Celou históriou človeka obdarúval Boh Cirkev svätými mužmi a ženami. Sú pre nás žiarivými príkladmi, majákmi svetla a nádejou vo svete tmy a hriechu. Vnímame ich, nechávame sa nimi inšpirovať, oni nás svojím životom učia a nám sa cez ich orodovanie dostáva pomoci. Svätí sú našimi bratmi a sestrami, ktorí sú už v nebi. V živote neboli žiadnym spôsobom dokonalí.
Bojovali s rovnakými pokušeniami ako my všetci a museli sa vždy spoliehať na Božiu milosť pri prekonávaní svojich osobných ťažkostí a ľudských zlyhaniach. Niektorí svätci už za života dosiahli svätosť, zatiaľ čo iní prešli dlhšou a náročnejšou cestou k svätosti.
Írska duchovnosť sa najčastejšie spája s keltskými mníchmi, ktorí žili životy vo veľkej svätosti v dôsledku osobného boja a skromnosti. A tak je to aj s Mathewom Talbotom. Na rozdiel od mníchov starých čias žil Matt nedávno - zomrel v roku 1925 - a nebol ani kňazom, ani mníchom. Hoci ešte nebol katolíckou cirkvou vyhlásený za svätého, jeho kauza kanonizácie je v súčasnosti na rozhodnutí svätého otca. V tomto procese získal titul “ctihodný”. V začiatkoch procesu získal titul boží služobník.
Matt nebol svätý. Až do konca dvadsiateho storočia bol nesmierne hriešnym človekom podliehajúcim veľkým pokušeniam (ktoré mu zostali po celý život) a ktoré ovplyvňovali jeho činy a celý život. Kým neprijal milosť pravého a trvalého obrátenia, hriešny Mattov život bol zameraný len na seba a svoje vlastné túžby, nie na Boha. Ale jedného dňa sa všetko zmenilo a jeho život sa tým tiež navždy zmenil.
Matt po celý svoj život neustále bojoval. Jeho odvaha a bezúhonnosť sa neustále prehlbovali väčšou svätosťou každodenného života najobyčajnejšieho a najvšednejšieho človeka. Je to príbeh o Božej milosti, ktorá pôsobí v srdci a duši, čo má za následok ich transformáciu. Hlbší pohľad na jeho život je dôkazom, že Matt Talbot bol možno jedným z najpozoruhodnejších ľudí svojich čias.
Mattovo narodenie a detstvo
Dňa 2. mája 1856 oslavoval írsky ľud sviatok. V Dubline sa konala veľká prehliadka na počesť mierovej zmluvy medzi kráľovnou Viktóriou a cisárom Alexandrom II. No táto slávnosť nebola ničím v porovnaní s radosťou, ktorú zažívali Charles a Elizabeth Talbotovci vo svojom dome na 13 Aldborough Court. Šťastný pár bol v ten deň požehnaný darom syna, ktorému dali meno Mathew (Matúš). Bol jedným z dvanástich detí, z ktorých sa iba deväť dožilo svojej dospelosti. O tri dni neskôr, 5. mája 1856, bol Matt (skrátená forma Mathew, pozn.
Rodina Talbotovcov bola chudobná, podobne ako mnohí z tých, ktorí v tomto meste žili. A chudoba v tých dňoch bola veľkou záťažou, pretože nič sa nedalo považovať za samozrejmosť. Neexistovali žiadne štátne ustanovenia pre tých, ktorí zarábali príliš málo, neexistovala záruka slušného bývania, žiadna strava, a ani peniaze sa nedali nikde poriadne zarobiť. V skutočnosti ani voda nebola voľne dostupná - ľudia chodili po ňu do verejných fontán a prinášali ju domov v nádobách a džbánoch. Aj takýto bol život Talbotovcov.
