Kostol Dolné Hamre: História a Význam

Dolné Hámre, obec s bohatou históriou, sa nachádza v okrese Žarnovica v strednom Slovensku. Táto oblasť bola osídlená už v predslovanskom období, s dôkazmi o povrchovej ťažbe rúd. V 14. storočí sa začalo rozsiahlejšie osídľovanie, keď hrad Revište dostal do léna šľachtický rod Komorských.

Obec Horné Hámre sa nachádza na strednom slovensku v okrese Žarnovica. Je to obec na vstupe do Kľakovskej doliny. Obec má bohatú históriu, kde prvá zmienka siaha až niekde do 13. storočia. V obci Horné Hámre sa nachádza kostol sv. Martina, ktorý patrí medzi dominanty obce.

Obec má základné občianske vybavenie ako obchod, pošta, materská škola, nájomné byty …

Aktuálne informácie

• Rozloha obce je 1967 ha
• Stred obce leží 272 m. n. m., ostatné časti chotára od 255 do 673 m. n. m.
• Počet obyvateľov - 610
• Horné Hámre ležia na styku Pohronského Inovca a Vtáčnika v doline Kľakovského potoka
• Najstarší písomne doložený údaj o existencii obce Horné Hámre pochádza z roku 1391
• Obyvatelia boli pôvodom drevorubači a uhliari, neskôr baníci a spracovatelia vyťaženej rudy z miestnych a iných baní
• V roku 1601 mala obec mlyn a 68 domov, v roku 1720 mala už 4 mlyny na obilie i na rudu, 17 remeselníkov, 3 obchodníkov a 2 baníkov

V Dolných Hámroch sa nachádza aj továreň na kovové výrobky a továreň „Preglejka“ na spracovanie tvrdého dreva.

Panoramatický pohľad na Banskú Bystricu, mesto s bohatou banskou históriou

História a Vývoj Kostola v Dolných Hámroch

Osídľovanie dnešných Dolných Hámrov sa začalo v 14. storočí za panovania uhorského kráľa Ľudovíta I. kedy hrad Revište dostal do léna šľachtický rod Komorských. Hrad Revište bol významným strážcom stredného Pohronia a patrili k nemu aj rozsiahle pozemky na juh po dolnom toku Hrona. Prví osadníci sa usadili pod hrádzou jazera a tu založili svoju prvú osadu. Presný letopočet nie je známy, prvá písomná zmienka o tejto osade je z roku 1391. Vtedy mala osada 13 dvorov s asi 110 ľuďmi. Na začiatku osady postavili hámor na železiarsku výrobu. Stál v miestach, ktoré sa dnes nazývajú Trosky. Dá sa usudzovať, že od tohto hámra dostala meno aj osada, ktorá na rozlíšenie od skôr založených Horných Hámrov bola pomenovaná DOLNÝ HÁMOR.

Prvé stopy osídlenia na dnešnom území Dolných Hámrov však nachádzame v dvoch na sebe nezávislých už v minulosti publikovaných nálezoch bronzových sekier s tulajkou, ktorých pôvod sa viaže na obdobie mladšej a neskoršej doby bronzovej, 10. až 9. storočie pred naším letopočtom, čo dokumentuje prítomnosť lužickej kultúry v tejto lokalite.

Prví osadníci klčovaním lesov po obidvoch stranách potoka získavali pôdu na dorábanie chudobnej poživne. Okrem poľnohospodárstva sa tiež zaoberali pastierstvom a drevorubačstvom, pálením dreveného uhlia a povozníctvom pre susedné bane v Banskej Hodruši.

Nájazdy Turkov neobišli ani túto oblasť. Turci na juhu Slovenska vládli takmer dve storočia. Jednotlivé skupiny tureckých hôrd prenikali aj na sever proti toku Hrona. Pri jednom takomto nájazde dostali sa v lete 1663 až do chotára Dolných Hámrov. Ich návšteva mala pre neveľkú osadu neblahé následky. Vyplienili niekoľko obydlí, uniesli jedno dieťa a odvliekli pastiera so stádom pasúcim sa poniže obce. Obec mala šťastie, že ležala bokom od hlavnej pohronskej cesty a tiež tým, že v roku 1664 boli Turci pri jednom výpade pri Žarnovici porazení. Viac sa v týchto končinách neobjavili, a tak skončili ich rabovačky a plienenie na strednom toku Hrona.

