Trnavská arcidiecéza sa v predsviatočnom čase ponorila do smútku. Katolícku cirkev na Slovensku zasiahla smutná správa. V piatok 31. októbra, v predvečer sviatku Všetkých svätých, náhle zomrel mladý diakon Krištof Martinák z Trnavy.
Len niekoľko mesiacov pred plánovanou kňazskou vysviackou navždy odišiel vo veku 30 rokov. O jeho úmrtí informoval Kňazský seminár sv. Gorazda v Nitre, kde Krištof pôsobil ako diakon.
V piatok v poobedňajších hodinách navždy odišiel vo veku 38 rokov páter Grzegorz Oskwarek. Narodil sa v Poľsku, ale jeho pôsobenie bolo späté s našou krajinou. Naposledy pôsobil ako pavlín práve na Slovensku - v Šaštíne. Mnohí veriacich naňho spomína ako na služobníka v pravom zmysle slova, ktorý sa prihováral srdcom, slovom i skutkami.
V piatok v ranných hodinách vo veku 66 rokov odišiel na večnosť tiež pravoslávny protojerej Vladimír Spišák, správca katedrálneho chrámu Zosnutia Presvätej Bohorodičky, sv. Jána Milostivého a sv.
Úmrtie diakona Krištofa Martináka
„Pán života si k sebe náhle povolal nášho spolubrata Krištofa Martináka. Ďakujeme Bohu za dar jeho života, za priateľstvo, ktoré obohacovalo naše spoločenstvo, a za jeho ochotu vždy stáť pri druhých,“ uviedli seminaristi. Smutná správa zasiahla aj Rímskokatolícku cyrilometodskú bohosloveckú fakultu, kde Krištof študoval.
Rodák z Trnavy bol absolventom Gymnázia Angely Merici, neskôr vyštudoval chémiu potravín a vinohradníctvo na Mendelovej univerzite v Brne a Lednici. Fakulta vo svojom vyhlásení uviedla, že Krištof prinášal radosť a spojoval ľudí nielen vierou, ale aj svojou usilovnosťou a otvorenosťou: „Jeho náhlym odchodom stráca Cirkev mladé srdce a ochotné ruky slúžiace Bohu a ľuďom. Milý Krištof, budeš nám veľmi chýbať.
Posledná rozlúčka so zosnulým bude počas svätej omše 6. novembra 2025 o 13:00 v Bazilike sv. Mikuláša v Trnave. Pohrebné obrady sa budú následne konať na cintoríne na ul. T.
V akademickom roku 2022/2023 sa Krištof spolu s ďalšími seminaristami zaslúžil o vznik prvého vlastného vína bohoslovcov v klenbových pivniciach seminára v Bratislave.
„Jeho náhlym a nečakaným odchodom stráca naša Cirkev mladé srdce a ochotné ruky slúžiace Bohu a ľuďom v úlohe diakona a budúceho kňaza,“ uviedla fakulta na svojom profile.
Katolícky kňaz Ľubomír Urbančok, ktorý bol pri Krištofovi v posledných chvíľach, zdieľal dojímavé slová: „V piatok popoludní, o 16:00, zomrel mladý diakon našej diecézy, ktorý mal byť v lete vysvätený za kňaza. Mal len 30 rokov. Bol som pri ňom a pomodlil som sa modlitby odporúčania duše.
Na Krištofa s láskou a dojatím spomínajú aj jeho priatelia z Centra pre rodinu Nitra, kde dlhodobo pomáhal: „Ešte vo štvrtok si tu bol, a v piatok si už kráčal na svadobnú hostinu v nebi. Ďakujeme za Tvoju službu, ľudskosť a ochotu.
Pridali sa aj sestry uršulínky, ktoré Krištofa poznali od detstva: „Bol naším žiakom a študentom.
