Vianoce nie sú len o pár dňoch, kedy sa stretneme s blízkymi, hodujeme a vymieňame si darčeky. Práve vianočné tradície sú tým, čo robí sviatky takými čarovnými, preto si ich každý rok znova pripomíname. Každá krajina, každý kraj a často aj každá rodina má tie svoje. Pozrite sa, aké zvyky sú bežné v západnej, strednej aj východnej časti Slovenska.
Advent: Príprava na Vianoce
Začínajú sa už adventom, čo je obdobie štyroch týždňov pred Vianocami. Jeho hlavnou myšlienkou je tak pripraviť sa na príchod Vianoc a oslavu narodenia Ježiša. Advent je prípravou na Vianoce. Štyri adventné nedele symbolizuje adventný veniec so štyrmi sviečkami. K zhotoveniu adventného venca sa najčastejšie používajú ihličnaté vetvičky spoločne s rôznymi dekoráciami, ako sú šišky, sušené plody, stuhy či ozdoby. Liturgická fialová farba zároveň symbolizuje pokánie.
Ďalším obľúbeným symbolom adventu je adventný kalendár, ktorý slúži na odpočítavanie dní do Vianoc. Adventný kalendár môže mať rôzne podoby, napr. čokoládového kalendára, krabičiek či vrecúšok, pričom má vždy 24 políčok.
DIY: Adventný kalendár
Štedrý večer: Vyvrcholenie adventu
Štedrý večer, na ktorý mnohí tak túžobne čakajú, je vyvrcholením adventného obdobia. Okrem tradičnej hostiny a následného rozbaľovania darčekov je tiež typický spievaním kolied a vianočných piesní či vykonávaním rôznych vianočných rituálov a zvykov.
S vianočnými sviatkami sa spája množstvo vianočných tradícii a zvykov, ktoré väčšina ľudí dodržiava dodnes. Nenájdeme azda ani jednu rodinu, ktorá by aspoň jeden z vianočných zvykov nedodržiavala.
Vianoce sú sviatkami pokoja, radosti a hojnosti. Na Vianoce sa stretávame s našimi najbližšími, celé rodiny spolu trávia vzácne chvíle. Je to tiež čas, kedy sa náš celý svet akoby spomalí. Máme možnosť si oddýchnuť, dobre sa najesť.
Minulosť a súčasnosť vianočných tradícií
Hlavnú rolu hrali tradície, zvyky a rituály. Podobne ako my doteraz, aj v minulosti si ľudia najprv vyupratovali svoje príbytky. Potom obydlie vyzdobili slamou, čečinou a imelom, ktoré malo odohnať zlé sily. Napiekli tiež oblátky, ktoré zdobili štedrovečerný stôl.
Vianočná výzdoba sa kedysi zhotovovala svojpomocne. Dnes sa mnoho rodín vracia k peknému zvyku piecť si doma vianočné pečivo a vyrábať si vlastné ozdoby.
Symbolom Vianoc v minulosti bol Betlehem. Zvyčajne bol svojpomocne vyrobený a zdobil príbytky dávno pred vianočným stromčekom. Ten sa na našom území objavil až niekedy v 18. storočí.
Katolíci držali na Vianoce pôst a mäso mohli jesť až po polnočnej omši. V protestanských rodinách sa pred vianocami rozbiehali zabíjačky. Kým gazdiná chystala štedrú večeru, gazda sa musel postarať o statok.
V minulosti nebolo zvykom jesť na Vianoce mimoriadne odlišné pokrmy. Jedli sa tradičné jedlá, rozdiel oproti bežným dňom však bola hojnosť. Večeralo sa vo viacerých chodoch, čo v tom čase nebolo vôbec bežné. Jedli sa oblátky s medom a cesnakom, polievka, rôzne kaše. Nechýbali kysnuté koláče, sušené aj čerstvé ovocie.
Ako hlavný chod sa pomerne často objavovala aj u našich predkov ryba, ktorá bola povolená cirkvou ako pôstne jedlo. K nej sa podávali zemiaky alebo prívarky zo strukovín. Obaľovať v trojobale a vyprážať sa začali ryby až v 20. storočí.
Štedrovečerný stôl a tradície
Slávnostné vianočné stolovanie a Štedrá večera patria k vrcholom osláv vianočných sviatkov. Čo by na štedrovečernom stole nemalo chýbať? V prvom rade je to slávnostné vianočné stolovanie a pekné prestieranie. Vyťahujeme ten najkrajší riad a príbor, oprášime kryštálové poháre.