Žili na kope s ostatnými v chatrných budovách, ktoré by sme v súčasnosti nazvali slumy. Často sa sťahovali z miesta na miesto, pretože neustále hľadali prácu a lepšie bývanie. Ich ubytovanie sa nachádzalo uprostred oblasti s kasárňami. Medzi početným množstvom zlodejov a podvodníkov žijúcich v tejto oblasti bolo aj veľa dobrých ľudí.
Vo veku 8 rokov začal Matt navštevovať kresťanskú školu sv. Vavrinca O’Tooleho. Zaregistrovali ho tu 8. júla 1864. V roku 1867 navštevoval O’Connellovu školu na Dublinskej North Richmond Street, ktorú spravovali mnísi. Vzdelanie dostal najmä z jednoduchých zručností v čítaní a písaní, naučil sa veľa kresťanských modlitieb a pripravoval sa na prijatie sviatostí. Jeho učebnice obsahovali lekcie z Biblie a života svätých spolu so základnými ponaučeniami, ktoré mali inšpirovať dieťa s cnosťami viktoriánskeho veku. V školských správach sa často uvádzalo, že “ostal doma z dôvodu nevyhnutnosti”.
Matt upadá do alkoholizmu
Mladý chlapec bol šťastný, že sa zamestnal pomerne rýchlo vo firme obchodníkov s vínom. Zamestnali ho E. a J. Burke, ktorých firma sa nachádzala v niekoľkých budovách na nábreží vedľa rieky Liffey. Matt tu pracoval štyri roky ako poslíček. Najskôr zarábal štyri a neskôr šesť šilingov. V tomto čase si však začal vytvárať isté nesprávne návyky. Zistil, že bolo pomerne jednoduché ukradnúť zopár fliaš vína porter vyrobených vo vinárstve. Príležitostne prišiel domov opitý, čo viedlo jeho rodičov do zúfalstva. Jeho otec, Charles, nakoniec zabezpečil pre syna Matta novú prácu poslíčka v Custom House, kde on sám pracoval. Problém sa tým však nevyriešil.
Osud rodiny Talbotovcov sa rúcal, keďže niektorí z chlapcov zdieľali Mattovu lásku k alkoholu. Rodina sa okolo roku 1870 presťahovala do nájomného domu na 5 Love Lane. Životné zlyhania Charlesových synov vyvolali v otcovi hnev a hlboký smútok jeho manželky.
Matt hovorí: “Keď som bol mladý, moc som sa o náboženstvo nezaujímal práve kvôli pitiu. Zlomil som srdce svojej matky.” Inokedy povedal priateľovi v rozhovore: “Bol som hlboko zaľúbený do pitia, ale Boh mi dal milosť, aby som sa tohto zvyku vzdal. Alkoholizmus bol hroznou pohromou v Dubline v tých časoch. V roku, keď sa Matt narodil, otec Theobald Matthew, známy ako “triezvy apoštol”, odišiel na večnosť. Bol hnacou silou úspechu s názvom Hnutie triezvych, ktoré svojou myšlienkou ovplyvnilo množstvo ľudí. Z piatich miliónov ľudí, ktorí podpísali “sľub”, zostalo iba sto tisíc.
Niekedy nemal nič, pretože všetko minul na pitie. Niekedy predával svoje veci, aby získal peniaze na alkohol. Inokedy prežil on i jeho bratia z toho, čo ukradli. Raz tak ukradol husle pouličnému hudobníkovi. Práve táto udalosť ho neskôr mátala. Pri inej príležitosti ukradol z nákladiaku spolu s priateľmi ošípané, aby tak získal peniaze.
Obrátenie
Jedného dňa v roku 1884 nastala udalosť, ktorá bola počiatkom série zmien v jeho srdci. S nádejou čakal v blízkosti krčmy úplne bez peňazí, že priatelia budú prechádzať okolo a pozvú ho na drink. Ale zostal sklamaný, ani jeden z nich tak neurobil. A tak odišiel domov - triezvy - na prekvapenie svojej matky. Oznámil jej, že nastupuje do miestneho seminára Svätého kríža, aby zložil sľub Hnutia triezvych. Na kolégiu sa Matt stretával s jedným z kňazov a zložil svoj sľub na obdobie troch mesiacov.