Úmrtie pátra Grzegorza Oskwareka
Mnohí veriacich naňho spomína ako na služobníka v pravom zmysle slova, ktorý sa prihováral srdcom, slovom i skutkami. „Gregi, ťažko sa nám teraz hľadajú slová… Zato hlavou nám beží nespočetné množstvo spomienok prežitých s tebou. Od nezabudnuteľných akcií, omší či len obyčajných rozhovorov, pri ktorých ti nikdy nechýbal úsmev na tvári, až po naše letné tábory, kde si sa stával našim terapeutom.
Dnes (14.2. - pozn. red.) si odišiel práve počas piatkovej mládežníckej omše, ktorú si u nás vždy slúžil Ty. Omše, na ktorých nikdy nechýbal Tvoj úsmev a vtip na záver, ktorý nám všetkým zlepšil náladu. Budeš nám chýbať. Ďakujeme za všetko. Odpočívaj v pokoji.
Úmrtie protojereja Vladimíra Spišáka
„Milovať a byť milovaný je to najkrajšie, ale zároveň aj najťažšie čím môže človek človeka obdarovať. A takým človekom bol aj náš duchovný otec prot. Mgr. „Bol pre nás, veriacich, človekom, ktorý nám takúto lásku dával, a neustále rozdával. Bol pre nás človekom, ktorý nás učil ako kráčať na ceste do večnosti. Bol pre nás človekom, ktorý nás povzbudzoval, podporoval, pomáhal nám, keď sme mali problémy a starosti. Bol pre nás človekom, ktorý sa s nami tešil, keď sme prežívali radosti a úspechy. Bol pre nás naším druhým otcom, priateľom, kamarátom, dobrodincom.
Viedol nás na duchovnej ceste a približoval nás k Bohu. „Prosíme všetkých o modlitby za zosnulého o. Vladimíra. Rodine a blízkym vyjadrujeme v mene duchovných a veriacich MKPE úprimnú sústrasť.
Tragická smrť farára Mareka Martišku v Chorvátsku
V jedinom tragickom okamihu sa všetko navždy skončilo. Obľúbený farár Marek Martiška († 38) odslúžil ešte v nedeľu omšu a v noci odišiel na zaslúžený oddych, na dovolenku do Chorvátska. Hneď po príchode sa chcel v horúcom počasí osviežiť v príjemnom mori. Išiel si zaplávať aj so svojím synovcom Michalom. Z vody vyšiel len jeden z nich, mladý farár sa totiž už, žiaľ, nevynoril. Veľký smútok zavládol nielen v obci Omšenie (okr. Trenčín), odkiaľ pochádzal.
Markova († 38) milovaná rodina je v hlbokom žiali. „Je to pre nás veľká a nečakaná strata,“ so zlomeným hlasom povedal príbuzný. Farár sa v nedeľu vybral na dovolenku do Drvenika v Chorvátsku. „Išiel aj so svojimi dvoma synovcami. Obaja sú už dospelí, tak si chceli užiť more. Cestovali v nedeľu v noci a v pondelok boli na mieste. Marek nešoféroval, synovci sa striedali,“ vyznal sa farár, ktorý Marka dobre poznal.
Zatiaľ čo sa jeden zo synovcov išiel ubytovávať, druhý sa vybral s farárom do mora. „Neviem presne, čo sa stalo, ale Marek sa z mora nevynoril. Neviem, či mu prišlo zle, alebo ho zradil tlak. To netuším,“ pokračuje kňaz. Medzi farníkmi veľmi obľúbený služobník Boží totiž trpel problémami s krvným tlakom. Dovolenkári zo Slovenska a Česka muža ihneď ratovali a na brehu mu poskytovali prvú pomoc. Ani privolaní záchranári mu už však nedokázali pomôcť. „Je to obrovská strata pre celú kňazskú rodinu,“ dodal farár.
