Čierna Madona je ústredným bodom mnohých významných pútnických miest a kostolov po celej Európe. Tieto miesta, spojené s legendami, históriou a duchovným významom, priťahujú milióny pútnikov ročne. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z týchto miest a ich históriu.
Jasná Hora v Čenstochovej
Jasná Hora (pol. Jasna Góra, lat. Clarus Mons) je paulínsky kláštor v poľskom meste Čenstochová a najvýznamnejšie pútnické miesto Poľska. Význam Jasnej Hory ďaleko presahuje poľské hranice, ročne ju navštívi asi 5 miliónov pútnikov, nielen z Poľska, ale i zo zahraničia, hlavne z Českej republiky, Slovenska a Maďarska.
Najväčším pokladom Jasnej Hory je zázračný obraz Panny Márie. Vďaka nemu sa Jasna Góra stala veľmi rýchlo najväčšou mariánskou svätyňou v krajine, ktorá v tom čase mala veľa slávnych pútnických miest. Potvrdením o milostiach obdržaných veriacimi prostredníctvom Panny Márie sú početné obete, dynamický rozvoj bohoslužby a rastúci rozvoj pútnickej dopravy.
Je potrebné poznamenať, že Jasna Góra nikdy nebola žiadnym miestom mariánskeho zjavenia, ako tomu bolo v prípade takmer všetkých hlavných svätýň na svete. Tajomstvom, srdcom, životom a hlavným magnetom Jasnej Hory je nádherný obraz.
História Čenstochovskej Ikony
Byzantská ikona pochádza pravdepodobne z raného stredoveku, do Čenstochovej bola privezená v roku 1384. V roku 1430 bol kláštor na Jasnej hore spustošený husitmi a ikona vážne poškodená. V roku 1655 malá posádka mužov ubránila kláštor pred veľkou presilou švédskej armády.
Tejto bitke, aj keď z vojenského hľadiska nebola veľmi významná, poľská tradícia pripisuje mimoriadny význam, pretože útok na národnú svätyňu, ktorej bola predtým prisľúbená nedotknuteľnosť, rozhneval poľské obyvateľstvo. Výsledkom bolo všeobecné povstanie pod vedením Štefana Czarnieckého proti Švédom. Po ich porážke bola Matka Božia z Čenstochovej za účasti kráľa Jána Kazimíra vo Ľvove v roku 1717 korunovaná kráľovnou a ochrankyňou Poľska.
Slávnostné zakrývanie obrazu prebieha za účasti množstva pútnikov každý večer o 21. hodine a jeho odhaľovanie ráno o 6. Večerná prechádzka v okolí baziliky...
Obraz je namaľovaný temperovou technikou na drevenej lipovej doske, ktorá je zlepená z 3 plátov tohto dreva, s rozmermi 122,2 / 82,2 / 3,5 cm v ráme (tzv. kowczeg) s rozmermi 137 x 97,2 cm. Obraz Panny Márie z Jasnej Góry (Czestochowa) má vlastnosti ikony, aj keď v pravom slova zmysle nie je ikonou.
Naša tvár Panny Márie je bronzovej farby (meď), čo súvisí so spôsobom maľby ikon. Obraz Panny Márie Čenstochovskej je jedným z ikon patriacich do skupiny, nazývanej Hodegetria, doslova „tá, ktorá ukazuje cestu“.
Tento pojem znamená, že vedúca ikona zobrazuje Máriu - Matku Božiu s Ježiškom, ktorý je Syn Boží a jej syn. V tomto zmysle jasnogórská ikona zobrazuje biblickú udalosť, ktorá sprítomňuje, stimuluje reflexie a vedie k modlitbe.
Na pravej časti tvári vidno vyryté ryhy v obraze, v podobe jaziev. Dve najväčšie takmer rovnobežne prechádzajú od polovice nosa až takmer po začiatok šiat, tretí zárez je na linke nosa.
Máriina pravá ruka spočíva šikmo na prsiach. Na ľavej strane, spopod plášťa sa odhaľujú iba končeky prstov ľavej ruky, ktorými drží sediace Dieťatko. Máriine krásne modré šaty a sako rovnakej farby sú zdobené zlatými ľaliami. Na jej čele je zobrazená 6-cípa hviezda.