Často pristupoval k sviatosti zmierenia, ale to až po uplynutí niekoľkých rokov povinností. Elizabeth Talbotová neskôr rozprávala, ako ťažko Matt znášal toto obdobie, hoci zostal verný sľubu, ktorý zložil. Po uplynutí trojmesačného obdobia si ho Matt obnovil na obdobie ďalších šiestich mesiacov a potom na celý život. Jeho účasť na každodennej omši pokračovala. Dlhé hodiny po práci trávil v modlitbe, modlil sa za seba, ale často zostával sám, aby sa vyhol tým osobám a miestam, ktoré by boli preňho problematické.
Raz sa nachádzal blízko jednej z krčmičiek, kde často chodieval. Siahol do vrecka a zaštrngal mincami. Do krčmy vošiel, ale nikto ho neprišiel obslúžiť. Trpezlivo čakal, ale napokon odišiel. Zamieril do kostola v Gardiner Street, kde strávil zvyšok večera v modlitbe.
Kamaráti si všimli zmeny v jeho živote, ale komentovali ho iba príležitostne. Jeden z nich, Pat Doyle, bol známym alkoholikom a agresorom. Na určitý čas žil v inej časti Írska a po návrate sa často zamýšľal, prečo Matt nechodieval piť s ostatnými. Nakoniec mu povedali, že z Matta sa stal “iný muž”. Neskôr sa s Mattom stretol, aby zaspomínali na svoje priateľstvo. Bez toho, aby si uvedomil, kam ho Matt viedol, ocitol sa Pat Doyle v areáli Clonliffe College. Tu sa k nim priblížil istý kňaz. Neskôr Patt opísal túto schôdzku a poznamenal, ako onen kňaz veľmi dobre poznal Matta. Práve Matt chcel, aby Pat zložil sľub triezvosti. Neskôr priznal, čo učinil úplne sám, bez toho, aby si uvedomil, čo urobil.
Matt sa neskôr sa pokúšal o obrátenie ďalších priateľov, niekedy úspešne, inokedy zasa nie. Pri jednej príležitosti sa mu podarilo presvedčiť muža, aby sa vrátil k sviatostnému životu po tom, čo viac ako tridsať rokov k nim nepristupoval. Takisto sa rozhodol obrátiť bratov, ktorí stále nadmerne pili.
V roku 1890 opustil Matt svoj rodinný dom a presťahoval sa do malej izby v Gloucester Street. Jeho sestra, vydatá žena, žila blízko neho a každý deň mu pripravovala jedlo a udržiavala mu izbu v poriadku. O štyridsiatich sedem rokov neskôr, keď skúmali jehonživot s cieľom postúpiť kauzu smerom ku kánonizácii, podala Mária svoje svedectvo o bratovom živote. Povedala: “Po dlhšej dobe, čo zmenil úplne svoj život, Matt ešte stále splácal peniaze, ktoré dlhoval z pitia. Chodil po tých verejných domov, kde ho viedli na “zozname dlžníkov”, ale všetky peniaze vrátil. Potom odtiaľ rýchlo odišiel. Moja matka mi povedala, že on a jeho bratia kedysi ukradli husle pouličnému hudobníkovi a predali ich, aby si kúpili alkohol. Matt však prehľadal celé mesto, dokonca prešiel všetky domy chudobných, lebo hľadal hudobníka, aby mu zaplatil za svoj prečin. Mattov priateľ si raz spomenul, že keďže Matt nemohol nájsť toho huslistu, ktorému ukradli husle, odovzdal peniaze kňazovi, aby obetoval za jeho dušu omše.
