Obec Slavošovce leží v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria, presnejšie v Revúckej vrchovine, podcelku Hrádok a geomorfologickej časti Štítnické podolie. Obcou preteká riečka Štítnik, ktorá tu priberá Zlatný a Slavošovský potok. Severozápadnému horizontu dominujú končiare Stolica (1 476 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.).
Prístup do obce zabezpečuje cesta III/3040, ktorá sa pri obci Roštár napája na cestu II/587. Obcou prechádza železničná trať Plešivec - Slavošovce, ktorú využíva najmä miestna papiereň. Hornatý povrch katastra tvoria pasienky a menej úrodné, na obrábanie náročné polia s podzolovou hnedou na severe piesočnatou pôdou.
Vznik obce spadá do začiatkov 14. storočia. Prvá zmienka je z roku 1318. Patrila štítnickým Bubekovcom, od 17. storočia Andrášiovcom. V 17. a 18. storočí tu vznikajú železné hámre, z ktorých sa neskôr stávajú papierové mlyny.
V obci sa nachádza papiereň, ktorá má dlhoročnú tradíciu výroby papiera. Jej počiatky siahajú do roku 1817. Výroba bola prevažne ručná, zameraná hlavne na baliace papiere. V obci bolo niekoľko cechov ako čižmársky, krajčírsky, tkáčsky, rozšírené bolo aj furmanstvo a manipulácia s drevom.
Uprostred obce a vďaka vysokej veži už z diaľky viditeľný, sa vyníma pôvodne gotický kostol, ktorý slúži veriacim Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Termín „gotický“ však v tomto prípade označuje skôr čas jeho vzniku než dominujúcu architektúru. Kostol bol totiž nielen rozšírený, ale tiež stavebne upravený tak, že v súčasnosti je jeho nosným slohom barok.
Slavošovce pravdepodobne vznikli ako obec Rusínov, ktorí sa hlásili k východnému obradu. Možno to predpokladať aj podľa náboženského charakteru ranných dejín okolitých dedín. Svedčiť by o tom mohli i fresky, ktoré presvitajú spod novšej maľby v najstaršej časti chrámu - v kaplnke. Postavená bola už v roku 1395 v gotickom slohu a niesla patricínium sv. Havla. Ten sa dostal aj do súčasného erbu obce.
Gotické kostolíky dedinského charakteru nemávali veže. Tak tomu bolo i Slavošovciach. Tú súčasnú postavili v rámci rozšírenia v roku 1654 a s kostolom spojili v jeden celok v roku 1712. Bola však o niečo nižšia ako v súčasnosti. Potom ako v roku 1765 kostol zachvátil požiar a rekonštruovali ho, vežu vyvýšili.
Pôvodne gotický kostol s prevládajúcim barokovým štýlom má rokokový oltár. (V čase tvorby tohto článku mimo chrámu na reštaurovaní.) Pochádza z roku 1755 a jeho nosnú časť stvárňuje plastika Krista, ktorý drží v ruke zemeguľu. Po stranách sa nachádzajú plastiky Mojžiša a Árona. V hornej časti upúta pozornosť reliéf Svätej Trojice, zo strán vystupujú plastiky sv. Petra a sv. Pavla.
V rovnakom čase ako oltár bola vytvorená aj rokoková kazateľnica, ktorá je zdobená plastikami evanjelistov a Ježiša Krista. Vrchol baldachýnu uzatvára plastika Archanjela Michala. K doplneniu pestrosti zastúpenia jednotlivých historických období sa v chráme nachádza renesančná krstiteľnica z roku 1630. Je vytesaná z jedného kusu pieskovca a tepaný mosadzný poklop znázorňuje výjav udelenia krstu Božiemu Synovi.
Pôvodne gotický kostol v Slavošovciach je otvorený len v čase bohoslužieb. Návštevy turistov sú eventuálne možné len podľa dohody so správcom chrámu. Hneď vedľa kostola sa nachádza fara patriaca pod Gemerský seniorát.
Evanjelický kostol, jednoloďová gotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou zo 14. storočia. Od roku 1545 je kostol evanjelický. Úpravami prešiel najprv v roku 1612 a potom po roku 1712 bol zásadne barokovo prestavaný, bolo vytvorené nové presbytérium v severo-južnej orientácii. Pôvodné stredoveké presbytérium ostalo ako vedľajší, stavebne oddelený priestor.
