Švajčiarska garda, najmenšia a zároveň najstaršia armáda na svete, už viac ako päť storočí slúži pápežovi a Vatikánu. Od svojho vzniku prešla mnohými zmenami, prispôsobila sa súčasným hrozbám a zároveň si zachovala svoj jedinečný historický charakter. Jej členovia sú viac než iba účastníci ceremónií a pre niektorých turistov terčom posmechu. Vyznačujú sa odvahou, vernosťou a zmyslom pre obetu.
História švajčiarskej gardy ako strážcov Vatikánu siaha do 16. storočia, keď jej členovia odišli do Ríma slúžiť pápežovi Júliusovi II. Ten v roku 1505 požiadal Švajčiarsko, aby mu poskytlo mužov na ochranu. Nebola to náhoda, že si pápež na svoju ochranu vybral švajčiarskych žoldnierov, ktorí boli považovaní za najlepších v Európe, jednoduchí roľníci schopní zničiť profesionálne armády.
Švajčiarska garda vo Vatikáne
Vznik a vývoj Vatikánu
Ešte pred vznikom kresťanstva bola oblasť dnešného štátu Vatikán neobývateľná. Okolo roku 40 nášho letopočtu tu vtedajší cisár začal stavať vatikánsky cirkus (Circo Neroniano) a na vrchu, kde sú dnes záhrady sa odohralo známe prenasledovanie kresťanov cisárom Nerom. Na tomto mieste bol postavený kostol a neskôr tu bola postavená bazilika, ktorá je priamo na hrobe apoštola Petra a o niekoľko rokov neskôr postavili aj Vatikánsky palác, kde začali bývať pápeži. Od roku 1378 sa stal Vatikán hlavným sídlom pápežov.
Vatikán ako štát vznikol v roku 1929 podpisom lateránskych zmlúv (medzi komunistickým Benitom Mussolinim a zástupcom Svätej stolice Pietrom Gasparrim) a predtým fungoval iba ako pápežský štát. Na začiatku fungovania pápežského štátu zastávali pápeži aj funkciu vodcu štátu s veľmi silným vplyvom. Ako sa pápežský štát stále rozvíjal a naberal na sile a majetku, tak v 14. storočí sa rozhodli prestavať budovy a spraviť veľkolepejší štát.
Samotná bazilika sv. Petra, napríklad, bola prerábaná niekoľkokrát, a preto je kombináciou viacerých umeleckých slohov. Vo Vatikáne môžeme nájsť množstvo významných diel od maliarov, ako sú aj Michelangelo či Raffael Santi. V pápežskej knižnici sa skrýva množstvo významných diel a zväzkov.
Námestie sv. Petra a Bazilika sv. Petra
Na hlavné námestie sv. Petra sa dostane každý bez zaplatenia vstupného, stačí iba prejsť cez bezpečnostnú kontrolu. Táto kontrola funguje na spôsob kontroly na letiskách, kde Vás a Vašu batožinu preskenujú. Samotné námestie je obkolesené dvoma budovami proti sebe - kolonádami a v strede sa týči bazilika sv. Petra. Po pravej strane baziliky sa nachádza Sixtínska kaplnka. Za nimi sa rozprestierajú vatikánske záhrady, múzeá a tiež pápežské sídlo Mater Ecclesiæ Monastery. Okrem iného vo Vatikáne funguje aj pošta, sídlo polície, banka a iné inštitúcie, ktoré nájdete aj v iných štátoch. Okrem budov tu môžete vidieť veľké množstvo diel od svetoznámych umelcov, vo Vatikánskej knižnici rôzne cirkevné knihy a spisy, a tiež ak budete mať šťastie, tak sa môžete stretnúť s pápežom, alebo zúčastniť sa modlitby s pápežom.
Piazza San Pietro alebo Námestie sv. Petra patrí medzi najväčšie námestia na svete (320 metrov dlhé, 240 metrov široké) a pravidelne sa tu každú nedeľu schádza veľké množstvo ľudí, kde sa zmestí viac ako 300 tisíc ľudí. Námestie obkolesujú dve kolonády v poloblúkoch, ktoré sa skladajú z 284 stĺpov a 88 pilastrov. Na streche stojí 140 sôch kresťanských svätcov, ktorí pozerajú na celé dianie na námestí. Tvorcom tejto kolonády bol sochár Gian Lorenzo Bernini, ktorý sám prirovnával kolonádu k „náručiu cirkvi prijímajúcej všetkých veriacich, ktorí prichádzajú na toto miesto, aby upevnili svoju vieru“.