Začiatkom 18. storočia preniká banské podnikanie aj do Dolných Hámrov. Objavené boli bane a ťažba sa započala v Medenom na Malangovej a v Prielohu. Aj mlyny a stupy boli stavané i v hornej časti obce (vyše Sandriku, na Kyslej). Banským podnikaním sa začal meniť aj charakter dediny. Okrem roľnčenia, obyvatelia pracujú aj v baniach a stupoch. Keď v roku 1838 dostala obec výsadu "trhového práva" rozšíril sa jej kontakt s ostatnými dedinami v okolí a bol podnetom pre vznik ďalších remesiel ako obuvník, krajčír, kolár a stolár. Banské podnikanie zamestnalo nielen väčší počet občanov, ale rozšírilo aj počet obyvateľstva.

Obec Dolné Hámre, v ktorej žili ľudia rímsko-katolíckého vierovyznania boli filiálkou žarnovickej farnosti. V roku 1713 si veriaci na vyrovnanom priestranstve v strede obce postavili drevený kostol. Zasvätený bol sv. Alžbete a veriacim slúžil vyše jedného storočia. V roku 1744 dal mlynár Krištof Kľučka na začiatku dediny postaviť drevenú kaplnku na počesť Panny Márie. V tejto kaplnke sa odbavovali bohoslužby po rozpade dreveného kostola. V roku 1788 prestavali túto drevenú kaplnku na murovanú.

V rokoch 1892-94 dala Gerambovská banská únia postaviť na mieste, kde stál pôvodný drevený kostol, jednoloďový chrám v novoromanskom slohu. Vysviacka kostola sa konala 15.júla 1894 banskobystrickým biskupom Karolom Rimelym. Novopostavený kostol bol zasvätený sv. Alžbete.

Kostol sv. Alžbety v Dolných Hámroch stojí v parčíku uprostred obce na vyvýšenom mieste. Svätyňa je obdĺžniková, zaklenutá zrkadlovou klenbou. Víťazný oblúk oddeľuje loď s betónovou kazetovou povalou. V priečelnej fasáde stojí veža s dvoma zvonmi. Vedľa svätyne je oratórium.

Kostol bol postavený v rokoch 1892 - 1895 v novorománskom štýle. Predtým tu stál drevený kostol, ktorý bol v roku 1778 exsekrovaný a sprofanovaný. CV 1804 uvádza, že bol v tom čase už zbúraný a na jeho mieste postavili kríž.

V roku 1778 postavili na náklad bane v Richnave novú kaplnku, ktorá stojí aj dnes.

Farnosť Žarnovica je starobylá a pozná ju Pazmáňov katalóg. Možno ju považovať za hradnú faru revišťského zámku. Hoci poznáme farárov len od 16. storočia, predsa hrala v minulosti poprednú úlohu. Stala sa jedným zo stredísk šíriacej sa novej viery za reformácie. Netrvalo to však dlho a postupne sa vracala katolícka viera. V roku 1648 bolo ešte hodne evanjelikov, ktorí sa obrátili na zemepána Menhardta Dóczyho so žiadosťou, aby im umožnil výkon bohoslužieb.

Po skončení náboženských vojen sa všetci vrátili do katolíckej cirkvi. V roku 1715 oddelili sa Horné Hámre a stali sa samostatnou farnosťou.

Dolné Hámre. Kostol sv. Alžbety, stojí v parčíku uprostred obce ne vyvýšenom mieste. Rozmery: d. 21m, š. 9m, v. 8m. Svätyňa je obdialníková, zaklenutá zrkadlovou klenbou. Víťazný oblúk nepatrne zvýšenej elipsy oddeľuje loď, ktorá má betónovú kazetovú povalu. Chór je murovaný. V priečelnej fasáde stojí veža a v nej dva zvony cca 80 a 60 kg. Vedľa svätyne je oratórium. Pôvod kostola. Postavili ho r. 1892 - 1895 v novo-románskom štýle. Predtým tu stál drevený kostol, d. 12 a š. 9m. R. 1778 bol už exsekrovaný a sprofanovaný. CV 1804 uvádza, že bol v tom čase už zbúraný. Na jeho mieste postavili kríž. R. 1778 postavili na náklad bane v Richnave novú kaplnku, ktorá stojí aj dnes.