Primičnú svätú omšu, keď bol vysvätený za kňaza, mal Marek Martiška v roku 2005 v obci Omšenie (okr. Trenčín). Odvtedy pôsobil na rôznych miestach na Slovensku. Jeho posledné pôsobisko bolo od roku 2015 v obci Nedašov (okr. Zlín), kde bol farárom aj predstaveným v mariánskej rehoľnej komunite v Brumově - Bylnici. „Miloval ľudí a každému vedel poradiť v ťažkej chvíli. Viem, že kňazom nechcel byť, jeho snom bolo stať sa vojakom z povolania. Farárom sa stal úplnou náhodou,“ dodáva príbuzný s tým, že Marek miloval hory a rád pomáhal ľuďom. Okrem toho vedel aj skvelo variť a jeho guláše boli priam vychýrené. „Je ho nesmierna škoda. Takých kňazov, ako bol on, je málo. Odišiel navždy a Boh bude mať vedľa seba skvelého anjela,“ povzdychol si.
Smutnou udalosťou sa zaoberá aj ministerstvo zahraničných vecí. „Naše veľvyslanectvo je maximálne nápomocné a je v permanentnom kontakte s rodinou a pozostalými, ktorým ihneď po oznámení nešťastia priamo na mieste asistovala aj slovenská policajná hliadka,“ uviedol Igor Skoček z ministerstva zahraničných vecí.
Prehľad úmrtí kňazov
| Meno | Vek | Funkcia/Pôsobisko | Dátum úmrtia | Príčina úmrtia |
|---|---|---|---|---|
| Krištof Martinák | 30 | Diakon | 31. október | Neznáma |
| Grzegorz Oskwarek | 38 | Páter, Pavlín v Šaštíne | 14. február | Neznáma |
| Vladimír Spišák | 66 | Protojerej, správca katedrálneho chrámu v Košiciach | 14. február | Neznáma |
| Marek Martiška | 38 | Farár v Nedašove | Neznáma | Utopenie |
Prípad kňaza Mattea Balzana v Taliansku
Desivá udalosť v talianskom mestečku Cannobio. Matteo Balzano, mladý kňaz, ktorý mal byť v nedeľu prítomný na omší, neprišiel. O niekoľko hodín neskôr sa potvrdila tragická správa. 35-ročného muža našli bez známok života. Čo sa stalo?
Starosta mesta aj viacerí členovia duchovenstva a priatelia uviedli, že kňaz Matteo bol veľmi obľúbený a v spoločnosti pôsobil pokojne a neprejavoval nijaké známky utrpenia či psychickej záťaže, píše web Ansa.
Podľa dostupných informácii si mal Matteo vziať život sám. Našli ho ležať na podlahe vlastného domu. Žiadne ďalšie informácie však o tejto samovražde verejné nie sú. Prípad však poriadne otriasol miestnou komunitou. Cirkev požiadala všetkých, aby sa modlili za jeho večný odpočinok a tiež za útechu pre jeho rodinu i celú komunitu, ktorá ho mala rada.
Tento incident preto znovu otvára tému psychického zdravia duchovných.
Mučenícka smrť otca Nicolu Capelliho
9. V dnešných časoch, keď sa, žiaľ, v niektorých regiónoch vytráca úcta k sviatosti posledného pomazania a keď sa jej nadprirodzený význam často redukuje na formálny akt „posledného požehnania“, vystupuje na svetlo príbeh talianskeho kňaza, ktorý za túto sviatosť položil život.
Otec Nicola Capelli, kňaz a veľký znalec Svätého Písma, bol zavraždený pravdepodobne príslušníkmi 16. divízie Waffen SS „Reichsführer SS“, ktorí spoločne s talianskymi oddielmi „Brigate Nere“ po páde Talianska v roku 1943 nastolili v severnom Taliansku vládu fašistickej „Republiky Salo“.
Otec Nicola Capelli sa narodil 20. septembra 1912 v meste Nembro v údolí Val Seriana (diecéza Bergamo) v zbožnej katolíckej rodine ako jedno zo šiestich detí. Už ako malý chlapec vo veku 12 rokov pocítil duchovné povolanie, túžba po kňazstve rástla pod vedením miestnych dehoniánov - Kňazov Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (lat. Congregatio Sacerdotum a Sacro Corde Iesu, skratka SCJ), katolíckej rehoľnej kongregácie, ktorú založil blahoslavený León Dehon (1843 - 1925) vo Francúzsku v Saint-Quentinskej diecéze v roku 1878.