Mattov život sa dramaticky zmenil, ale udržiaval si ho starostlivo skrytý pred očami sveta a najmä od tých, ktorí ho najlepšie poznali. No nikto si neuvedomoval hĺbku záväzku voči Bohu a úroveň postupnej svätosti, ktorú Matt dosahoval. Napriek všetkému zostal človekom a zažíval tie pokušenia, ktoré sú súčasťou života každého človeka. Napriek tomu, že cítil slobodu od alkoholu, veľmi ťažko sa mu bojovalo proti nemu. Nakoniec začal fajčiť, kým však nespoznal, že jednu závislosť zamenil za druhú. A tak odovzdal do rúk kňaza ďalší sľub - že sa zdrží všetkého tabaku. Hneď na druhý deň ráno si však kúpil novú fajku, ktorú dlhší čas chcel, a s ňou aj vrecúško plné čerstvého tabaku. Ešte v ten deň ho však jeho priateľ poprosil, či by mu mohol dať niečo na fajčenie. Matt mu odovzdal nielen celé vrecko, ale aj novú fajku.
Mattov každodenný kríž
Odvtedy začal Matt sériu praktík, ktoré ho robia známym a ktorými sa veľmi starostlivo pokúšal skrývať od ostatných ľudí. Vzal si do srdca slová Krista - “Zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma”. A tak hľadal spôsob, ako žiť tieto slová bojujúc za lásku k Bohu a blížnemu. A našiel mnoho spôsobov. V roku 1937 dve z jeho sestier poskytli dôkazy o jeho živote. Počas tohto svedectva vyšli najavo niektoré malé umŕtvenia, ktoré praktizoval.
Jedna zo sestier hovorí: “Matt kľačal na kolenách hneď, čo prišiel z práce a to až do desiatej večer. Aj svoju večeru dokonca jedol na kolenách. Na večeru jedával mäso iba raz alebo dvakrát v týždni, poprípade vajcia. Počas pôstu nejedol nič, len suchý chlieb a kakao, či škrupiny z kakaa. Niekedy aj ryby, no nikdy nie v stredu alebo v piatok. Postil sa od mäsa celý jún na počesť Najsvätejšieho Srdca a tak isto aj týždeň pred veľkým pôstom či v advente. Zriedka sme ho vídali pri modlitbe, keďže chcel byť sám. Nikdy nejedol žiadne lahôdky, iba na vianočný deň ráno chcel steak. Zvyčajne žil o suchom chlebe a kakaových škrupinách bez mlieka či cukru. Niekedy sa prísne postil celý deň až do večera, keď prišiel z večernej omše. Niekedy, keď mu sestra priniesla rybku, povedal jej, aby ju vzala naspäť a doniesla vodu, v ktorej bola varená.
Jeho druhá sestra, Susan, sa tiež zmienila o jednom z prísnych pokání, ktorými sa Matt po smrti preslávil: “Spal na širokej doske a ako vankúš si dával pod hlavu kus dreva, pričom ho obliekol do plachty. Keď som videla dosku a ten kus dreva ležať oproti stene, spýtala som sa ho prečo.
Každý deň chodil na sväté omše a prijímal sväté prijímanie. Každú sobotu pristupoval k sviatosti zmierenia, hoci v tej dobe bola bežná prax spovedať sa iba dvakrát do roka. Aby sa udržal na svojej duchovnej ceste, trávil každý možný okamih v modlitbe, pokiaľ to nebolo v rozpore s každodennými povinnosťami.
Jeho sestry tiež spomínajú na to, ako ich matka často v noci budila, lebo našla Matta hlboko v modlitbe. Ruky mal zložené v tvare kríža ako keltskí mnísi a tiež aj svätý Patrik. Kedykoľvek sa jeho matka rozprávala o jeho duchovnom živote so svojimi dcérami, varovala ich, aby sa o tom nikomu nezmienili.