Na štedrovečernom stole by okrem ozdôb však nemali chýbať ani oblátky, med, cesnak, orechy a jablká. Veľmi peknou tradíciou počas vianočného stolovania je zvyk prestierať o jeden tanier navyše pre blížneho v núdzi.
Na stole by nemali chýbať cesnak, med, oblátky a jablko. Spája sa s nimi niekoľko tradícií, tie vám priblížime o chvíľu. Na stôl počas Štedrej večere patria aj orechy, ovocie - sušené aj čerstvé, a vianočné pečivo. A taktiež chlieb!
Tradične sa podáva už spomínané hriatô alebo skrátka domáca pálenka. V moderných domácnostiach si ľudia štrngajú kvalitným šumivým vínom alebo nealkoholickou alternatívou.
Nasledujú oblátky, ktoré sa tradične jedia s medom a cesnakom. Pomedzi to pretkávajú priebeh Štedrej večere rôzne rituály - prekrajovanie jablka, lúskanie orechov.
Na Slovensku sa na Vianoce po Štedrej večeri rozbaľujú darčeky. Aj keď v niektorých rodinách sa na darčeky vrhajú už pred večerou, aby sa potom mohli neskôr v pokoji najesť.
Vianočné tradície a zvyky
- Vianočný pôst: Počas Štedrého dňa dodržiava väšina veriacich pôst.
- Šupiny kapra: Pod obrus alebo pod každý tanier sa vkladajú šupiny kapra, aby si rodina zabezpečila dostatok peňazí na nasledujúci rok.
- Krížik na čelo: Na štedrovečernom stole by nemala chýbať nádoba s medom, v ktorom býva niekedy naložený cesnak. Gazdiná alebo stará mama si namočí prst do medu a urobí ním každému krížik na čelo predtým, ako spoločne usadnú k štedrovečernému stolu. Tento rituál má odohnať zlé sily.
- Hádzanie a lúskanie orechov: Počas Štedrej večere sa hádžu orechy do kútov v byte alebo v dome. Táto vianočná tradícia má takisto zabezpečiť hojnosť a prosperitu po celý rok. V niektorých rodinách sa pri stole orechy lúskajú - každý člen rodiny dostane jeden orech a podľa toho, aký pekný je vlašský orech vo vnútri, toľko zdravia mu aj prinesie.
- Krájanie jablka: Počas Štedrej večere zvyčajne hlava rodiny rozreže jablko na polovicu. Ak je jabĺčko pekné a v jeho strede sa zjaví pravidelná hviezdica, značí to pre celú rodinu zdravie a šťastie.
- Delenie oblátok a potieranie cesnakom a medom: Cesnak predstavuje zdravie, med má zabezpečiť ľudskú dobrotu. Práve preto nesmú na štedrovečernom stole chýbať.
Vianočné povery
- Od stola sa nevstáva: Počas Štedrej večere sa všetko jedlo pripraví na stôl a keď všetci usadnú, už sa od stola nevstáva.
- Omotávanie nite: Ak omotáme okolo štedrovečerného stola niť, domu sa v nasledujúcom roku vyhnú zlodeji.
- Zlaté prasiatko: Kto vydrží dodržiavať celý deň post, večer zazrie zlaté prasiatko.
- S hydinou odletí šťastie z domu: Na Vianoce sa nekonzumujú jedlá z hydiny, pretože by s ňou odletelo z domu šťastie.
Vianočné tradície v rôznych regiónoch Slovenska
Ako môžete vidieť, niektoré vianočné zvyky máme na celom Slovensku spoločné, v iných sa naše regióny odlišujú.
Západné Slovensko
- Západ Slovenska je o niečo menej ovplyvnený kresťanstvom, preto sa už dnes počas adventu postí len málokto. Tesne pred Vianocami sa v mnohých rodinách pečie tiež tradičný štedrák z kysnutého cesta naplnený bohatou vrstvou maku, orechov, džemu a tvarohu. Na úvod večere sa tiež zvykne krájať jabĺčko. Ak v ňom nájdeme typickú hviezdu, budeme zdraví. Bohatstvo zas symbolizuje kapria šupina na stole.