Hlavný farba pozadia obrazu je modrá a zelená, ktorá prechádza v odtieňoch morských vĺn. Dominantou ikony je zlatá svätožiara okolo hlavy Panny Márie a Ježiša, ktoré splývajú do jediného celku a sú v kontraste s tmavou pleťou tvári.
Hornú časť obrazu v pozadí vypĺňajú štyri panely nepravidelného tvaru s vyrytými scénami Zvestovania, Poklony troch kráľov a dvoch scén umučenia - bičovanie a potupovanie Ježiša Krista.
Šaty Čiernej Madony
Čierna Madona má viacero slávnostných - vyzdobených šiat, takže z originálnej ikony sú vidieť len tváre a ruky. Medzi najznámejšie patria:
- Diamantové šaty (17. storočie)
- Rubínové šaty (17. storočie)
- Šaty vernosti
- Koralovo-perlové šaty (1969)
- Šaty Totus Tuus (2005)
- Šaty vďačnosti (2010)
Čierna madona (15.9.)
Čierny Kostol v Levoči
Gymnaziálny kostol, známy aj ako Čierny kostol alebo Starý kostol minoritov, stojí na konci Kláštorskej ulice v Levoči. Tento kostol, spolu s priľahlým kláštorom, bol postavený v prvej polovici 14. storočia. Je jedným z najväčších kresťanských chrámov na Slovensku a je ukážkou vynikajúceho stavebného umenia obdobia gotiky.
História a Založenie
Na jeho stavbu boli použité peniaze, ktoré poskytol v roku 1309 magister rytier Donč. Podľa Lányiho kroniky pochádzajúcej zo začiatku 19. storočia mal minoritský konvent sv. Ladislava v Levoči založiť v roku 1308 gróf Ladislav Dank. Prvá hodnoverná písomná zmienka o kláštore minoritov v Levoči pochádza z roku 1332.
Bratia sa usadzovali predovšetkým v mestách, aby mohli pôsobiť priamo medzi ľuďom. Minoriti prišli do Levoče koncom 13. alebo začiatkom 14. st.
V roku 1671 bola loď kostola prebudovaná v barokovom slohu, avšak prvky gotickej architektúry sa zachovali najmä v presbytériu, kružby okien, hlavice, pätky klenieb, sedílie.
Budova starého kláštora minoritov s rajským dvorom a zo všetkých štyroch strán s otvorenou arkádovou krížovou chodbou sa na západnej strane opiera o vnútorný múr mestských hradieb a na južnej strane o kostol. Severné krídlo kláštora v druhej polovici 17. storočia prestavali. K prestavbe kláštora došlo aj v 30. rokoch 20. storočia.
Interiér a Umelecké Diela
Z gotického interiéru sa zachovala ešte gotická socha Madony z 15. st. na hlavnom oltári. Okrem nej sú na oltári aj barokové sochy uhorských kráľov a jezuitských svätcov. V sakristii je umiestnená maľba z prvej polovice 14. st., ktorá znázorňuje Ukrižovanie, nad portálom do sakristie je Smrť a Nanebovzatie Panny Márie. Na priečelí kostola je nástenná maľba so symbolmi Viery, Nádeje a Lásky.
Na prízemí kláštora sa nachádza z čias jeho vzniku aj jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. Z gotického interiéru sa zachovala Madona a nástenné maľby zo 14. a 15. storočia.
Interiér kostola a sakristie je vyzdobený vzácnymi stredovekými maľbami. Na severnej stene bočnej lode kostola je stredoveká nástenná maľba znázorňujúca sedem skutkov milosrdenstva, ktorá je zakončená výjavom Najsvätejšej Trojice ako skupiny troch vedľa seba sediacich osôb.
| Prvok | Popis |
|---|---|
| Madona | Gotická socha Madony z 15. storočia na hlavnom oltári. |
| Barokové sochy | Sochy uhorských kráľov a jezuitských svätcov na hlavnom oltári. |
| Maľba Ukrižovania | Maľba z prvej polovice 14. storočia v sakristii. |
| Krížová chodba | Jediná úplne zachovaná krížová chodba na Slovensku. |
| Nástenné maľby | Maľby zo 14. a 15. storočia v interiéri kostola. |
Využitie a Zmeny Počas Storočí
V 16. st. slúžil kostol slovenskej evanjelickej obci a od roku 1671 patril jezuitom, ktorí pri kláštore zriadili gymnázium, ktoré tu má sídlo aj dnes. V roku 1691 kláštornú budovu dostali jezuiti. Rozšírili ju a pristavali celý severný trakt i pivnicu, ktorá je dnes prístupná. Na kláštore nadstavali druhé podlažie a na kláštornom dvore postavili školu - známe gymnázium.
