Žalmista, podobne ako Asaf, mal jedinečnú schopnosť nájsť námet na chválu aj v najtemnejších chvíľach. Text žalmu nám ukazuje, že musíme prejsť cez prekážky, ktoré nás odvádzajú od cieľa, cez to, čo nás zvádza a zaťažuje. V časoch extrémnej núdze človek odmieta prejavy ľudského súcitu, lebo jediný, kto dokáže potešiť, je Boh.
Ak chceme byť ľuďmi, ktorí prejdú ďalej, je potrebné v dňoch súženia hľadať Boha samotného, nie len úľavu od bolesti alebo niečo iné prostredníctvom Neho. Žalmista nehľadal len úľavu od bolesti, ale prosil Boha o duchovné obnovenie, znovuzrodenie a radu, prijímajúc svoje muky ako pozvanie hľadať Pána.
Volanie k Bohu v Núdzi
Izrael volá k Bohu a jedine k Bohu, preto by si ich mal všimnúť a milostivo im odpovedať. Žalmista sa obrátil na Boha kvôli Nemu samotnému, čo potvrdzuje jeho vrúcnosť. Volal Ho nezištne, lebo Ho miluje nezištne, zo svojho vnútra, túžiac byť obývaný Pánom.
Od Boha očakávaná útecha neprichádza, a tak sa žalmista uzatvára do seba, pričom sa vzdychaním pokúša spracovať sklamanie z Boha. Žalmista sa rozpamätá na Boha a hneď sa teší, dostáva útechu v smútku, občerstvuje ho toto stretnutie, lebo sa zdalo, že už niet nádeje pre jeho spásu. Ak skleslosť ducha spôsobujú naše hriechy, nie je to chyba prirodzenosti, ale nášho zlozvyku.
Zápas o Božiu Pozornosť
Žalmista sa obracia na Boha s výčitkou, že namiesto očakávanej odpovede ruší a znepokojuje jeho spánok. Napriek úzkosti ukrýva, čo cíti, aby svojou ťažobou nevydesil iných a neoslabil ich vieru a odhodlanie slúžiť Bohu. Žalmista napadnutý zvonka nepriateľmi sa stiahol do svojho vnútra a začal pracovať na najtajnejších miestach svojej duše. Keby sa žalmista rozhodol skúmať zem, aby našiel zlato, nikto by ho nenazýval hlúpym. Naopak, mnohí by ho volali múdrym. Aké veľké bohatstvá má človek vo svojom vnútri a neskúma ich.
Pýta sa, či sa mu Pán odcudil naveky, či ho už odsúdil na večné vyhnanstvo. Keďže je Božie milosrdenstvo nekonečné, ako je možné, že teraz sa skončilo?
Pochybnosti a Otázky
Žalmista sa pýta, či sa mu Pán odzudzil naveky, či ho (Izrael) už odsúdil na večné vyhnanstvo. Podľa Rašiho sa žalmista pýta, či Boh vyriekol svoje posledné slovo, platné naveky, ktoré mu natrvalo zabráni odvolať svoj hnev. Podľa Radaka sa pýta, či sa skončilo každé slovo útechy, ktoré prinášali proroci, a pre budúce pokolenia už niet nijakej nádeje.
Absurdnosť posledných dvoch rétorických otázok ilustruje snaha predstaviť Boha ako človeka, najprv s jeho zábudlivosťou. Keďže je nepredstaviteľné, že by Boh zabúdal, je možné len to, že na svoje zmilovanie si nebude chcieť spomenúť. V skutočnosti si takúto možnosť žalmista ani nepripúšťa. V človeku sa nenachádza a od človeka sa nedostáva druhým žiadne milosrdentvo, ak mu ho Boh nedaruje. A teda môže práve Darca milosrdenstva na milosrdenstvo zabudnúť?
Ak chceš vedieť viac o Božej spravodlivosti a milosrdenstve, pozri si video:
4. júl, Úžasná Božia milosť, Kristus naša spravodlivosť
Pripomenutie si Pánových Počinov
Žalmista hľadá riešenie problému vyhnanstva v dávnych židovských dejinách a nachádza útechu v skúmaní minulých Božích skutkov, počinov. Žalmista si spomína, že aj v Egypte boli Židia zdeprimovaní a zúfalí. Neúprosné otroctvo trvalo tak dlho, že nikto už nedúfal v Boží zásah, a predsa ich Pán zázračne vyslobodil. Keď o tomto poučení uvažuje, srdce mu napĺňa nová nádej na vykúpenie z bezútešného vyhnanstva. Bol istý čas smutný, potom skúmal svojho ducha a rozpamätal sa na dávne roky, rozpamätal sa na Pánovo milosrdenstvo, rozpamätal sa, že ho Pán nezavrhne naveky. Začal sa tešiť v pokoji z Pánových diel a oslavovať ho s istotou.