Stredné Slovensko
- Stredné Slovensko je veľmi pestrá oblasť, čo sa premieta aj do vianočných tradícií. Prežíva ich tu o čosi viac ako na západe. V niektorých kútoch Oravy možno ešte dodnes nájdeme aj najstaršie zvyky, ktoré môžu pôsobiť trochu nezvyčajne. Niektorí ľudia napríklad zvykli sedieť za štedrovečerným stolom bosí, pričom jednu nohu museli mať položenú na sekere. V mnohých rodinách sa pred večerou tradične modlia a deťom robia medový krížik na čelo, aby boli „dobré ako med“. Na štedrovečernom stole má svoje miesto najmä poctivá kapustnica, ktorú tu nájdeme v mnohých podobách. Ako hlavný chod sa podáva vyprážaná ryba s majonézovým zemiakovým šalátom, no často je nahradená aj vyprážanými rezňami.
Východné Slovensko
- Východ Slovenska je najviac ovplyvnený kresťanstvom, preto sa tu zvykne dodržiavať pôst počas adventu. Pred večerou sa spoločne modlia za celú rodinu. Ani v tomto kúte Slovenska si neodpustia tradičnú oblátku s medom a cesnakom. Odlišnosti nájdeme pri hlavnom chode, kedy sa často podávajú pirohy plnené zemiakmi, bryndzou alebo tvarohom, a tiež šošovicový alebo fazuľový prívarok.
Sviatky vianočné
Prvý sviatok vianočný, alebo tiež Boží hod či Božie narodenie, sa tradične oslavuje 25. decembra a je najdôležitejším dňom oslavy narodenia Pána. Podľa ľudovej tradície by vtedy mali ľudia odpočívať a nerobiť nič.
Druhý sviatok vianočný oslavujeme 26. decembra a je známy aj ako Sviatok svätého Štefana, ktorý bol prvým kresťanským mučeníkom. Tento deň má však nielen náboženský, ale aj spoločenský význam.
Rovnako ako tie kresťanské sú dňami radosti a pokoja oslavovanými v kruhu najbližších, ako aj prežívaním duchovnosti. Štedrý deň u pravoslávnych veriacich sa koná 6. januára, kedy sa pripravuje pôstna večera podobná vianočnej večeri u rímskokatolíkov.
Štedrá večera sa začína spoločnou modlitbou, ktorá je často v staroslovienčine. Ako hlavné jedlo sa podáva ryba ako symbol kresťanstva.
Tradičné slovenské Vianoce sa spájajú aj s mnohými ľudovými pranostikami, teda ustálenými výrokmi, ktoré vznikali na základe pozorovania počasia a prírodných javov.
Spoločné vianočné zvyky na Slovensku
Niektoré zvyky sú rozšírené po celom Slovensku a patria k základným pilierom Vianoc:
- Známym zvykom vo všetkých regiónoch Slovenska je vložiť pod obrus na štedrovečernom stole šupinu z kapra. Tá symbolizuje peniaze a hojnosť a zabezpečuje, aby vám nasledujúci rok nechýbali peniaze.
- Rovnako veľmi rozšíreným vianočným zvykom je hádzanie orechov do rohov izieb.
- Oblátka potretá cesnakom a medom je azda to najtradičnejšie pri štedrej večeri. Rovnako ako pri oblátke s medom a cesnakom, aj medový krížik na čele symbolizuje zdravie, pokoru a dobrotu.
- Pred štedrou večerou sa tradične krája jabĺčko na polovicu. Pokiaľ sa v strede jabĺčka vytvorí hviezda, znamená to, že členovia rodiny budú zdraví.
- Pri prestieraní štedrovečerného stola sa zvykne prestrieť jeden tanier s príborom navyše. Tento tanier je podľa zvyklostí prestretý pre náhodných pocestných.
- Na štedrý deň by sa mal podľa tradície dodržiavať pôst. Ten by mal trvať do východu prvej hviezdy na oblohe.
- Matka rodiny by nemala od štedrovečerného stola odbiehať. Všetko čo je potrebné, by malo byť na stole prichystané vopred.
- Na štedrovečernom stole by mala horieť svieca, ktorá je symbolom Vianoc. Keďže Vianoce sú kresťanským sviatkom, pri štedrovečernom stole by nemala chýbať modlitba.
Slovensko je krásna krajina a v každom jeho kúte sa Vianoce slávia inak.
Vianočné vinše na pohľadniciach, či vianočné priania v sms správach potešia azda každého z nás. Pocit, že na nás niekto myslí aj počas najkrajších sviatkov v roku zahreje na duši a dokáže znásobiť krásnu, vianočnú atmosféru.