Kostol sv. Kataríny vo Voznici. Rozmery: d. 12m, š. 6,30m, v. 6m. Má jeden oltár. Vo vežičke sú dva zvonky 60 a 80 kg. 1954 bola postavená veľká sakrestia. Pôvod kostola. V dávnej minulosti tu postavili drevený kostol, 12 m dlhý a 7 m široký. CV 1778 o ňom píše, že je už blízko spadnutia. Skoro za tým ho aj zbúrali, lebo CV 1804 píše, že ho už niet. Bola tu len zvonica tiež blízko spadnutia. Obec ostala za pol st. bez kostola. Terajší postavili r. Lukavica. Veriaci si r. 1950 postavili kaplnku sv. Revišťské Podhradie. Ju tu kaplnka P. Xenodochium. Dal ho postaviť r. 1778 F. Vangner. Poskytovalo výživu piatim chudobným a kuchárke. Správcom bol provizor pri komore. Fungovalo do r. Fara bola postavená r. 1757.

Prehľad Farárov

Farári, ktorí pôsobili v Dolných Hámroch a okolitých obciach, zohrávali dôležitú úlohu v živote miestnej komunity. Tu je prehľad farárov od 16. storočia:

• 1559 sp. Kameň Juraj
• 1561 Galgóczy Juraj
• 1613 a 1629 anonym. plebán de Sarnocz
• 1640 Mártoni Juraj
• 1647 Kopčáni Juraj
• 1657 Barcay Martin
• 1667 Kosztolányi Adam
• 1673 Fábry Martin
• 1674 Čermák Mikuláš
• 1675 Istvánffy František
• 1681 Augustíni Štefan
• 1681 Ivák Vavrinec
• 1689 Petrovský Adam
• 1698 Gerday Jozef
• 1698 Stephanoczy Ján
• 1709 Čulík Martin
• 1710 Fodor Ladislav
• 1718 Hivner Ján
• 1729 Hacko Juraj
• 1747 Cimra Matej
• 1755 Prochotský Juraj
• 1758 Faix Ján
• 1767 Palitsch Karol
• 1773 Pereszlényi Jozef
• 1778 Pajerpek Jozef
• 1802 Fodor Michal
• 1807 Holéczy Andrej adm.
• 1807 Teml Ján
• 1819 Štrba Ján
• 1829 Moczay Jozef
• 1842 Scherer Jozef
• 1866 Cinko Andrej adm
• 1867 Hromada Tomáš
• 1871 Huszóczy Michal
• 1880 Korec Pavel
• 1881 Rakovský Matej
• 1904 Zamboy Vojtech adm.
• 1906 Pálik Jakub
• 1933 Vajcík Alexander adm
• 1933 Kahay Ján
• 1934 Kalmančok Andrej adm.

Gerambovská Banská Únia

V roku 1752 prišiel z Holandska do Banskej Štiavnice šľachtic Ján Jozef Geramb. Venoval sa banskému podnikaniu a šťastie mu bolo žičlivé. Vlastnil bane s bohatými žilami vzácnych kovov, značne výnosnejšie, ako mali iné ťažiarske spoločnosti v bansko-štiavnickom regióne (Rössel, Brenner). Už na sklonku 18. storočia ním založená spoločnosť tzv. Gerambovská únia banská(GBÚ), bola najsilnejšou a najprosperujúcou spoločnosťou nielen v tomto banskom revíri, ale v celej monarchii. V polovici 19.storočia zamestnávala GBÚ už 1400 ľudí a okrem ťažby obecných kovov (meď, olovo, zinok) v čase najväčšej prosperity ročne vyťažila priemerne 28,3 kg zlata a 3194 kg striebra.

