Kláštor pod Znievom, obec v okrese Martin, je známa svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Predstavuje obec s najbohatšou históriou v Turci. V 19. storočí sa stala jedným z centier slovenského národného hnutia. Jednou z významných kapitol v dejinách tejto obce je história učiteľského ústavu, ktorý zohral kľúčovú úlohu vo vzdelávaní a formovaní slovenskej inteligencie.
V roku 1868 Uhorský parlament odhlasoval zákon, podľa ktorého boli založené štyri učiteľské ústavy v Leviciach, Modre, Spišskej Novej Vsi a Kláštore pod Znievom. Maďarský kráľovský učiteľský ústav, ktorý bol na samom počiatku histórie dnešnej Pedagogickej a sociálnej akadémie, začal svoju činnosť 1. septembra 1870 v Kláštore pod Znievom. V Kláštore pod Znievom bola škola umiestnená v jezuitskom kolégiu. Jeho priestory však nestačili pre potreby školy, internátu či cvičného zariadenia. Časť žiakov bola preto ubytovaná priamo v škole a časť u bohatých gazdov v Kláštore.
Učiteľský ústav v Kláštore pod Znievom vznikol v období silnejúceho národnostného útlaku po rakúsko-uhorskom vyrovnaní. Uhorská vláda presadzovala tvrdú asimilačnú politiku, čoho dôsledkom bol aj tlak na slovenské školstvo.
Kláštor premonštrátov v Kláštore pod Znievom.
Založenie a prvé roky gymnázia
K 155. výročiu založenia a k 150. výročiu zrušenia učiteľského ústavu si pripomíname jeho význam pre slovenské školstvo. Po dvoch evanjelických gymnáziách vo Veľkej Revúcej a v Turčianskom Svätom Martine sa podarilo slovenským národovcom založiť aj nižšie katolícke gymnázium v Kláštore pod Znievom. Založiť slovenské gymnázium v nepriaznivých podmienkach Rakúsko-Uhorska nebola ľahká záležitosť. Okrem nadšenia bolo treba získať aj značné finančné prostriedky. V krátkom čase sa podarilo zozbierať 21 000 zlatých na prenájom Točekovského domu v Kláštore pod Znievom, ďalej na vybavenie tried, učební, kabinetov i na učiteľské platy. Okrem našich dejateľov na gymnázium po grajciaroch prispieval i pospolitý ľud, ba peňažné dary posielali aj krajania z Rumunska, Bulharska a Ruska.
Dňa 3. októbra 1869 sa slávnostnou svätou omšou začal školský rok na znievskom gymnáziu. Keďže sa prihlásilo 73 žiakov, riaditeľ školy Martin Čulen otvoril hneď prvé dva ročníky. Väčšina študentov, ktorí sa sem prišli učiť, pochádzala z chudobných rodín z celého Slovenska. Takmer dve tretiny žiakov nemala ani tie najzákladnejšie potreby ako obuv, šatstvo či školské pomôcky. Tých Čulen zobral pod svoje ochranné krídla a dával im viac ako polovicu svojho skromného platu.
Terajšia turčianskoteplická PaSA pripravovala v minulosti učiteľov pre národné školy, od roku 1960 sa v nej začala príprava učiteliek pre materské školy (MŠ) a neskôr aj vychovávateliek. V minulosti na škole študovali výlučne chlapci.
Do prvého ročníka riadnej triedy sa prihlásilo 14 študentov a do prípravnej triedy 16 študentov. študentov, ktorí ústav navštevovali, pochádzala z vtedajšej Turčianskej, Zvolenskej, Nitrianskej, Trenčianskej, Liptovskej a Oravskej župy. Štúdium bolo pôvodne trojročné, od školského roku 1883/84 štvorročné. Končilo sa písomnými, praktickými a ústnymi maturitnými skúškami. sa konali z pedagogiky, táto sa počítala zároveň i za skúšku z maďarského jazyka, z geometrie, nemeckého jazyka, kreslenia a krasopisu. 4 dni. Praktická maturitná skúška pozostávala z výstupov vo všetkých triedach cvičnej školy. inšpektor. Učebné plány z roku 1900 uvádzajú, že študenti v priebehu štvorročného štúdia museli zvládnuť spolu 25 vyučovacích predmetov. v prvom ročníku bola 27 hodín, vo štvrtom 34 hodín týždenne. V školskom roku 1870/1871 zabezpečoval výchovu a vzdelávanie v učiteľskom ústave 7 členný profesorský zbor. menili, dopĺňali a rozširovali. V školskom roku 1910/1911 mal profesorský zbor už 13 členov. hodín týždenne. Úväzky pomocných a cvičných učiteľov sa pohybovali od 22 - 29 hodín týždenne. rímsko-katolíckeho, evanjelického a židovského náboženstva.