V dejinách Izraela sa striedajú úspechy so zlyhaniami, zvrchovanosť s otroctvom, radosť s tragédiou, ale to všetko smeruje v konečnom dôsledku k jedinému cieľu, k posväteniu Božieho mena. Žalmista sa pozerá na diela Božieho milosrdenstva voči ľuďom a o nich hovorí a plesá. Vrátiť sa späť znamená navrátiť sa k citom srdca. Človek zvyčajne chce utiecť nielen od Boha, ale aj od seba samého. Vráťme sa teda do svojho srdca, skúmajme si ducha, pamätajme na dávne veky, hľadajme Božie milosrdenstvo, ktoré sa prejavilo voči nám, pozrime na diela jeho milosrdenstva. Vo svätom je tvoja cesta. Na Krista nech sa upriami zrak. V Ňom je naša cesta.
Zázraky a Božia Moc
Náš Boh skutočne robí zázraky na tele aj na duši a robí ich on sám. Počuli hluchí, videli slepí, uzdravení boli chorí, boli vzkriesní mŕtvi, spevneli údy ochrnutých. Tieto zázraky sa udiali v časoch Krista a týkali sa tela.
Hlbiny sú hlboké vody, no v tomto prípade zobrazujú ľudské svedomie. Každý sa začne báť, ak sa trasie svedomie. Práve o tejto hĺbke hovorí žalmista. Svedomie sa roztriaslo, keď svojou pravicou Boh vyslobodil ľud. Veď slová evanjelizátorov boli ako šípy, Božie slovo je ako šíp, pretože raní, ako dážď, lebo zavlažuje. Čo znamená, že tvoje šípy križujú? Boží hlas, ktorý vie roztriasť a rozochvieť zem.
Boh obrazne povedané vydláždil na mori cestu k vykúpeniu, aby ho Izrael po nej mohol nasledovať. Keď Boh previedol Izrael cez more, neprestal sa oň starať a ďalej ho viedol štyridsať rokov po púšti. Ľud nasledoval Boha do neúrodnej púšte s úplnou dôverou, nehľadiac na nehostinnosť a nedostatok potravy a vody.
Povzbudzujem vás k tomu, aby ste si našli čas a prečítali si Žalmy 104, 147:8-9, 148:1-12. Boh je rovnako zvrchovaný nad životom aj nad smrťou. Mnohí sú ochotní pripustiť, že Boh je zvrchovaný nad počiatkom života, ale neradi prijímajú skutočnosť, že Boh je zvrchovaný aj nad časom a spôsobom jeho konca.
Boh je rovnako zvrchovaný aj nad ľudskými rozhodnutiami. Ak je to tak a ľudia robia aj zlé rozhodnutia, je Boh morálne zodpovedný za ich rozhodnutia? Nie. Toto je záhada zlučiteľnosti podľa ktorej aj Božia zvrchovanosť aj ľudská morálna zodpovednosť sa navzájom nevylučujú.
Znovu tu môžeme vidieť Božiu zvrchovanosť nad kráľovou vôľou a srdcom a Božiu moc kedykoľvek zmeniť rozhodnutia ktoréhokoľvek kráľa podľa toho, ako On potrebuje a chce. Boh pohol (vzbudil) srdce pohanského kráľa Kýra, aby vyhlásil, že Židia sa môžu slobodne vrátiť do Jeruzalema a znovu vybudovať svoj chrám. Boh je zvrchovaný aj nad tým, či žena otehotnie alebo nie.
Keď Jozefovi bratia zakúsili strach z toho, čo by sa im mohlo stať za to, že ho predali do otroctva, Jozef im povedal:„Vy ste, pravda, zamýšľali proti mne zlé, ale Boh to obrátil na dobré, aby tak ukončil, čo je dnes zjavné: totiž, aby mnohých ľudí zachoval nažive.“ 1. Boh je zvrchovaný aj nad ríšou zvierat, aj keď robia mnohé ničivé veci.
