Trnava, často nazývaná aj "Malý Rím", je mesto s bohatou minulosťou a množstvom kostolov a sakrálnych pamiatok. Medzi ne patrí aj Kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho dedičstva tohto západoslovenského mesta.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Trnave
História a Vývoj
Aj keď je dnes Kostol Najsvätejšej Trojice a priľahlý kláštor známy ako jezuitský, vybudovala ho rehoľa trinitárov. Po príchode do Trnavy sa trinitári usadili najskôr v objektoch odobratých trnavským evanjelikom, ktoré sa nachádzali neďaleko františkánskeho kláštora. Neskôr odkúpili viacero domov na dnešnej Štefánikovej a Františkánskej ulici a v roku 1720 za štedrej pomoci biskupa Jána Okoličániho, ktorého monumentálny kamenný erb zdobí priečelie, začali s výstavbou vlastného kostola.
Ani trinitárom sa nevyhol osud reholí zrušených cisárom Jozefom II., preto sa v roku 1782 ich činnosť v Trnave skončila. Kláštorné budovy pripadli kráľovskému gymnáziu.
Kostol v Opoji postavili v roku 1752, pôvodne ako pohrebnú kaplnku s kryptou pre rodinu Szásy. František Szásy, vtedajší vlastník opojských majetkov dal sakrálny objekt vystavať tak, aby jeho priečelie bolo kolmo orientované do najstaršej ulicovej zástavby a uzatváralo tak severozápadný okraj obce.
Architektúra a Interiér
Dominujúcou výzdobou interiéru je obraz sv. Trojice na hlavnom oltári od maliara F. A. Maulbertscha z roku 1758. Súboru barokových bočných stĺpových oltárov dominuje hlavný oltár. Jeho veľkorozmerný obraz zobrazujúci zakladateľov rehole sv. Jána z Mathy a sv. Felixa z Valois pred Svätou Trojicou, je najvýznamnejším dielom interiéru.
Na bočnom oltári Panny Márie, pod obrazom, ktorý je kópiou milostivého obrazu Panny Márie Regensburgskej, sú v sklenom relikviári uchovávané ostatky dvoch košických mučeníkov - jezuitov P. Š. Pongráca a P. M. Grodzieckeho.
Súčasťou kostola je i bočná neoslohová kaplnka sv. Jozefa z roku 1900, iniciátorom výstavby ktorej bol akiste veľmi zbožný občan J. Müller. Na poschodí kláštora nad sakristiou sa nachádza malá kláštorná kaplnka. Dnes je zariadená novodobo, jej ústredný obraz namaľoval vo Florencii žijúci maliar Stanislav Dusík.
Pýchou kláštora je nástenná maľba z 18. storočia, prezentujúca hlavné námety z ikonografie trinitárov - Najsvätejšiu Trojicu, portréty zakladateľov rehole a žánrové výjavy z ich činnosti.
Interiér je do dvoch tretín zaklenutý valenou klenbou s lunetami. Posledná časť priestoru má rovný strop a bola upravená v roku 1945. Exteriér prebudovali v roku 1945 v duchu pôvodného stavu s lizénovým členením. Oltár s obrazom Najsvätejšej Trojice je neobarokový z rokov 1875 - 1880. Lavice a krstiteľnica sú neskorobarokové z konca 18. storočia.
Relikvie ako Predmety Uctievania
Vo viacerých trnavských kostoloch môžu ľudia vidieť kostné pozostatky svätých. Trasa prehliadky, ktorú pripravila Oblastná organizácia cestovného ruchu Trnava Tourism sa začína v Bazilike svätého Mikuláša. Skupina ďalej navštívi Kostol svätej Anny a napokon Kostol Najsvätejšej Trojice. Práve v treťom spomínanom chráme sú uložené najznámejšie relikvie v Trnave, pozostatky Košických mučeníkov.
O význame relikvií v minulosti, spôsobe ich uchovávania a uctievania, ako aj ich umeleckom spracovaní porozpráva návštevníkom sprievodca OOCR Trnava Tourism Slavomír Dzvonik. „Relikvie majú v kresťanskej tradícii dôležité miesto. V minulosti ich ľudia dokonca bežne nosili pri sebe ako formu amuletu.
Súsošie Najsvätejšej Trojice
Žel. Súsošie Najsvätejšej trojice stojí v centre meste Trnava na námestí, ktoré dostalo názov podľa neho. Hneď vedľa súsošia stojí trnavská mestská veža. Súsošie je prácou Jána Krištofa Khiena. Dohotovéné bolo v roku 1659.
Namiesto súsošia tu pôvodne mala stáť iba socha ochrancu pred ohňom svätého Floriána. Obyvatelia mesta Trnava ale mali ešte v blízkej pamäti morovú epidémiu z roku 1679 a rozhodli sa k soche sv. Floriána ešte pridať sochy ochrancov pred morom - sv. Agátu, sv. Antona Paduánskeho a sv. Františka Xaverského.
Patronka chorých na mor sv. Rozália je umiestnená v strede základu súsošia, ležiaca, akoby v hrobe. V stredovom stĺpe o výške štyroch metrov na najvyššom mieste je socha Panny Márie. Na základe súsošia - jeho stenách sú umiestnené 4 Kamenné kartuše so znakom Uhorska, Trnavy, Imakulaty a erb biskupa Štefana.
Mesto Trnavu trápil mor i v roku 1562, kedy sa jeho obeťou stála tretina obyvateľstva, ďalej v rokoch 1586 a 1632 - 33. Okrem moru mesto trápili vojny a požiare, V roku 1666 horelo v celom meste. Povodne v roku 1618 zatopili mesto vodou o výške skoro dvoch metrov.
Súsošie bolo v roku 1949 rozobrané a jeho jednotlivé časti umiestnili na rôzných miestach. K jeho opätovnému umiestneniu na námesti došlo 21. novembra 1993, odkedyTrojička po rekonštrukcii a nahradení Stratenými časťami opäť zdobí Trojičné námestie.
Po všetkých týchto živelných pohromách a vojnách teda chápeme obyvateľov mesta, prečo sa rozhodli v tomto súsoší umiestniť sochy týchto svätých, ktorí ich budu chrániť pred ďalšími útrapami.
Kostol Najsvätejšej Trojice v Trnave je nielen významnou sakrálnou pamiatkou, ale aj dôležitou súčasťou kultúrneho a historického dedičstva mesta. Jeho história, architektúra a umelecké diela v interiéri ho robia atraktívnym cieľom pre turistov a pútnikov.