Ľudia mimo rodiny vedeli len málo o Mattovom hlbokom modlitbovom živote, no niektorí z nich svedčili o tom, čo videli, dlho po jeho smrti. Jeden taký človek bol istý miništrant, ktorý videl Matta v Berkeley Road Church v modlitbe pred krížom. Ruky mal roztiahnuté ako ukrižovaný. Chlapec hovoril, že Matt si vtedy myslel, že je sám v kostole, no neuvedomil si, že istí ľudia ho tam videli. Ten chlapec sa volal Sean T O’Ceallaigh a neskôr sa stal prezidentom Írska. Vo svojom svedectve hovorí: “Matt niekedy čakal na to, kým otvoria kostol na rannú omšu. Poznal zopár miništrantov a volal nás našimi krstnými menami. Vždy sme ho volali pán Talbot, hoci nebýval vkusne oblečený, ale nosil na sebe pracovné nohavice, namiesto goliera a kravaty. Bol však veľmi uhladený a čistý. Niekedy ho chlapci zo žartu nazývali kaplánom, ale nikdy sa mu to nepáčilo. Bol veľmi milý a priateľský. Niekedy sa modlil nahlas, pričom nedbal na ostatných. Neskôr, keď som bol starší, často ma zastavil na ulici a pýtal sa ma, ako sa mi darí v škole.
Matt vedel, že ak chce plne oceniť obrovské dedičstvo, ktoré nám cirkev odkázala, bude sa musieť naučiť správne čítať. Bez ohľadu na to, akým zručnostiam sa naučil v škole, dlhšiu dobu cítil, že ich zanedbal a zabudol. A tak sa naučil sám čítať. Začal najprv s veľmi jednoduchými knihami a postupne sa zdokonaľoval. Bol veľmi inteligentný a dokázal porozumieť mysleniu niektorých najväčších teológov a otcov Cirkvi. S obľubou čítal akékoľvek duchovné diela najmä zo životov svätých. Keď raz jeden jeho priateľ zistil, že on ako chudobný robotník číta dielo kardinála Newmana, Matt mu vysvetlil: “Keď sa dostanem k takejto knihe, vždy sa modlím k našej Najsvätejšej Panne a verím, že ma vždy inšpiruje, aby som pochopil správny význam týchto slov.” Nikdy však skutočne nevedel dobre písať, dokonca už aj ako dospelý. Jeho písmo sa viacmenej podobalo písmu dieťaťa. V knihách, ktoré čítal, si písal poznámky pod čiarou, ktoré prezradili túto jeho obmedzenú schopnosť.
A tak postupoval od jednoduchých malých kníh až po veľké pojednania a teologické diela. Trávil dlhý čas premýšľaním nad každým a vytváral si poznámky na kraji. S každou knihou sa najprv vždy zoznámil, aby mohol odsledovať cestu, ktorú ňou sleduje. Celý čas však vôbec neopustil Písmo. Zvlášť pasáže o umučení mal nahrubo označené v každej Biblii, ktorú vlastnil. Medzi inými aj množstvo žalmov.
Jeho malá knižnica obsahovala diela Augustína, Františka Saleského, Rodrigueza, Newmana, Terézie z Avily, Jána z kríža, Blosiusa a mnohých iných, ako aj rôzne cirkevné dejiny, katechizmy a diela o náboženskom a duchovnom živote. Mal aj množstvo letákov, modlitbových kariet, osvedčení o členstve v bratstve a množstvo litánií.
Počas svojho života bol Matt veľmi rešpektovaným človekom. Povesť jeho svätosti, ktorá obklopovala tohto človeka z robotníckej triedy, sa stala takmer h...