Minoriti pod tlakom zmeny konfesie opustili mesto a kláštor i kostol začala používať miestna evanjelická komunita. Boli tu mestské sklady, hospodársky majer, kostol slúžil aj ako chrám pre slovensky hovoriacich evanjelikov.
Po roku 1989 a po reštitúcii budov späť do rúk Spišského biskupstva tu bolo umiestnené Gymnázium sv. Františka Assiského a neskôr na isté obdobie detašované pracovisko Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity. V súčasnosti boli po prvýkrát v histórii verejnosti sprístupnené najvzácnejšie stredoveké časti kláštora. Využívať ho chcú na múzejné účely.
Rekonštrukcia a Súčasnosť
SNM - Spišské múzeum v Levoči rozširuje ponuku pre návštevníkov o unikátny kláštorný komplex. Dlho očakávaná možnosť nahliadnuť do pôvodných stredovekých priestorov je doplnená o prehliadku kostola, známeho ako gymnaziálny alebo čierny kostol, s málo známym jezuitským barokovým interiérom z konca 17. storočia.
Altötting: Duchovné Centrum Bavorska
Mestečko Altötting na juhu Bavorska je jeho duchovným centrom. Svätyňa so zázračnou sochou Panny Márie priťahuje ročne až milión pútnikov, ktorý odchádzajú povzbudení vo viere a niekedy i uzdravení.
Kaplnka milosti v Altöttingu s uctievanou sochou Čiernej Matky Božej patrí medzi najnavštevovanejšie pútnické miesta v Nemecku a v Európe, ktoré navštívi až milión pútnikov ročne. Považuje sa za bavorskú národnú svätyňu, za „náboženské srdce Bavorska“.
Na území dnešného Altöttingu mali kultové miesta pravdepodobne Kelti a starí Germáni. Už v roku 748 bolo obcou s kláštorom a kostolom, miestom bavorských vojvodov. Obec získala na význame, keď Karolman (830-880), pravnuk Karola Veľkého, tu v roku 865 presťahoval svoj kráľovský dvor. Neskôr sa stal kráľom Bavorska (876) a Talianska (877).
Karolman dal asi v Altöttingu vybudovať osemuholníkovú krstnú kaplnku podľa vzoru chrámov z Ravenny. Vo veľkej cirkevnej pokladnici, ktorú Karolman daroval mestu, bola aj relikvia ramena svätého apoštola Filipa. Panovník v meste založil aj kláštor, v ktorom bol pochovaný. Vďaka relikviám sa Altötting stal jedným z pútnických miest, a preto má 1200-ročnú históriu pútí.
V 14. storočí (1330?) sa do Altöttingu dostala socha stojacej Matky Božej s Ježiškom, vyrezaná z lipového dreva. Asi bola vytvorená v strednom Francúzsku alebo na Hornom Rýne. Postava vznikla pravdepodobne koncom 13. alebo začiatkom 14. storočia. Takéto sochy sa tesali napr. v Clermont-Ferrande, kde sa nachádzala priekopnícka dielňa.
Hovorí sa, že len v Európe je 270 „čiernych Madon“ z toho vo Francúzsku 190. Známe „čierne Madony“ ako sochy i obrazy sú uctievané napr. v Lorete (Taliansko), v Montserrate (Španielsko), v Einsiedelne (Švajčiarsko) a v Čenstochovej (Poľsko). Čierne sfarbenie Madon sa pripisuje sviečkam a kadidlu, ako aj znečisteniu prachom.
V roku 1489 sa objavili správy o dvoch senzačných uzdraveniach. Trojročný chlapec spadol do riečky, ktorá ho unášala preč. Po pol hodine ho našli utopeného. Trpiaca matka priniesla bezvládne dieťa do kaplnky zasvätenej Panne Márii a položila ho s veľkou dôverou na oltár. Tam sa začala modliť s ostatnými veriacimi za záchranu svojho dieťaťa. Po krátkom čase sa do tela dieťaťa vrátil život.