Modlitba a Všemohúci Boh
V každom normálnom vzťahu, keď sa pripravujeme na jednanie s niekým, chceme dopredu vedieť a usilujeme sa zistiť: Kto to je, aký je, aké sú jeho silné a slabé miesta, atď. A je normálne, že to chceme vedieť aj o Bohu, bez toho, aby sme hľadali jeho slabé miesta, pretože ich nemá. Teda povedzme si: Kto a aký je náš partner v modlitbe? Boh nie je jednou zo stvorených skutočnosti. Boh nie je obmedzený ani priestorom a ani časom, ani zákonmi prírody, fyziky alebo matematiky. Dokonca nieje obmedzený ani zákonmi psychológie a našej ľudskej logiky. Nepodlieha žiadnym projekciám. Boh je nestvorenou skutočnosťou, Nadskutočno, Nadosobno. Boh - Láska, je sám sebe Večným zákonom. Všetko, čo robí, robí z Lásky. Boh je čistý Duch a to znamená aj toľko, že je Absolútnou možnosťou všetkého.
Diabol nie je rovnocenným partnerom Boha. Nie je akýmsi záporným absolútnom. Môže v tomto svete jednať len preto, lebo aj s ním má Boh svoj plán.
Čo to znamená veriť v Boha? Znamená to toľko, že základ sveta a skutočnosti nie je materiálnej povahy ale duchovnej. To znamená, že vo svete, v ktorom žijeme, neexistuje žiadne nevedomé miesto, žiadny hluchý a bezmocný priestor, lebo v Bohu žijeme, dýchame a sme. Všetko sa odohráva pred tvárou Božou. Snáď ešte výstižnejšie môžeme povedať, že všetko sa odohráva vo Vedomí Boha Stvoriteľa, ktorý je Všadeprítomnou a vedomou mocou neoddeliteľnou od Lásky. Vesmír, v ktorom žijeme je plný Božieho súcitu a Božej snahy zachrániť hriešneho a chorého človeka. Boh, v ktorého veríme je Život a Vzkriesenie a teda aj Uzdravenie. Základná zjavená pravda hovorí, že bohu je všetko možné. Keď Skutky apoštolské opisujú rôzne uzdravenia, ktoré sa diali prostredníctvom apoštolov, často hovoria o tom, že u chorých, ktorí dosiahli uzdravenie sa predtým objavilo niečo, čo vyjadrujú slovami: „Viera v Božiu pomoc!“ Viera v ochotu Boha pomôcť chorému človekovi. Veď až tak Boh miloval svet, že nám dal svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze neho mali večný Život. Boh súcití s človekom, ktorý je určený k neporušiteľnosti Božieho obrazu. Boh je Nekonečný a Činný Súcit. Pozrime do Ježišovho srdca a nájdeme tam priepasť Božieho zľutovania.
Ježiš Kristus: Zdroj Spásy a Slobody
Ježiš Kristus je ústrednou postavou kresťanskej viery, vnímaný ako Boží Syn a Spasiteľ ľudstva. Jeho život, učenie, smrť a vzkriesenie sú základom kresťanskej teológie a spirituality. Mnohé piesne a modlitby vyjadrujú vďačnosť a oddanosť Ježišovi za spásu a nový život, ktorý ponúka.
Mnohé piesne vyjadrujú vďačnosť Ježišovi za oslobodenie od hriechu a strachu. Veriaci spievajú o tom, ako Ježiš zničil hriech a smrť, a ako im dal slobodu a víťazstvo.
Sloboda v Ježišovi znamená oslobodenie od viny, strachu a beznádeje. Veriaci môžu s dôverou kráčať vpred, pretože vedia, že Ježiš je s nimi a vedie ich. Ježiš je vnímaný ako Spasiteľ, ktorý prináša víťazstvo nad hriechom a smrťou. Vďaka nemu môžu veriaci spievať, chváliť a tancovať v slobode.
Duch Svätý: Zdroj Pokoja a Lásky
Duch Svätý je v kresťanskej teológii tretia osoba Svätej Trojice. Je vnímaný ako Boží Duch, ktorý prebýva v srdciach veriacich a napĺňa ich pokojom, láskou a silou.
Táto pieseň vyjadruje túžbu po prítomnosti Ducha Svätého, ktorý prináša pokoj a napĺňa srdce láskou. Duch Svätý premieňa príbeh veriacich a tíši každý žiaľ. S ním je život lepší a veriaci chcú konať len s ním a nezísť z jeho cesty. Je zdrojom radosti a sily, ktorý umožňuje veriacim tancovať a oslavovať Boha.
