Košická Kalvária je jedným z najvýznamnejších pútnických miest Košickej arcidiecézy a je známa veriacim katolíkom na celom Slovensku. História kalvárií u nás siaha najmä do čias baroka, konkrétne do 18. storočia, ktoré bolo späté aj s rekatolizáciou vtedajšieho Uhorska. V mestách vrátane metropoly východu tak pribúdali aj morové stĺpy Immaculaty, sochy svätých, nové kaplnky a, samozrejme, kalvárie.
Pri amfiteátri v košickej mestskej časti Sever sa nachádza kalvária, ktorú tvorí kostol zasvätený Sedembolestnej Panne Márii a 16 kaplniek so zastaveniami krížovej cesty znázorňujúce umučenie a smrť Ježiša Krista.
Vznik kalvárie súvisel s činnosťou košických jezuitov a nimi vedeného Združenia Kristovej agónie. Vznik kalvárskej hory inicioval v roku 1734 páter Juraj Mihalóczi. Výstavba kostola sa začala v r. 1738 a trvala až do roku 1758. Kostol postavili ako blokovú dvojpodlažnú stavbu s tzv. dolným a horným kostolom, čo bolo na vtedajšie časy niečo netypické. Stál ďaleko za mestskými hradbami v lesoch a išlo o jeden z prvých výraznejších kopcov Slovenského Rudohoria na okolí. V kostole sa konali dva odpusty ročne a to 3. mája a 14. septembra. Dnes Kalvária patrí do zastavanej rodinnej oblasti.
Historik Juraj Gembický z Krajského pamiatkového úradu v Košiciach uviedol, že jezuiti zakladali kalvárie v spolupráci s architektmi a umelcami:„V Košiciach páter Juraj Mihalóci v roku 1737 bol na začiatku myšlienky postavenia košickej kalvárie. Bolo tu tiež združenie Kristovej agónie ako laické náboženské bratstvo veriacich, ktoré si uctievalo osobitne tieto pravdy viery. Oni spolu s jezuitmi a mestom Košice boli hlavnými iniciátormi. Tak sa začína v polovici 18. storočia výstavba kalvárskeho kostola. Areál spočiatku pozostával z kostola pôvodne iba s deviatimi kaplnkami. Do konca 19. storočia postupne pribúdali ďalšie.“
Gembický zdôraznil, že vo väčšine kaplniek sú v podobe sôch či obrazov znázornené zastavenia krížovej cesty:„Na tomto mieste dnes pútnik, turista nájde 16 kaplniek. Klasická krížová cesta má 14 zastavení, takže tam je zaujímavý prvý rozdiel. Košická kalvárska krížová cesta obsahuje dve kaplnky navyše, takzvané mariánske, ktoré sú približne v strede tej cesty stúpajúcej do kopca. Kaplnky sú po obidvoch stranách, od spodnej časti - nástupnej až po začiatok kostolného areálu - tam je posledná kaplnka.“
Každá kaplnka v minulosti patrila niektorej významnej šľachtickej, meštianskej či cirkevnej rodine, ktorá sa o ňu starala a na jej údržbu finančne prispievala mestu Košice. V podzemnej časti vytvorili krypty, v ktorých pochovávali svojich príbuzných, čo je v rámci kalvárií zrejme slovenský unikát. Napriek tomu, že nie každá kaplnka bola pohrebná, celkovo tu ide o stovky ľudí, najmä historických osobností tu pochovaných.
Kalvária bola znehodnotená zásahom socializmu, kedy bola nariadená výstavba amfiteátra a rodinných domov. Takmer sto rokov nebola reštaurovaná a obnovená, a tak postupne chátrala. V súčasnosti sa tam realizuje aj archeologický výskum, ktorý je potrebný pre obnovu jednotlivých krýpt.
Sväté schody
Jedným z unikátov Kalvárie sú sväté schody. V prístavku kostola sa nachádzajú takzvané sväté schody, ktoré kopírujú tie jeruzalemské z paláca Piláta, prenesené neskôr do Ríma. Ježiš Kristus predstúpil pred neho, pričom na schody kvapkala jeho krv po bičovaní a korunovaní tŕním. Kostol na košickej kalvárii má 32 takýchto schodov, čo potvrdil aj pamiatkar Gembický:„Na schodiskových stupňoch v strede, v každom drevenom schodisku je vložená kapsula a v jej v strede je relikvia svätého. Bol to fenomén, že sa relikvie svätých takto používali. Zvyšovalo to aj úctu a nábožnosť, ktorá sa praktizovala na tejto kalvárii. V spolupráci s pamiatkarmi, reštaurátormi, odborníkmi, saleziánmi sa preskúmali všetky relikvie i samotné sväté schody. Zistilo sa, že sú tam relikvie zaujímavých svätých, pomerne málo známych - sv. Audax, sv. Deodat, sv. Achatius, a hlavne sv. Saleziáni vtedy vložili do záverečného 32. schodu relikvie svojho hlavného patróna - svätého Jána Bosca.
Súsošia
Súčasťou celého kalvárskeho areálu v krajine boli v minulosti aj viaceré súsošia, konkrétne Peter s kohútom zapierajúci Krista, Ježiš so samaritánkou pri studni a súsošie Márie Magdalény s Kristom. „Popri kaplnkách, po ľavej strane všade bol kalvársky cintorín. Od 40. rokov 19. storočia do záveru 19. storočia sa tam pochovávalo, okrem tých kaplniek aj na kalvárskom cintoríne. Ten bol úplne zlikvidovaný, tam stoja dnes rodinné domy a amfiteáter. Zároveň boli súsošia z areálu premiestnené ku kostolu. Dodnes je tam Sedembolestná Panna Mária pod krížom. Magdalénske a samaritánske súsošia s Kristom sa dočasne presúvajú. V posledných rokoch sú inštalované v horných dvoch kalvárskych kaplnkách,“ dodal Gembický.