Druhá udalosť hovorí o roľníkovi, ktorý žal na poli ovos a chcel ho odviezť vozom domov. Blesk z blížiacej sa letnej búrky vystrašil koňa a syn roľníka spadol pod voz, ktorý sa pohol. Chlapca prešiel ťažko naložený voz a bol bližšie k smrti ako k životu. Z ľudského hľadiska už nebola žiadna nádej. Napriek tomu rodina zložila sľub a požiadali Matku Božiu o pomoc. Správy o zázrakoch v Altöttingu sa šírili na všetky strany.
Kvôli pútnikom bola v roku 1494 pristavaná k centrálnej kaplnke loď a špicatá veža. Farský kostol sv. Na mieste románskeho kostola postavili v rokoch 1499 až 1511 dnešný gotický kostol. Altötting sa stal jedným z najvýznamnejších pútnických miest svojej doby.
Po vybudovaní železničnej trate, počet pútnikov natoľko vzrástol, že ostatné kostoly boli primalé na ich prijatie. Po blahorečením a kanonizáciou kapucína brata Konráda v 30. rokoch získal Altötting popri Kaplnke milosti druhé, veľmi navštevované pútnické miesto.
Veľkú návštevnosť svätyne v Altöttingu ovplyvňovali racionálne i rozumom neuchopiteľné skutočnosti. Milostivé miesto podporovali pápeži, vznešené vládnuce rody, kresťanské médiá, kultúrne akcie, ospevovanie básnikmi a spisovateľmi.
Neviditeľná príťažlivosť miesta sa dá pochopiť cez presvedčivú vieru v mocnú zázračnú činnosť altöttinskej Madony a nádej vo vypočutie a zázračnú pomoc. O tejto duchovnej realite svedčí vyše 2000 obrázkov, ktoré možno nájsť na vonkajších stenách a vo vnútri kaplnky. Vyjadrujú vďaku za zázraky na príhovor Panny Márie.
V roku 1980 svätyňu navštívil pápež Ján Pavol II. a v roku 2006 Benedikt XVI., ktorý pred zázračnú sochu položil svoj biskupský prsteň, ktorý nosil až do zvolenia za pápeža. Prsteň je teraz pripevnený k žezlu sochy Panny Márie.
Loretánska Kaplnka v Žiline
Kostol sv. Barbory a kláštor vybudovali v Žiline františkáni na začiatku 18. Na mieste pôvodnej vrátnice kláštora vedľa Kostola sv. Archívne pramene hovoria, že priestor dnešnej Loretánskej kaplnky vznikol medzi rokmi 1731-32 na mieste pôvodnej vrátnice kláštora. Stavbu financovala vdova po Ladislavovi Suňogovi Eva Horváthová z Budatínskeho hradu, za 500 zlatých.
Loreto je pútnické miesto v strednom Taliansku (provincia Ancona). Nachádza sa tu baziliku, v ktorej sa ukrýva kaplnka nazývaná "Domček Božej Matky". Uctieva sa v nej loretánska Madona s Ježiškom v náručí. Figúrka je čiernej farby.
Rád františkánov patril medzi nadšených ctiteľov Panny Márie a šíriteľov úcty k nej. Aby sa nábožným veriacim umožnila a sprítomnila úcta k Panne Márii Loretánskej, budovali nielen v Hornom Uhorsku kaplnky, tzv.
Stredoveká legenda tvrdí, že v roku 1291, keď sa definitívne ukončili križiacke vojny v Palestíne, murované steny Máriinho domu boli „tajomným anjelským spôsobom“ prenesené najskôr do dnešnej Rijeky v Dalmácii.
Nazaretský domček našli údajne drevorubači cestou do práce na kopci Tersato ráno 10. mája roku 1291. Išlo o malú kamennú stavbu, ktorá tam predtým nestála. Nemala žiadne základy, stála iba na tráve. Vo vnútri sa nachádzal krb, police, stôl, kamenný oltár s krížom a socha Panny Márie s Ježiškom na rukách.
Kostolík na kopci Tersato sa ihneď stal cieľom pútnikov z celej Dalmácie. Dlho tam však nezostal. Podľa legendy anjeli dom Svätej rodiny zdvihli a z Dalmácie ho preniesli do Loreta (stalo sa tak v noci z 9. na 10.