Chvála a Oslava Ježiša
Chvála a oslava sú dôležitou súčasťou kresťanského života. Veriaci vyjadrujú svoju lásku a vďačnosť Ježišovi skrze piesne, modlitby a svedectvá.
Táto pieseň vyjadruje, že Ježiš si zaslúži všetku chválu a oslavu. Je zdrojom sily, radosti a slobody pre veriacich. Chvála znie z úst veriacich a ich srdce spieva na jeho počesť. Ježiš je úžasný a nádherný Boh, ktorý vládne nad životom veriacich. Je radostný a víťazný, a veriaci chcú chváliť jeho meno a oslavovať ho. Ježiš je prítomný v živote veriacich a tí mu navždy patria.
Dôvera v Ježiša v Ťažkých Časoch
Viera v Ježiša pomáha veriacim prekonávať ťažké časy a dôverovať mu aj v skúškach. Mnohé piesne vyjadrujú dôveru v Ježiša ako verného Boha, ktorý nikdy neopustí svojich nasledovníkov.
Táto pieseň vyjadruje ochotu veriaceho kráčať po vodách a dôverovať Ježišovi. Dôvera v Ježiša znamená hľadieť na jeho tvár a mať jeho hlas v srdci. Ježiš je vnímaný ako verný Boh, ktorý nikdy nezanechá a neopustí svojich nasledovníkov. Dôvera v Ježiša dáva veriacim silu prekonávať ťažkosti a s dôverou kráčať vpred. Ježiš dvíha veriacich, keď sú slabí, a dáva im svoju milosť. Prijíma ich so všetkým, čo majú a čím sú. Ježiš je vnímaný ako nádej a spása, ktorý premieňa srdce veriacich láskou. Oddanosť Ježišovi znamená túžbu slúžiť mu a nasledovať ho vo všetkom.
Zmyslom tohto verša je, aby sa celý náš život stal „duchovným uctievaním“. V Božích očiach je zmyslom každého ľudského života to, aby sme v ňom Krista spravili takým vzácnym, akým aj skutočne je. Ak sa to nedeje, môže to znamenať, že potrebujete zmeniť prácu. Druhý verš je Pavlovou odpoveďou na to, ako by sme mali premeniť celý náš život na oslavu. Musíme byť premenení. My, nielen naše vonkajšie správanie, ale spôsob, akým myslíme a cítime - naše mysle. Tí, ktorí veria v Ježiša Krista, už sú krvou kúpené nové stvorenia v Ňom. Ale teraz sa musíme stať tým, kým sme. Boli sme obnovení v Kristovi, ale teraz sa musíme deň čo deň obnovovať.
Božia Vôľa: Suverénna a Zjavená
V Biblii sa spomína vôľa Božia v dvoch veľmi odlišných významoch. Musíme ich najprv poznať, aby sme potom mohli posúdiť, na ktorý z nich odkazuje Rímskym 12:2. V skutočnosti je poznanie týchto dvoch odlišných významov „Božej vôle“ nevyhnutné pre porozumenie jednému z najväčších a najmätúcejších faktov v celej Biblii, teda že Boh vládne suverénne nad všetkým, všetko riadi, a napriek tomu neschvaľuje mnoho vecí, ktoré sa dejú.
| Vôľa Božia | Popis |
|---|---|
| Suverénna vôľa | Absolútna kontrola nad všetkým, čo sa deje. Deje sa bez ohľadu na našu vieru. |
| Vôľa Božích prikázaní | To, čo nám Boh prikazuje. Môžeme ju neposlúchnuť. |
Pavol tu jednoznačne hovorí o vôli Božích prikázaní. Tvrdím to prinajmenšom z dvoch dôvodov. Ten prvý je, že nie je Božím zámerom vopred nám odhaľovať väčšinu svojej suverénnej vôle. Ten druhý dôvod, pre ktorý hovorím, že v Rímskym 12:2 sa jedná o vôľu Božích prikázaní, je fráza „aby ste vedeli rozpoznať“. Tá totiž implikuje, že vôľu Božiu by sme mali najprv prijať za správnu a potom ju aj poslušne konať. Na druhej strane by sme nemali schvaľovať alebo robiť hriech, aj keby bol súčasťou Božej absolútnej vôle.