Jeho spiritualita bola hlboko eucharistická, reparačná a sociálna. Rehoľná charizma dehoniánov je postavená na troch pilieroch:
- Úcta a odovzdanosť Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu (rozvíjajú spiritualitu lásky, obety a zmierovania.);
- Reparačný charakter (ich modlitba a život sú zamerané na „naprávanie“ hriechov sveta pred Božím Srdcom);
- Sociálna angažovanosť v duchu evanjelia (zakladateľ videl službu robotníkom, chudobným a opusteným ako konkrétne prejavy lásky Božieho Srdca).
Dehoniáni pôsobili od svojho vzniku postupne vo viac ako 40 krajinách (Taliansko, Francúzsko, Belgicko, Brazília, Indonézia, USA, Kongo, Mozambik, kde vedú školy, misijné stanice, farnosti, semináre a centrá duchovnej obnovy.
Otec Nicola Capelli v mladom veku vstúpil do apoštolskej školy vedenej dehoniánmi v Albine a tu aj v roku 1930 zložil prvé rehoľné sľuby a prijal rehoľné meno brat Martin od Márie Sedembolestnej.
Jeho túžba po misii bola taká veľká, že bol pripravený ísť do ktorejkoľvek časti sveta, no predstavení rozhodli inak. Krátko po prijatí kňazstva bol poslaný do Ríma, kde pokračoval v ďalších štúdiách.
Otec Nicola Capelli bol človekom intelektu, no zároveň hlbokej zbožnosti. Po skončení štúdií pôsobil ako profesor Svätého Písma v Bologni. Jeho kolegovia svedčili o jeho tichosti, pokore a veľmi osobitnom pastoračnom srdci.
Rok 1944 bol pre sever Talianska krutý. Nemci ustupovali, partizáni útočili, civilisti zomierali v prestrelkách ako obete partizánov, členov Brigate Nere či nemeckých príslušníkov Waffen SS. Komunita dehoniánov, v ktorej Capelli pôsobil, sa musela presunúť do malej dediny Burzanella, no ani to im nepomohlo uniknúť frontovým operáciám. A práve tu, v severnom Taliansku ukázal otec Capelli svoju kňazskú tvár a vernosť Kristovi v najčistejšej podobe.
Hoci videl, že jeho spolubratia odchádzajú do bezpečnejšieho prostredia, on sa rozhodol zostať, pretože chcel zomierajúcim udeľovať sviatosť posledného pomazania (viatikum), spovedať veriacich a teda vedome prijal smrteľné riziko. Toto rozhodnutie je jadrom toho, čo Cirkev nazýva mučeníctvom ex parte victimae - mučeník z vlastnej vôle, lebo mohol uniknúť, no pre lásku ostal.
29. septembra 1944, krátko po svojich 32. narodeninách odišiel otec Capelli poskytnúť duchovnú útechu ťažko zranenému mužovi, príslušníci Waffen SS, ktorých sprevádzali členovia talianskych Brigate Nere ho okamžite zatkli. Dva dni ho brutálne vypočúvali, vyšetrovatelia vyhodnotili situáciu, že pomáhal partizánom a spolu s ďalšími 44 väzňami ho postavili pred guľomet popravčej čaty.
Svedkovia opísali posledné minúty jeho života. Modlil sa, dával rozhrešenie, žehnal všetkých okolo seba. Mnohí boli po výsluchoch v zúboženom stave a modlitby obsahovali časti liturgických textov sviatosti posledného pomazania, preto bol aj nazvaný ako „mučeník sviatosti posledného pomazania“.
Príslušníci Waffen SS zo 16. tankovej divízie Reichsführer SS, ktorí nesú priamu zodpovednosť za jeho smrť boli presvedčenými národnými socialistami a ateistami, nenávidiacimi katolícku Cirkev.