Kláštor pod Znievom sa nachádza v malebnom prostredí Turčianskej kotliny, obklopený vrchmi Malej a Veľkej Fatry, Žiaru a Kremnických vrchov. Osídlenie Turca siaha do strednej kamennej doby (2600-2300 pred Kristom). Súvislejšie osídlenie je známe zo strednej bronzovej doby (1500-1250 pred Kr.).
Prenikanie Keltov na toto územie a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom sformovalo púchovskú kultúru. Príchod Slovanov znamenal významný medzník v dejinách územia. Vo veľkomoravskom období bol Turiec najosídlenejšou kotlinou Slovenska. V prvých desaťročiach 12. storočia patrilo územie Turca do Uhorska. Západná časť Turca sa dostala do vlastníctva zoborského opátstva.
Vývoj územia Turca v stredoveku
Po začlenení Turca do uhorského štátu tu panovníci ponechali starú správu. V prvej polovici 13. storočia sa verejnosprávne centrum Turčianskej kotliny nachádzalo v hornej Nitre. V dolnom Turci sú osady písomne doložené v 40. až 70. rokoch 13. storočia. Územie kráľovského rybára Uzdu je známe už z roku 1245. Osada Martin ležala na kráľovskej pôde patriacej pod právomoc kráľovského kastelána sídliaceho na Sklabinskom hrade.
Pre vznik a vývoj Martina v stredoveku mala významnú úlohu komunikačná poloha. V poslednej štvrtine 13. storočia sa zmenila komunikačná sieť Turca. Cesta prechádzajúca cez Martin umožňovala pohodlne dosiahnuť most alebo brod v Sučanoch smerom na Liptov, ako aj Priekopu smerom na Žilinu. Na tomto spoločnom výhodnom mieste sa schádzalo obyvateľstvo širokého okolia k náboženským obradom, tu pochovávali svojich blízkych a súčasne tu začali vymieňať svoj tovar, čím vzniklo výmenné miesto. K farnosti Kostola sv. Martina patrili okrem Martina i Dražkovce, Záborie, Dolné Jaseno, Horný a Dolný Kalník, Dolina, Priekopa, Horné a Dolné Záturčie, Košúty, Tomčany a Riadok.
Nebeské zvuky – organ a jeho fascinujúca všestrannosť | Hudobný dokument
Martin v 14. a 15. storočí
Prvá písomná správa, ktorá sa priamo dotýka Martina, je donácia magistra Donča z 25. júla 1315 pre farnosť Kostola sv. Martina. Martin bol povýšený na mesto 3. októbra 1340, keď mu panovník Karol Róbert udelil mestské privilégium. Panovník Karol Róbert udelil Martinu také isté slobody, aké užívalo mesto Krupina. Mesto Martin s udelenými výsadami bolo vyňaté spod právomoci zvolenského župana a sklabinských kastelánov a bolo podriadené panovníkovi alebo jeho úradníkom. Podľa krupinského práva si mohli martinskí usadlíci a hostia slobodne voliť richtára, farára a sudcu.
Sľubný vývin mesta prerušil vpád husitov do Turčianskej kotliny. Mesto bez hradieb bolo ponechané na milosť a nemilosť prichádzajúcich husitov. Dielo skazy v Martine bolo také, že správa o ňom sa rozšírila i do Poľska. I panovník Žigmund sa v listine, ktorou Martinu znovuudeľoval staré výsady, z 23. apríla 1434, vyjadril o pohrome veľmi rozhorčene. Martinčania boli povinní ročne platiť daň vo výške 92 zlatých.
V rušnom 15. storočí Martin a celý Turiec sužovali i prírodné katastrofy. V rokoch 1443 až 1445 a 1453 postihlo Martin a okolité mestečká a osady zemetrasenie. Na čele Martina na základe výsad stál richtár, ktorého volili všetci mešťania. Richtár mesto spravoval, ale aj rozhodoval o sporoch medzi obyvateľmi okrem ťažkých prípadov, ktoré súdil panovník alebo jeho hodnostári.
Martin v 16. až 19. storočí
Už roku 1557 na žiadosť Michala Révaia panovník Ferdinand I. Habsburský potvrdil martinské trhové právo. Panovník Leopold I. vydal 24. februára 1668 pre Martinčanov listinu, v ktorej im potvrdil trhové právo, pričom rozšíril ich trhy o dva nové, a to na Vavrinca a pred Všechsvätými. Reformácia v 16. storočí čoskoro prenikla i na Slovensko. Martinský farár Vavrinec sa v rokoch 1544 až 1552 spomína ako prvý protestantský kňaz. Prvé povinnosti Martinčanov k rodine Révaiovcov boli spísané v urbári zo 17. marca 1637.
Urbárska regulácia Márie Terézie bola z právnej stránky vyjadrená najmä v urbárskom edikte z 23. januára 1767. Po urbárskej regulácii sa začalo dlhé obdobie porušovania práv mestečka rodinou Révaiovcov. Prvý doložený záznam o kováčovi v Martine máme z roku 1384. Prvý spoločný obuvnícky cech pre Martin a Mošovce máme doložený roku 1551. V Martine máme doložený veľký požiar roku 1666, keď mestečko bolo oslobodené od platenia daní a kontribúcie. Na Riadku existovala od roku 1557 latinská škola. Viacerí učitelia týchto škôl boli literárne činní.
Martinčania a obyvatelia Turca sa aktívne zapojili do revolučného diania v rokoch 1848-1849. Potvrdzuje to i správa martinského slúžneho na ministerstvo z roku 1875, v ktorej sa uvádza, že typickým zamestnaním žien bolo tkanie ľanového a konopného plátna, muži sa venovali prevažne roľníctvu, najmä chovu dobytka. Pred zrušením cechov roku 1872 pracovalo v Martine ešte 10 cechových združení.
Spevácky zbor Holúbky z Kríža v Žiari nad Hronom
Spevácky zbor Holúbky z Kríža vznikol v roku 1990 na podnet vtedajšieho správcu farnosti pána dekana Jána Bednára. Dirigentkou je Magdaléna Poloňová. Zbor pravidelne účinkuje pri nedeľných detských sv. omšiach a cirkevných slávnostiach vo farnosti. V roku 1994 zbor účinkoval v bavorskom Aholmingu a tiež na Slovenskej katolíckej misii v Mníchove. Pri príležitosti 50. výročia založenia Slovenskej katolíckej misie v Severnom Porýnií - Vestfálsku v júni 2004 zbor účinkoval vo farnosti Sv. Alberta Veľkého v Mönchengladbachu-Rheydte.
V roku 1993 zbor začal robiť programy na ochranu života od počatia po prirodzený skon. V roku 1996 sme za pomoci mesta Žiar nad Hronom postavili Pomník nenarodeným, ktorý na miestnom cintoríne ako prvý v diecéze posvätil diecézny biskup Mons. Rudolf Baláž. Veľký záujem je o vianočné a novoročné benefičné koncerty. V repertoári má zbor viac ako 50 vianočných piesní, medzi nimi aj staré, takmer zabudnuté koledy, ktoré iné zbory nespievajú.
Tabuľka: Prehľad významných udalostí v histórii zboru Holúbky z Kríža
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1990 | Vznik zboru |
| 1994 | Účinkovanie v Aholmingu a Mníchove |
| 1996 | Postavenie Pomníka nenarodeným |
| 2004 | Účinkovanie v Severnom Porýní-Vestfálsku |
Aj vďaka tomuto zboru sa v bývalom ateistickom hutníckom meste vytvorilo spoločenstvo ľudí so živou vierou.