Prosperita GBÚ trvala do deväťdesiatich rokov 19.st. Najväčším odberateľom striebra bol uhorský štát. Po objavení bohatých nálezísk striebra v južnej Afrike a Amerike klesla svetová cena 1 kg zo 180 na 78 korún. Hlbinná ťažba v baniach GBÚ neumožňovala dolovať tento kov za zníženú cenu. Ďalším nešťastím GBÚ bol pokles odberu striebra erárom, v dôsledku jeho prechodu na zmenu peňažnej sústavy.

Baniam a celej GBÚ hrozil zánik. Podnikavý Róbert Berks sa rozhodol vyťažené kovy spracovať na hotové výrobky. V Banskej Belej založil v roku 1894 továreň na olovené výrobky a v Dolných Hámroch továreň na spracovanie striebra. Opäť prevládala úspornosť. Továreň na strieborné výrobky sa rozhodol postaviť v blízkosti surovinového zdroja, teda pri Schöpferštôlni a hámorských stupoch. Voľba padla na pozemok patriaci istému Joanesovi Sandrikovi, kde došlo v máji 1895 k stavbe striebornej továrne. Berks počítal aj s tým, že hotové výrobky nebude problém dopraviť vozmi na železničnú stanicu do Kozároviec. Trať do Hronskej Dúbravy bola predĺžená až v roku 1898. Podľa Berksovho projektu sa vo fabrike malo ročne spracovať na výrobky až 10 000 kilogramov striebra. S postavením továrne bol zriadený aj poštový úrad. Novopostavenú fabriku pomenoval Berks podľa pozemku, na ktorom bola postavená. Ako grafickú ochrannú známku zvolil šesťlistovú ružicu prevzatú z rodinného erbu Gerambovcov.

Továreň Sandrik

Drahé strieborné výrobky zo Sandriku mali, pochopiteľne, len malý okruh zákazníkov. Kúpiť si ich mohli dovoliť len najbohatšie vrstvy vtedajšej spoločnosti. Už v roku 1898 sa prejavila odbytová kríza, továreň obmedzila výrobu a znížila počet pracovníkov takmer na tretinu. V roku 1898 nastúpil do Sandriku, ako návrhár, absolvent viedenskej umeleckej školy Ján Peterka rodák z Radetíc v Čechách. Podľa podmienky peštianskej vlády na poskytnutie finančnej pôžičky pre fabriku, mala sa táto zúčastniť s výrobkami podľa vlastných návrhov na Svetovej výstave v Paríži v roku 1899, ako aj na Miléniovéj výstave v roku 1900 v Pešti. Mladý Peterka túto úlohu zvládol tak úspešne, že ním navrhnuté vzory získali na jednej i druhej výstave zlaté medaily. Za tento úspech poveril Berks sotva 29-ročného Peterku od roku 1901 vedením fabriky.

Ani strieborná fabrika však nezachránila bane pred úpadkom. V roku 1906 Gerambovská banská únia, ktorej majetok sa odhadoval na 50 miliónov uhorských korún, bola už tak zadĺžená, že v apríli 1906 ohlásila bankrot. Bane a banské zariadenia prevzal uhorský štát, fabriku Sandrik odkúpila Ústredná peštianska sporiteľňa.

V súčasnosti už neexistuje ani továreň Sandrik.