V interiéri sa nachádza hodnotný inventár, s barokovým oltárom, kazateľnicou a protestantskou emporou. Fasády kostola sú hladké, s polkruhovo ukončenými oknami s jednoduchými šambránami.
V období Slovenského štátu bol v rámci budovania tzv. gemerských spojok prerazený 2,4 km dlhý Slavošovský tunel, ktorý mal miestnu trať prepojiť s traťou do Revúcej a Muráňa.
Atrakciou je 2,4 km dlhý Slavošovský tunel, ktorý bol budovaný ako súčasť tzv. gemerských spojok, no nebol dokončený. Mal prepojiť tunajšiu trať s traťou do Revúcej a Muráňa, no po navrátení územia Maďarskom stratil význam a zostal nedokončený.
Z obce vedú turistické chodníky na neďaleké dominanty Stolicu (1 476 m n. m.) a Kohút (1 409 m n. m.).
V obci sa nachádza papiereň, ktorá má dlhoročnú tradíciu výroby papiera. Jej počiatky siahajú do roku 1817.
Ani sa nezdá ako rýchlo plynú roky, postupne, rok za rokom. Tak tomu bolo v mesiaci jún 2018, keď v dňoch 16. - 17. júna sme si v Slavošovciach pripomenuli sedemstoročnicu. Je to skoro, alebo opozdene?
Výročím a slavošovským Homérom, rodákom Pavlom Emanuelom Dobšinským, ktorého kultúrny stánok v Slavošovciach už navštívili tisíce návštevníkov.
Na prvých miestach sedadiel sa objavili známe osobnosti, ktoré sa zaslúžili svojimi počinmi o rozvoj obce. Zakrátko k mikrofónu pristúpil dlhoročný starosta obce, Ing. Štefan Bašták, ktorý výstižným príhovorom sprítomnil históriu obce.
V prvý deň osláv, v piatok 15. 16. júna o 11,00 bolo slávnostné otvorenie, tak ako je už v predošlom uvedené s ocenením občanov, ktorí sa zaslúžili o všestranný rozvoj obce. Obdržali diplom obce k dnešnému jubilejnému dňu s pamätnou plaketou.
Na ploche športového ihriska sa tvorili rôzne skupinky ľudí, známych a neznámych, ktorí sa tu stretli aj zo vzdialených kútov Slovenska. Neboli to už len otcovia a mamy, ale aj ich synovia a dcéry a vnúčatá. Bolo vidieť vonnú atmosféru.
Nemalú pozornosť vzbudila u prítomných mladá sokoliarka sl. Vladimíra Smädová s cvičeným jastrabom.
Na záver trocha histórie. Prof. J. Novák v odbornej expertíze uvádza vznik obce rokom 1318. Zemepanské právo v nej uplatňovali Bebekovci, od 17. storočia Andrášiovci. Pôvodný kostol vznikol v roku 1395. Obyvatelia boli Ruthéni. V tejto časti sú zo 14. storočia zachované neodkryté fresky, zakryté ochranným vápenným mliekom.
Niekoľko slov k erbu obce, zobrazujúceho patróna sv. Gála: podnet na realizovanie a uvedenie do života sa uskutočnilo za starostu Bela Skurku (1994 - 1998). Obec sa týmto zaradila za neskoršieho starostu Ing. Š. Baštáka medzi najstaršie s pôvodnými historickými symbolmi a erb je zaradený v Heraldickom registri Slovenskej republiky.
Dva dni spomienok a dôstojné oslavy nestačia k tomu, aby sa zhrnulo aspoň to najvýznamnejšie. Zaväzuje nás k dôstojnosti, vážnosti, vedie k tomu aby sme chápali, že prežiť celú túto etapu nebolo umožnené nikomu z nás. Zachovajme a zveľaďujme to, čo sme zdedili. Vážme si trvalé hodnoty ktoré nám zanechali naši predkovia. Majme každý vo svojom vnútri chrám, svoju svätyňu, neznižujme sa k tomu, aby sme ničili hodnoty, ktoré nám zanechali. Zamyslime sa nad minulosťou uprostred prítomnosti.