V roku 1940 ministerstvo školstva nariadilo, že škola bude iba dievčenská, dovtedy bola koedukačná.
Život študentov a profesorov
Profesormi boli predovšetkým slovenskí vlastenci, ktorí neváhali pre národnú myšlienku priniesť akúkoľvek obeť. Zároveň to boli vynikajúci odborníci, ktorí by si našli miesto na hociktorom gymnáziu v Uhorsku za dvojnásobný aj vyšší plat. Len na porovnanie - podľa správy z roku 1873 najvyššie platy učiteľov boli v Pešti - riaditeľ mal ročne 1 650 zlatých a riadny profesor zarábal 1 450 zlatých. Najvyšší plat na znievskom gymnáziu mal Gabriel Zaymus, a to 735 zlatých. Platy ostatných profesorov boli od 500 do 600 zlatých. Riaditeľ Martin Čulen spočiatku nedostával plat, žil len z penzie 500 zlatých. Neskôr, keď mu ju odňali, nežiadal vyšší plat, ako mali ostatní profesori.
Žiaci boli ubytovaní v internáte, kde boli spočiatku veľmi ťažké životné podmienky. Internát mal 7 spální a 7 učební, kde spolu žilo takmer 100 žiakov. kapacita nepostačovala pre všetkých záujemcov, vedenie ústavu zabezpečovalo ubytovanie i u zámožnejších občanov Kláštora pod Znievom. a stravu v internáte činil priemerne 260 korún mesačne. Majetnejší študenti prispievali i na úhradu školských poplatkov nemajetných študentov. Odvtedy bol študent povinný navštevovať vyučovanie a tam vyhovieť všetkým požiadavkám slušnosti. o chovancovej nedbalosti a za tri ďalšie bol vylúčený z ústavu. Počas cvičenia na hudobných nástrojoch museli byť zatvorené obloky. zakazovalo rušenie ticha, a to spevom, hvízdaním, behaním a hraním mimo triedy. Fajčiť bolo dovolené iba za hranicami mesta. navštevovať, ba ani robiť u obchodníkov dlžoby.
Podľa slov Dvorského mali študenti v minulosti zaujímavý režim. "Vstávali o 5.00 h, do 7.00 h vykonávali pracovné činnosti na gazdovstve. Pri učiteľskom ústave bola školská záhrada, kde mali včely, hovorí sa, že jeden rok tu bolo dokonca 50 rodín včelstiev. Mali tu štyri kravy, asi 50 oviec a gazdovstvo na lúkach, ktoré obhospodarovali, pestovali tam zeleninu," priblížil Dvorský. Učiteľský ústav mal aj svojho ústavného lekára a až troch farárov, pretože sa vyučovalo rímskokatolícke, židovské aj evanjelické náboženstvo, a to do 2. svetovej vojny.
V pracovný deň vstávali študenti o 5. hod. Od 5.hod. - do 7.hod. vykonávali rôzne pracovné činnosti. Od 7.hod. - 8.hod. boli raňajky a bohoslužby. Od 8.hod. 12.hod. vyučovanie. O 12.hod. bol obed. Od 13.hod. - do 14. pracovné činnosti. Od 14.hod. - 17.hod. sa konali prednášky. Od 17.hod. - do 18.hod. ktoré museli študenti tráviť prechádzkami a nie schádzaním sa po domoch. O 18,30 hod. bola večera. Od 19.hod. - do 20.hod. bolo tiché zamestnanie a od 21.hod. V nedeľu a vo sviatok bol denný režim upravený. Každý musel navštíviť bohoslužby, podľa vlastného vyznania. vykonávať počas sviatočného dňa žiadne hlučné zamestnanie.