Udalosti v skratke

• 1896 - založený dobrovoľný hasičský zbor
• 1897 - založená vlastná učňovská škola, premenovaná r.1902 na Odbornú učňovskú školu
• 1904 - sa premietal v Kasíne prvý nemý film - zvukový film od r.1934. Vzniklo tak 3. kino na území Slovenska.
• 1905 - založená dychová hudba
• 1920 - bol založený Športový klub, ktorý niesol názov podľa továrne. Zameriaval sa väčšinou na futbal, menej na volejbal.
• 1932 - 33 - bol postavený obecný vodovod a zachytával vodný zdroj z Hája, no najviac vody bolo z banskej šachty KAISERŠTÓLŇA.
• 25. 8. 1944 - vznikol Revolučný národný výbor. Založili ho ľudia, ktorí boli nespokojní s totalitným režimom ľudáckej vlády. Vznikol tak ešte pred samotným SNP. Do SNP neskôr vstúpilo 108 mužov.
• 30. 9. 1944 - Dolné Hámre obsadili Nemci
• 8. 3. 1945 - Časť Sandrik a Kyslú po cintorín oslobodili jednotky sovietskej a rumunskej armády. Dolná časť obce bola oslobodená až o 2 dni neskôr.
• 1946 - 47 - bývalé Kasíno bolo prestavané na Spoločenský dom s kinosálou a divadelným javiskom
• 1951 - začalo sa vyučovanie v novopostavenej viactriednej škole na Kyslej
• 1953 - začalo sa v výstavbou Športového areálu
• 15. 5. 1957 - bol daný do prevádzky miestny rozhlas, ktorý nahradil tradičné bubnovanie. V tomto roku bolo dané aj do prevádzky nekryté kúpalisko.
• 1971 - došlo k zlúčeniu obce Dolné Hámre a Banská Hodruša.

Ostrý Grúň a Kľak

Obec Ostrý Grúň patrí do farnosti Kľak. Počiatok farnosti siaha do začiatku 18. storočia, kedy bola filiálkou farnosti Horné Hámre. Kostol v Kľaku postavili v roku 1753 a je zasvätený sv. Terézii Avilskej. V roku 1735 bola v Kľaku zriadená miestna kaplánka pre Kľak a Ostrý Grúň. Prvým farárom sa stal v roku 1805 Jozef Dvorák. V rokoch 1874 - 1905 pôsobil vo farnosti Anton Beluš.

V roku 1860 bola v horách na vrchu Javorinka postavená kaplnka. Na konci 18. storočia bola postavená v ostrom Grúni Kaplnka Nanebovzatia Panny Márie, v 20. storočí bola rozšírená o prednú časť. V roku 1990 bola k farnosti pričlenená filiálka Hrabičov.

Kostol Povýšenia sv. Kríža v Ostrom Grúni

Základný kameň kostola Povýšenia sv. Kríža v Ostrom Grúni bol posvätený pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1990. Kostol sa začal stavať v roku 1998, prvá omša sa v ňom slúžila na Vianoce v roku 2000 a konsekrácia kostola bola 6.10.2001.

Žarnovica

Mesto Žarnovica leží v kotline troch pohorí - Štiavnické vrchy, Pohronský Inovec a Vtáčnik. Cez kataster tohto mesta preteká rieka Hron, do ktorej sa z jednej strany vlieva Kľakovský potok a z druhej strany Hodrušský potok.

Historicky k Žarnovici patria aj časti: Revištské Podzámčie, Žarnovická Huta, Lukavica

Územie mesta Žarnovica je územný celok, ktorý tvorí katastrálne územie mesta : Žarnovica 874 001, Žarnovická Huta 874 019, Revištské Podzámčie 852 091. Celková výmera územia mesta (m2) 30 398 850. Nadmorská výška (m) 252.

Žarnovická Huta

V roku 1739 banskoštiavnická kráľovská komora na hranici žarnovického a horno-hámorského chotára otvorila 12 hutníckych pecí na spracovanie rúd striebra a olova. Huty pracovali do roku 1873, kedy boli pre neprosperitu zatvorené. Obec sa pripojila k Žarnovici ako jej časť. Sv. Florián - patrón obyvateľov Kostolík v obci V roku 1739 banskoštiavnická kráľovská komora na hranici žarnovického a horno-hámorského chotára otvorila 12 hutníckych pecí na spracovanie rúd striebra a olova. Huty pracovali do roku 1873, kedy boli pre neprosperitu zatvorené. Obec sa pripojila k Žarnovici ako jej časť.

Revištské Podzámčie

Kaplnka P. Márie LurdskejAk zohľadňujeme skutočnosť, že kedysi človek postupoval z juhu na sever, po pravom brehu Hrona, prišiel pešo, alebo koňom pod strmú skalu brala, kde sa Hron povyše dnešnej obce pod hradom priamo dotýka. To bola práve priechodne neprekonateľná prírodná prekážka. Tu sa potom človek usídlil pri vtoku potoka do Hrona. Miesto svojou polohou malo takto dôležitý význam na ceste Pohroním.

