13. storočia. Ján Pálfy venoval v roku 1907 detskej nemocnici Františka Jozefa v Bratislave na rekonvalescenčný pobyt chorých detí.
- Gotický kostol Svätého Juraja je jednou z najstarších historických pamiatok Svätého Jura.
- Drevená zvonička z roku 1663.