Cotswolds
Tento názov označuje drobné vrchy (najvyšší z nich má asi 330 metrov), ktoré sa nachádzajú na juhozápade Anglicka. Predstavte si oblasť dlhú asi 50 kilometrov a širokú 150 kilometrov krásnej, jemne zvlnenej krajiny, uprostred ktorej sú roztrúsené drobné dedinky a mestečká. Nájdete ju v oblastiach, ktoré patria pod anglické grófstva Oxfordshire a Gloucestershire. Ak by ste si ju chceli na mape Anglicka predstaviť, pospájajte si čiarou mestá Oxford, Swindon, Bath, Gloucester, Evesham, Stratford, Banbury a keď kruh konečne uzavriete späť pri Oxforde, máte pred sebou Cotswolds. Miestni hrdo nazývajú Cotswolds srdcom Anglicka a miestom, kde čas ostal stáť už tristo rokov.
Na nohy ho postavil obchod s vlnou a tento historický fakt nám pripomínajú všadeprítomné ovečky. Domčeky sú postavené z kameňa a mnohé z nich majú tradičnú slamenú strechu. Všetko je akési menšie, vrátane budov úradov či kostolíkov. Keďže celá oblasť má vyše sto rôznych miest a dediniek, je nemožné napísať o všetkých, ktorými sme prešli. Preto som si vybrala jednu malinkú dedinku a jedno pekné mesto, ktoré vám budú, dúfam, ilustrovať pôvab tejto jedinečnej časti anglického vidieka.
Minster Lovell
Táto dedina, ktorá leží na rieke Windrush, bola pomenovaná po rodine Lovelovcov, ktorá tu dlhé roky žila a spravovala okolité pozemky. Nás najviac zaujal farský kostol svätého Kenelma s náhrobnými kameňmi uprostred žiarivo zelenej trávy, ktoré sú už také staré, že z nich veľa nevyčítate. Postavený bol v 15. storočí na pozostatkoch starého kostola, čo vysvetľuje jeho netradičný tvar s vežou uprostred. Ak máte radi legendy a príbehy, v ktorých straší, Minster Lovell vám ich ponúkne niekoľko. Hneď za kostolom sú ruiny sídla, v ktorom v osemnástom storočí našli ľudskú kostru. Legenda vraví, že patrila Lordovi Francisovi Lovellovi, ktorý bojoval v Bitke pri Stoke v roku 1487. Po porážke sa uchýlil do tajnej miestnosti vo svojom sídle, o ktorej vedel iba jeden oddaný sluha - dala sa otvoriť iba z vonkajšej strany dverí. Všetko bolo v poriadku, kým oddaný sluha nezomrel.
Minster Lovell je tiež jedným z možných miest známej anglickej legendy o neveste, ktorá sa počas svojej svadobnej hostiny rozhodla hrať na skrývačku a v odľahlej časti veľkého sídla sa schovala do truhlice, ktorá sa zaklapla a nevesta ju nedokázala otvoriť. Ženích ju hľadal márne, jej kostru našli o niekoľko rokov neskôr.
Burford
Aj keď má toto malé mestečko menej než dvetisíc obyvateľov, na cotswoldské pomery sa vám bude zdať odrazu prekvapujúco veľké. Ako prvá vám udrie do očí jeho rovná hlavná ulica, ktorá vo svojej polovici stúpa po jednom z povestných miestnych kopcov. V siedmom storočí nášho letopočtu sa tu konala jedna zo synod, v rámci ktorej sa Kelti a kresťania dohadovali, kedy majú sláviť veľkonočné sviatky. O sto rokov neskôr tu bojovali Saxovia proti Mercierom, ktorí do boja tiahli pod vlajkou so zlatým drakom, ktorý bol symbolom Uthera Pendragona, otca kráľa Artuša.
Najmä v lete je Burford plný turistov, preto sa doň určite vyberte na jar alebo na jeseň, i keď vystihnúť v týchto obdobiach v Oxforshire krásne slnečné dni je skutočne náročná úloha. Odmenou vám budú prívetivé anglické krčmy, niekoľko antikvariátov s bohatým výberom či typické anglické čajovne.
Matt Talbot Servant of God Part 1.wmv
tags: #katolicky #kostol #v #gloucesteri