Osídlenie v tejto kamennej kotline so strmými úbočiami bolo ale zriedkavé, pretože pri domoch nebolo zvyšnej pôdy ani záhradky. Ľudia sa živili lovom, chovom dobytka, služobníctvom a obrábali pôdu popri Hrone. Mimo úzkej doliny nebola panstvom výstavba povolená, preto prichádza k ďalšiemu osídľovaniu popri druhom potoku a vzniká druhá časť obce - Dolné Podzámčie. Pôda bola získaná klčovaním lesa. Takto bola v 15. a 16 storočí celá lesná "terasa nad rybníkom kultivovaná na pasienky a ornú pôdu.

I napriek vzrastu obce sa hospodársko-plitickým strediskom stala pre svoju priazmivú polohu Žarnovica ako mestečko a miesto mýta, remesiel, cechov, mlynov, pekární, pivovaru, trhov, jarmokov, kostola, školy a neskoršie aj notariátu. Od roku 1896 má obec železničnú stanicu vo Bzenici (predtým v Hronskej Dúbrave) a poštu v Žarnovici (predtým v Banskej Štiavnici). Veriaci si v roku 1895 vybudovali kaplnku P. Márii Lurdskej a vytvorili peňažný fond. Kúpili aj zástavu.

Socialistické premeny postihli obec najcitlivejšie v odlive mladých ľudí najmä do Žarnovice. Ide obzvlášť o časť lazov. Dnes sú mnohé domy prázdne, iné slúžia ako chalupy, ďalšie sa rozpadávajú.

Hrad Revište

Hrad bol strediskom veľkého feudálneho panstva. O jeho postavení v 13. storočí niet istých dokumentov. Istotu máme až od roku 1331. Meno má podľa potoka Revištka, ktorý pod ním tečie. Za stáročia menil vlastníkov i vzhľad. Bol postavený v neskorogotickom slohu, hradby však boli renesančné. Mal štyri veže a bol pokrytý šindľami. Na druhom nádvorí bola studňa. Hradná kaplnka slúžila panstvu pre rodinné a náboženské účely. Viackrát bol vyrabovaný Turkami a naposledy Tokolyho povstalcami, v čase protihabsburských povstaní nemeckými cisárskymi žoldniermi vypálený. Napokon v roku 1792 vyhorel po zásahu bleskom.

Zrúcanina hradu Revište

Revištský rybník

Revištský rybník patrí k najstarším a najväčším na Slovensku. Jeho výmera je 22 hektárov. Pôvodne to bola bezodtoková oblasť, ktorú v 16. storočí Dóciovci menili na rybník. V 17. storočí ho panstvo vysadilo dubmi. Dnešnú podobu získal rybník úpravou v 30.rokoch 20 storočia a stal sa samostatnou rybnou jednotkou. Mal aj dva menšie rybníky pre postupný chovný rast rýb. Hlavným chovateľským druhom sú kapre všetkých troch druhov. Ročný výlov predstavuje vyše 10 000 kg rýb. Okrem rýb je hniezdiskom, trvalým i prechodným rôzneho druhu vtáctva i labutí. Je súčasťou chráneného územia.

Lukavica

Osada vznikla postupne pravdepodobne ako osada hodrušských baníkov. Samostatnou nikdy nebola a aj cirkevne patrila k Žarnovici, s ktorou bola spojená kompou. V druhej polovici 19 storočia tu bol postavený lanový most, ktorý v roku 1907 Hron odniesol. Navrátilo sa ku kompe, ktorú neskôr vystiredala lavica.

Školská budova v Lukavici je z roku 1912 a kostolík z roku 1950.

Chronologický Prehľad Udalostí

Pre lepšiu orientáciu v histórii Dolných Hámrov a okolí, tu je chronologický prehľad dôležitých udalostí:

tags: #info #kostol #v #dolnych #hamroch