V centre námestia sa týči obelisk, ktorý pochádza z Egypta a je jedným z trinástich starovekých obeliskov v Ríme. Tento obelisk bol spracovaný z jedného kusu červenej žuly, s históriou staršou viac ako 3000 rokov. V roku 1586 ho rímsky imperátor Kaligula dal premiestniť na toto námestie práve na lodi plnej šošovice, aby sa nepoškodil. Obelisk aj slúži ako veľké slnečné hodiny. Obelisk presunuli vo Vatikáne až 2x a dodnes môžete nájsť podstavec z predchádzajúceho miesta. Na vrchole tohto obelisku vo výške vyše 25 metrov je zasadený kríž, ktorý nosí na sebe nápis :“Hľa kríž Pánov. Utekajte nepriatelia, víťazí Lev z kmeňa Júdovho“.
Práve pred týmto obeliskom sa každé vianočné obdobie rozprestiera postavený Betlehem, kde sú postavy v životnej veľkosti. Každý rok je tento Betlehem vytvorený inak a tak každé Vianoce sú vo Vatikáne výnimočné.
Najdominantnejšou budovou celého námestia je bazilika sv. Petra, ktorá sa díva na Anjelský hrad a celý Rím. Priamo z Vatikánu do Anjelského hradu vedie úzka cestička, ktorou prechádzali pápeži. Bazilika sa skladá z hlavnej budovy v tvare kríža a kupolovitej strechy, ktorú navrhol a maľoval sám veľkolepý Michelangelo. Priečelie baziliky podopierajú stĺpy a pilastery, medzi ktorými nájdete aj sochy svätých Petra a Pavla. Čím ste bližšie k vstupu, tým sa Vám zdá byť táto bazilika majestátnejšia a fascinujúcejšia.
Zaujímavosťou baziliky je, že pri stavbe bol použitý mramor z kolosea, ktoré v tej dobe už nespĺňalo svoj účel. Koloseum po svojej sláve sa z veľkej časti rozobralo a rôzne jeho časti sa použili aj na mnoho ďalších stavieb v Ríme. Toto rozoberanie kolosea trvalo približne do 18. storočia, a tak z pôvodnej mohutnej stavby sa zachovalo naozaj málo. Bazilika bola prestavaná niekoľkokrát aj kvôli túžbam o zväčšenie a pripodobnenie tvaru kríža podľa vtedajších trendov (grécky kríž s rovnako dlhými ramenami, potom latinský kríž). Avšak pri prestavbe baziliky, pápež Julius II. zničil antické umenia na predchádzajúcej bazilike. A tak sa z antickej budovy stala renesančná.
Čo sa týka majestátnej kupole, tá sa podobá kupole z Pantheonu, kde dodnes je v strede kruhový otvor a na veľkonočné sviatky tu do chrámu vhadzujú tisíce lupeňov červených ruží. Michelangelo spravil podobne aj tu, s výjavmi na strope. Možno Vás prekvapí fakt, že žiadny z obrazov vo vnútri baziliky v skutočnosti nie je obrazom. Ako to? Každý z obrazov, ktoré môžete vidieť sú mozaiky vytvorené z malých kúskov skla. Ak by ste sa pozreli bližšie na obrazy vytvorené na stenách, videli by ste detaily a spojenia malých farebných sklíčok. Nevravíme tu však o klasických zavesených obrazoch alebo o maľbách mimo baziliky. Reč je o nástenných obrazoch a výjavoch.
Bazilika je najväčšia na celom svete a celkovo dokáže poňať až 20000 ľudí. Vstup do baziliky je zdarma, a tak si návštevníci môžu pozrieť fascinujúce vnútro s umeleckými dielami, ako sú napríklad veľký bronzový baldachýn od Beniniho, ktorého stĺpy pochádzajú z Pantheonu, na bočnom oltáre pri vchode sa nachádza socha Piety od Michelangela, ktorú vytvoril, keď mal iba 24 rokov, a tiež nájdete v bazilike sochu sv. Pod bazilikou sa skrývajú takzvané „grottos“, kde sú hrobky pápežov a niekoľko kaplniek. A ešte nižšie pod tým sa nachádzajú „necropolis“, ktoré siahajú až pod záhrady, kde sú zasa ďalšie hrobky z čias starého Ríma (už 1. storočie pred Kristom). Okrem hrobiek sa zachovali aj fresky a sochy. Tento priestor pod záhradami bol náhodne objavený pri kopaní podzemnej garáže Vatikánu v roku 1956 a následne sa začal skúmať hlbšie a ďalej.