Evanjelický kostol v Slavošovciach
Pamätná izba Pavla Dobšinského
Pavla Emanuela Dobšinského v Slavošovciach sa nachádza v jeho rodnom dome, pred ev. a. v. farou v blízkosti kostola. Zriadená bola v roku 1970 z miestnych zdrojov a prostriedkov a v r. 1978 bola reinštalovaná Baníckym múzeom v Rožňave. Jej dnešná podoba bola dotvorená vďaka pochopeniu, spolupráci a iniciatíve Obecného zastupiteľstva, Obecného úradu, starostu obce Ing. Štefana Baštáka, prednostky OcÚ Lýdie Klobušníkovej a kronikára, vedúceho Pamätnej izby P. Dobšinského PaedDr. Milana Sajenka v júli a auguste 1995 a v rokoch 2003-2008.
Významným rodákom obce je Pavol Dobšinský. Poznať bližšie jeho život možno najmä v Slavošovciach a Drienčanoch, dvoch gemerských dedinách. Pavol Dobšinský vo svojich prácach používal pseudonym Slavoj Drienčanský, čím určil nielen miesto svojho rodiska, ale podvedome aj miesto svojho skonu a posledného odpočinku. Zomrel v Drienčanoch 22.
Na jeho rodnom dome je osadená pamätná tabuľa, odhalená pri 100. výročí jeho narodenia na veľkolepej národnej slávnosti v roku 1928. Záštitu nad pamätnou tabuľou prevzal vtedajší starosta obce p.
16. marca 1970 pri 142. výročí narodenia bol v obci slávnostne odhalený pamätník P. E. Dobšinskému a zároveň sa konalo aj slávnostné pomenovanie Základnej školy menom Pavla Emanuela Dobšinského. Slávnostné odhalenie pamätníka, ktorého autorom je akademický sochár Dušan Dzurek z Bratislavy, vykonal prof. Ján Čajak ml. spolu s riaditeľom školy Milanom Sajenkom, ktorý zároveň od zástupcu ministerstva školstva prevzal dekrét o používaní čestného názvu školy. V tomto roku bola v rodnom dome P.
Slavošovce si v roku 1978 pripomenuli aj 150. výročie narodenia rodáka za účasti skoro 2000 občanov. Na oslavách sa zúčastnila delegácia ministerstva kultúry SSR, Matice slovenskej, Gemerskej vlastivednej spoločnosti z Rimavskej Soboty a predstaviteľov okresu. Bola otvorená výstavka "Čarovný svet rozprávok" a výstava Dobšinského kníh a ilustrácií našej a zahraničnej prekladovej produkcie, ktorú uviedol spisovateľ a riaditeľ vydavateľstva Mladé letá PhDr. Rudo Moric. V rámci osláv bola v rodnom dome reinštalovaná Dobšinského pamätná izba. Okolo pamätníka v areáli školy bol vytvorený park, ktorý podľa návrhu Ing. arch. Manola Kančeva zriadili a upravili za pomoci národného výboru vtedajší učitelia. V parku sa nachádzajú kvety, ruže, okrasné dreviny a stromy, dotvárajúce zátišie rozprávkara P. Dobšinského. Sú tu vysadené lipy, symbolizujúce slovanstvo, tuja mlyňanská, breza ako symbol panenstva, jaseň, ktorého koreňov sa stránili nečisté sily a zmije, javor, z dreva ktorého si naši predkovia zhotovovali hudobné nástroje a ktorý vnímavo načúva zvukom prostredia, ale aj borovica, šíriaca lesnú vôňu pripomínajúcu okolitú prírodu. Aj pri 180. výročí narodenia, ktoré nás v marci 2008 očakáva, okrem slávnostného zhromaždenia účastníkov osláv, spoločnej prehliadky Pamätnej izby, kladenia vencov k pamätníku Dobšinského bude odhalený reliéf Pavla Dobšinského, ktorého autormi sú akademický maliar Roman Rembovský a rezbár Rudolf Pažitka ml. Oslavy budú pokračovať slávnostnou akadémiou v kultúrnom dome, kde sa bude konať aj výstavka výtvarných prác pod názvom "Dobšinského rozprávky očami detí". Účastníkom osláv sa do rúk dostane skladačka, v ktorej okrem informácií a príloh sa dozvedia aj o histórii najstaršej papierne, ale aj obce Slavošovce, ktorej 690.