Sixtínska kaplnka
Ďalšie diela od Michelangela nájdete práve tu a aj najznámejší obraz Adama s Bohom, kde k sebe vystierajú ruky. Boh sedí na mušli a má vystretú ruku k Adamovi, ktorý mu tiež vystiera ruku, no menej ako Boh. Tento obraz je najviac diskutovaný a v kresťanskom ponímaní má predstavovať práve náš vzťah s Bohom. Okrem toho Vás nadchne aj množstvo ďalších diel na stenách a aj strope od renesančných umelcov. Všetky tieto diela sú, samozrejme, sakrálne, a tak tu, napríklad, môžete sledovať aj vyobrazený život Krista, či Mojžiša (Nový a Starý zákon). Celá kaplnka je ako galéria a nadchne každého. Fresky sú tak dokonalé, že Vám bude ľúto odchádzať. Pred týmito freskami však na strope bola namaľovaná hviezdna obloha a Michelangelo ju premaľoval na žiadosť pápeža Júliusa II..
Avšak medzi pápežom a umelcom vládli nezhody, a tak niektoré maľby vznikli z presadenia svojej predstavy. Pôvodne v dvanástich výklenkoch mali byť apoštoli, no nakoniec dodnes ani jedného z apoštolov nenájdete na stenách kaplnky. A keďže Biblia končí koncom sveta a posledným súdom, ani v tejto kaplnke toto vyobrazenie nechýba. Práve toto dielo sa považuje za vyvrcholenie Michelangelovej umeleckej tvorby v kaplnke. Nájdete ho práve na oltárnej stene, a keď bola táto maľba odhalená pre verejnosť, neboli spokojní s jeho prevedením. Nakoniec niektoré časti boli prekryté, aby nevzbudzovali pohoršenie pre veriaci ľud.
Michelangelo síce bol veľkým tvorcom, ktorého maľby tvoria Sixtínsku kaplnku, no bol vraj aj veľmi zložitým a komplikovaným človekom. Hoci by sme z malieb mohli vyčítať, že bol duchovne blízko k Bohu, bol známy pre svoju lásku k mužom a posadnutosťou v dokonalosti jeho diel. Na diele posledného súdu pracoval iba s jedným sluhom, ktorý mu miešal farby a túto maľbu dokončil za 7 rokov. Hoci fresky po celej kaplnke sú zväčša obnažené, práve táto kaplnka je využívaná na konkláve, a tak je dôležitá pre cirkev.
Konkláve sa koná vždy, keď je potrebné zvoliť nového pápeža po smrti alebo odstúpení predchádzajúceho pápeža. Celá voľba pápeža trvá niekoľko dní, nakoľko sa zhromaždia kandidáti, modlia sa spoločne za Božiu pomoc pri rozhodovaní a následne sa do zlatej čaše vhodia tajne napísané voľby každého jedného účastníka. Po odovzdaní všetkých hlasovacích lístkov sa tieto papieriky postupne čítajú a každý hlas sa zapisuje. Ak sú hlasy nejednotné, modlitby a hlasovanie sa opakuje. Šedý/čierny dym z komína je znamenie pre veriacich, že konkláve sa nezhodlo a voľba ešte nepadla. Po väčšinovej voľbe sa vyhlási meno budúceho pápeža - v tej chvíli stále kardinála - a zapáli sa oheň, ktorý vytvorí biely dym.
Vatikánske záhrady
Asi najrozsiahlejšou oblasťou vo Vatikáne sú práve záhrady, v ktorých sa môžete poprechádzať pomedzi kvetinové záhony, fontány a umelecky vytvarované kríky. V záhradách možno nájsť viac ako 6500 kusov rôznych rastlín z asi 300 druhov z celého sveta. Veľa z týchto stromov a kvetov pochádza práve z darov pre pápeža - javory zo Severnej Ameriky, cédre z Libanonu, cykasy z Japonska, jasmíny z Číny, a iné. Celá záhrada je pokojnou oázou, o ktorú sa stará asi 30 zamestnancov. Okrem rastlín tu nájdete aj zvieratá, ktoré nie sú privezené za účelom chovania, ale začali sa tu združovať. Napríklad vzácny druh zelených papagájov - mních zelený, pochádza pôvodne z Južnej Ameriky.
Zaujímavou zastávkou v záhradách by mala byť napodobenina jaskyne z Lúrd, ktorá bola vytvorená ako menšia kópia tohto pútnického miesta vo Francúzsku. Tiež tu nájdete orliu fontánu, sochu sv. Petra, kláštor a seminár, pristávaciu dráhu na helikoptéru, železničnú stanicu, rádio, palác vlády a iné. Od roku 2018 je v záhrade aj postavená bronzová socha sv. Gregora, ktorý pochádzal z Arménska a predstavoval spojenectvo medzi Východom a Západom.
Pápež - svätý muž alebo bežný smrteľník?
Pápež je najvyšší predstaviteľ v kresťanskej cirkvi, a zároveň je aj rímsky biskup a najvyšší predstaviteľ Vatikánu. Presné pomenovanie, ktoré by ste našli pri mene aktuálneho pápeža, je „biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán“.
Každý pápež sa volí z radov kardinálov počas volieb konkláve. Prvého pápeža podľa Biblie ustanovil sám Ježiš Kristus a ním sa stal apoštol Peter. Od tej doby už na pápežskom stolci sedelo celkovo 266 pápežov a posledný je aktuálne František (vlastným menom Jorge Mario Bergoglio), ktorý je výnimočný práve pôvodom z Južnej Ameriky. Bolo nepísaným pravidlom, že pápež bol z Európy a najčastejšie z Francúzska alebo Talianska.
Je mnoho názorov po svete o majetkoch Vatikánu a názoroch pápežov. Nie každí pápež bol po smrti vyhlásení za svätého. A s niektorými pápežmi sa viažu aj nepríjemné príbehy. Avšak je mnoho pápežov, ktorí sa stali svätými, a tak si svojim životom vyslúžili obdiv a úctu. V dnešnej dobe je veľa obdivovateľov a prívržencov aktuálneho pápeža. Možno aj kvôli tomu, že si zvolil bývanie v skromnejších podmienkach - v kláštore sv. Marty, namiesto honosného paláca vo Vatikáne. A tiež je známy pre nakupovanie a prechádzanie sa po uliciach Ríma a Vatikánu. Niektorým prekážal jeho postoj k honosnému životu pápežov a stretával sa s kritikou o zjednodušení pápežského obliekania.
Úlohy a povinnosti Švajčiarskej gardy
Jej poslaním je: dohliadať na bezpečnosť pápeža a jeho rezidencie, monitorovať všetky oficiálne vatikánske vstupy, poskytovať informácie návštevníkom, zúčastňovať sa na audienciách a náboženských obradoch i sprevádzať pápeža na jeho zahraničných cestách. Prítomnosť gardy sa vyžaduje počas návštev hláv štátov, predsedov vlád či veľvyslancov.
Prvá osoba, ktorú pápež vidí každé ráno je práve člen Švajčiarskej gardy. Počas svätých omší a generálnych audiencií sú okolo oltára alebo pápeža vždy štyria strážcovia s halapartňami, ktorí sa nehýbu.
Uniformy pochádzajú z roku 1914. Sú vo farbách mocného šľachtického rodu Medici z talianskej Florencie, t. j. modrej, žltej a červenej. Menej známou je nenápadná tmavomodrá pracovná uniforma, doplnená čiernym kabátom. Slávnostná uniforma typickej modro-žlto-červenej farby zatiaľ zostáva nezmenená, pretože je súčasťou príbehu a identifikuje strážcu. V roku 2015 uplynulo sté výročie jej zavedenia veliteľom Julesom Repondom, ktorý viedol gardu začiatkom 20. Plánuje sa však inovácia pracovnej a tréningovej uniformy.
Rôzne typy uniforiem členov Švajčiarskej gardy
Do osobnej stráže hlavy katolíckej cirkvi vstupuje každý rok približne 30 nových členov. Slávnostná prísaha nových halapartníkov prebieha 6. mája, na počesť 147 gardistov, padlých v boji pri ochrane pápeža Klementa VII. v roku 1527. Oficiálny dátum založenia Pápežskej švajčiarskej gardy je však 22. január 1506, kedy 150 vojakov pod vedením Kaspara Silenena vstúpilo do Ríma na už spomínané pozvanie pápeža Júliusa II.