Dobšinského je sústredený v ďalšej miestnosti a je doplnený dobovými predmetmi a nástrojmi používanými v minulosti, napr. zbenka-mútnica, ktorá sa používala pri mútení smotany na maslo. Uprostred miestnosti na vyvýšenom pódiu sú nainštalované predmety z domácnosti starých rodičov. To všetko pripomína dobu, v ktorej žil a tvoril P. Dobšinský. Z dobových predmetov pri vstupe do miestnosti zľava sa vo vitrínke nachádzajú napr. banícke kahance z neďalekej Ochtinej, pripomínajúce 16.-18. storočie. Je tu aj visiaci zámok - klatka ako doklad šikovných rúk remeselníka zo 17. storočia, žehlička "biglajz" na drevené uhlie, školská tabuľka, na ktorú sa písalo ešte griflíkom, či decimálna váha z 18. vľavo stojí liatinový mažiar zo známych gemerských zlievární, pripomínajúci 15.-16. storočie. Býval umiestnený na kostolnej veži, obsluhoval ho určený odborník na streľbu (kanonýr), prípadne vojnový veterán, ktorý ho naplnil strelným prachom a nálož odpálil koncom rozžeravého drôtu. Výbuch oznamoval začiatok slávnosti v obci, hostiny - kermeš a pod. Je tu nainštalovaný aj iný dobový, národopisný a dejepisný materiál. Okrem spomínaného aj dobová keramika, taniere, krčahy, džbány, aj postava ženy - tkáčky pri krosnách, vedľa stojaceho muža v sviatočnom obleku - bričesy, kamizol, kabátik, čižmy a klobúk - pod pazuchou s modlitebnou knižkou.
je názov miestnosti, kde návštevníkov privíta sediaci Jano s knihou rozprávok a zlá ježibaba. Tu možno nadobudnúť poznatky o životných peripetiách Dobšinského, o miestach kde študoval a pôsobil ako kazateľ, vrátane s nainštalovanými erbami miest jeho pobytu. Návštevníci si tu môžu pozrieť vystavený rukopis vlastného životopisu P. Dobšinského, ktorý si napísal počas svojho pôsobenia na fare v Rožňavskom Bystrom, kde na pamiatku jeho tamojšieho účinkovania je na ev. kostole umiestnená pamätná tabuľa. Kópiu životopisu z fary pri 175. výročí narodenia venoval tejto expozícii terajší starosta obce Rožňavské Bystré Ján Babič. Táto časť expozície plní funkciu informatívnu, formatívnu a materiálnu. Tu si žiaci môžu vypočuť úryvky z tvorby Dobšinského (okolo steny sú lavičky pre deti menšej triedy) a dá sa tu odučiť improvizovaná vyučovacia hodina.
od 17. storočia, dokumentujúce pomery minulých storočí, ďalšie vystavené pramene, zborníky, články publikované Gemerskou vlastivednou spoločnosťou, ukážky z tvorby Dobšinského sú umiestnené v pôvodnej malej miestnosti. Sú tu aj reprodukcie niektorých listov písaných Dobšinskému od A. Sládkoviča, M. Hrebendu, ale aj prejavy, ktoré odzneli na vedeckej konferencii v Rimavskej Sobote a sú venované odkazu Dobšinského. Ďalšie panely sú venované jeho študijným rokom v Rožňave, Miškovci a Levoči a jeho pôsobeniu ako pedagóga v Banskej Štiavnici, ako aj rodnému domu, spomienkovým slávnostiam v obci a odhaleniu pamätníka v areáli školy. Návštevníkovi sa takto priblížia aj ďalšie, i neznáme údaje o živote Dobšinského, ale aj slávnostné udalosti, konané na jeho počesť spolu s fotodokumentáciou všetkých osláv jubileí P. Dobšinského od r. 1970. Na pravej strane v ďalších vitrínach je zaznamenaná stručná história obce, farebné fotografie a olejomaľby miestneho kostola, začiatky ktorého spadajú do roku 1395, jeho interiér s barokovým oltárom, kazateľňa (kanceľ) a kamenná krstiteľnica.