Podmienky vstupu do Švajčiarskej gardy
Podmienky vstupu do pápežskej Švajčiarskej gardy sa budú meniť. Ženy, vylúčené z možnosti uchádzať sa o túto prestížnu službu, možno po viac ako 500 rokoch túto možnosť dostanú. Pápež ešte musí svoj súhlas formalizovať.Aktuálne podmienky pre vstup do pápežskej stráže sú nasledovné: slobodný muž švajčiarskej národnosti, praktizujúci katolík, výborný zdravotný stav, vrátane zubov a dobrá povesť. Vek od 19 do 30 rokov, minimálna výška 174 cm. Vzdelanie postačuje stredoškolské s maturitou alebo odborná škola. Uchádzač musí absolvovať náborovú školu a slúžiť minimálne 26 mesiacov. Úspešný uchádzač môže počítať s platom okolo 1200 Eur. Musí byť pripravený dodržiavať niekoľko interných pravidiel: nesmie prespať mimo Vatikán, ubytovanie na izbách po troch, zhasína sa o polnoci. Vo voľných chvíľach sa môže venovať futbalu v tíme FC Guardia, prípadne byť členom armádneho dychového zboru.
Samozrejmosťou je odvaha, vernosť a oddanosť rímskokatolíckej cirkvi ale i obrovské nasadenie a hlboké presvedčenie. Počas náborovej školy uchádzači absolvujú základný výcvik u polície talianskeho kantónu Ticino. Výcvik zahŕňa aj tréning streľby a osobnej obrany, použitie zbrane sa však predpokladá len v prípade poslednej možnosti zaistenia bezpečnosti muža, ktorý obhajuje NENÁSILIE.
Inaugurácia nových kasární a zmena podmienok pre vstup do gardy sa plánuje 6. mája 2027, pri príležitosti 500. výročia hrdinskej smrti švajčiarskych vojakov pri obrane pápeža.
Zaujímavosti o Vatikáne
Vatikán je označenie pre teritoriálne najmenší štát sveta, ktorý sa nachádza v rámci hlavného mesta Talianska - Ríma. Svätá stolica je označenie pre pápežský úrad a rímsku kúriu (komplex cirkevných úradov). Slovo Vaticum pochádza z etruského jazyka a znamená „vŕšok“. Oficiálne má pápež 8 titulov (7 náboženských a 1 politický). Vatikán ako štát vznikol 11.2. 1929 po podpísaní tzv. Lateránskych zmlúv medzi pápežom a Talianskym kráľovstvom. Od roku 1810 mal Cirkevný štát (dnes Vatikán) jednotku hasičov. Vatikán má vlastnú školu pre svojich diplomatov a od roku 1976 má vlastné miesto na pristávanie vrtuľníkov (heliport).
História Vatikánskeho cintorína siaha do roku 800, kedy cisár Karol Veľký dostal od pápeža pozemok určený na pochovávanie nemeckých pútnikov. Súčasný pápež František rozhodol, aby tam pochovali bezdomovca Willyho Hertellera, ktorý dlhé roky pravidelne navštevoval bohoslužby vo vatikánskom kostole sv. Anny. Vatikán je štát, ktorý má najkratšiu železničnú trať na svete. Patrónmi vojenskej (pápežskej) jednotky Švajčiarska garda sú sv. Martin a sv. Šebestián. Vo Vatikáne v podstate neexistuje súkromné vlastníctvo. Od roku 1874 má Vatikán vlastnú lekáreň a vlastný supermarket (Anonna), kde možno kúpiť sortiment potravín a nápojov ako v bežných obchodoch. Vatikán má výhodu bezdaňovej zóny, preto sú tu ceny nižšie ako v Taliansku.
Štátnym znakom Vatikánu je červený štít s dvoma skríženými kľúčmi, ktoré sú spojené červeným cingulom a pápežskou tiarou. Tiara (pokrývka hlavy) je symbol pápežskej moci. Rovnako symbolom pápežských právomocí sú kľúče. Symbolika kľúčov odkazuje na známy evanjeliový text : „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev… Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva, čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi.“ (Mt 16, 18-19)… Kľúče majú symbolické farby - zlatú a striebornú. Zlatý kľúč odkazuje na pasáž - „ čo zviažeš na zemi “ - pretože platí, že“mlčať je zlato“.
Vatikán mal vo svojich dejinách 2 štátne hymny. Do roku 1949 sa používala hymna z r. 1857, ktorú vytvoril rakúsky autor Viktor Hallmayr. Od r. 1949 sa používa tzv. V minulosti pápeži pôsobili viackrát ako úspešní sprostredkovatelia v medzinárodných sporoch štátov. V r. 1930 sa vo Vatikáne začali používať 1. služobné automobily. Známe stĺporadie na Námestí sv. Vatikán má od roku 1983 vlastné televízne štúdio (skratka CTV).
Pápež František
Tieto informácie poskytujú komplexný pohľad na Švajčiarsku gardu, jej históriu, úlohy a význam pre Vatikán a pápeža.
tags: #svajciarska #garda #cirkev