predstavujúce P. Dobšinského a jeho manželku Adelu, rod. Medveckú, sestru spisovateľky Terézie Vansovej, ktorých autorkou obrazov je akademická maliarka Zuzka Medveďová z Bratislavy sa nachádzajú v hlavnej miestnosti, v ktorej sa Dobšinský narodil. Čelne nad vitrínou medzi oknami je aj ojedinelý vzácny portrét Dobšinského. Pochádza z Juhoslávie od žijúcich potomkov. Obrazy a portrét venovala obci rodina Čajakova z Bratislavy. Hneď vedľa vstupného panelu vľavo sa nachádza erb Slavošoviec, znázorňujúci patróna obce sv. Čelná vitrína umiestnená medzi oknami tiež pripomína dobu spisovateľa a rozprávkara. Za dômyselnou pavučinou s pavúkmi sú v nej inštalované časti odevov, ženské a mužské súčasti krojov, kamizoly a kožušteky vyšívané ornamentami z nášho prostredia. Sú tu ukážky dobovej keramiky, krčahy s letopočtom minulého storočia, mliečniky, žochtáre, výrobky zo skla, fľaša a poháriky (porcióšky), ale aj ukážky sviatočných koláčov. Všetko to má názov Zaprášená história.
z osobných predmetov P. Dobšinského patrí originálna orientálna fajočka zo slonovej kosti s púzdrom, ktorú používal do posledných dní svojho života na fare v Drienčanoch. Pochádza z pozostalosti rodiny prof. Jána Čajaka ml., ktorá ju do zbierky venovala spolu so vzácnymi portrétmi. Súčasťou expozície sú aj ľudové výšivky zo Slavošoviec, hlinená keramika, ale aj ďalšie úžitkové predmety, umiestnené na pódiu uprostred miestnosti. K nim patrí aj dobová polička na knihy, v ktorej okrem cirkevnej literatúry a spevníkov, sú vystavené aj diela Dobšinského. V miestnosti sa v ďalšej vitríne nachádzajú dokumenty o histórii obce, publikované pri príležitosti 600 ročného jubilea prvej zmienky o kostole. Aj ďalšie nainštalované panely približujú život rozprávkara a folkloristu ukážkami z jeho literárnej tvorby. Jeho myšlienky obsahuje panel s nasledovným textom: "Náš národ je ešte len v čítaní, ktorý mliekom kŕmiť treba, aby záživnejším pokrmom privykol.
a článkov patrí čestnému občanovi Slavošoviec prof. Jánovi Čajakovi ml., ktorému Dobšinský bol nevlastným starým otcom. Pripomína nám ho krátky životopis v článku, ktorý vyšiel pri príležitosti jeho nedožitých 85. narodenín v roku 1980 a aj jeho bronzová plaketa. Z jeho literárnej tvorby možno pripomenúť diela "Zypa Cupák", "Zuzka Turanová", "V zajatí na Holíčskom hrade" a jeho posledné dielo "Miscellanea".
otvorením zlatým kľúčom do Trinástej komnaty s rozprávkovou tematikou, zvukovými efektami, svetelnou reťazou, predstavou kráľa a rozprávkových bytostí, ktoré v krajine, kde sa voda sypala a piesok sa lial ožívajú v predstavách najmä najmladších návštevníkov. Nakoniec nasleduje zápis do pamätnej knihy, kde sú od r. 1970 zápisy návštevníkov, detí, učiteľov, ale aj rôznych osobností.
veríme, že Vás pamätná izba spolu s výkladom a ukážkami zo života a tvorby nášho slávneho rodáka zaujala.
Pamätná izba Pavla Dobšinského
Zriaďovanie ľudových škôl hospodárskych
Zriaďovanie ľudových škôl hospodárskych určil už pred 100 rokmi zákon číslo 75/1920. Takéto školy boli povinné pre mládež vo veku 14 - 16 rokov. Vyučovalo sa v budovách škôl ľudových a meštianskych v dobe, kedy tieto boli voľné.
Výučba sa delila na teoretickú a praktickú. Od novembra do marca bolo teoretické vyučovanie, v ostatných mesiacoch praktické. Podmienkou otvorenia školy bolo najmenej 21 žiakov.
Správa obecnej ľudovej školy v Slavošovciach na základe výzvy Školského inšpektorátu v Rožňave z roku 1937 sa obrátila na zastupiteľský zbor obce, aby zabezpečil možnosť zdravého národného, kultúrneho, hospodárskeho a sociálneho rozvoja občanov, zvlášť pre školu tzv. Úlohou obce bolo zaslať počet žiakov, ktorí rokom 1936/1937 skončili školskú dochádzku na ľudovej škole, alebo meštianskej a mali začať študovať I. Zastupiteľský zbor obce na svojom zasadnutí 7. apríla 1937 prijal návrh na zriadenie takej školy.
História evanjelického kostola v Trnave
tags: #evanjelicky #kostol #slavosovce #slavosovce #162 #049