Okrem správania a prospechu sa na škole hodnotila aj usilovnosť, ktorá mohla byť neúnavná, tá predstavovala známku jeden, nasledovali chválitebná, náležitá, klesajúca a žiadna. Kedysi mala pedagogická škola vlastnú cvičnú školu, v ktorej študenti po celý deň učili. "Mali cvičného učiteľa, ktorý všetko hodnotil, takto to postupovalo celý týždeň a fungovalo vraj až do 60. rokov," vysvetlil Dvorský. V cvičnej škole bola trieda s deťmi, ktoré platili za monarchie dva forinty.
Pre potreby vyučovania získavala škola nevyhnutnú odbornú literatúru, tou istou strastiplnou cestou, ako je to i dnes. 141 titulov odbornej literatúry. a zámožnejších mecenášov školy. Zbierky učebných pomôcok a knižničné zbierky sa rozširovali každý rok. zveľaďoval. V školskom roku 1900/1901 pribudli dokonca i dva kone a 4 kravy. a práci vôbec. Okrem rezbárstva sa v dielni vyučovalo i kreslenie, práca s hlinou a modelovanie.
V roku 1875 založili študenti ústavu samovzdelávací krúžok, v ktorom vyvíjali pedagogickú, literárnu a hudobnú činnosť. 30 členov a viedli ho profesori ústavu. Pozoruhodná bola i športová činnosť. školských orgánov. V školskom roku 1901/1902 sa takýchto slávností zúčastnil i kráľovský školský inšpektor Gyula Berecz a grófka Batthányová.
Čulen presadzoval, aby na gymnáziu žiaci boli vychovávaní nielen v klasickom duchu, ale aby v učebnom programe boli aj praktické predmety ako výučba lesníctva, ovocinárstva, záhradníctva, výstavba hospodárskych budov, výstavba ciest, jarkov a potokov.
Kvalitný učebný program, dobrí profesori a pedagogické úspechy - to boli dôvody, kvôli ktorým počet žiakov znievskeho gymnázia rástol. V rokoch 1870 - 1874 ich bolo okolo 150. Prenajaté priestory Točekovského domu už nestačili požiadavkám školy, preto patronát vyhlásil ďalšiu zbierku na stavbu novej budovy. Zbieral sa celý slovenský národ a za dva roky patronát zhromaždil vyše 7 000 zlatých. Za 2 280 zlatých kúpil pozemok a 19. apríla 1874 položili na ňom základný kameň. Nadšenie obyvateľov Kláštora pod Znievom nemalo konca-kraja. Aby bola budova rýchlejšie postavená, vybudovali za mestečkom tehelňu. Pomáhať stavať prišli aj robotníci z Kremnice, Banskej Bystrice a blízkeho okolia. Mnohí študenti neodišli na prázdniny, ale spolu s profesormi stavali novú budovu. Keď už dva týždne pred začatím školského roku budova stála, domáci sami z vlastných domácností do novej školy prinášali nábytok - stoly, stoličky, pece, vešiaky.
Významné osobnosti spojené s ústavom
Medzi významných profesorov patrili:
- Martin Čulen - riaditeľ gymnázia, ktorý sa staral o chudobných študentov a presadzoval praktické predmety vo výučbe.
- Dr. Matej Korauš - lekár a profesor, ktorý učil fyziku, chémiu, biológiu, telovedu a počty.
- Gabriel Zaymus - profesor, ktorý učil latinčinu, slovenčinu, maďarčinu a francúzštinu a napísal Ústavopis, ktorý bol zakázaný pre jeho národné povedomie.
- Samuel Jaroslav Zachej - profesor, ktorý učil slovenčinu, maďarčinu, nemčinu, zemepis, prírodopis a kreslenie a zaslúžil sa o rozvoj slovensko-bulharských kultúrnych vzťahov.
Medzi študentov, ktorí navštevovali učiteľský ústav, alebo v ňom vyučovali treba pripomenúť prof. Antona Margitaiho, botanika a Mikuláša Moyzesa, hudobného skladateľa. Riznerovú a mnohých ďalších.
Medzi známych absolventov patrili napríklad dramatik Ferko Urbánek, ktorý tu prišiel prvýkrát do styku s divadlom. Veľmi naňho zapôsobil povestný Dubský, majiteľ veľkého bábkového divadla. Pochopenie pre jeho záľubu mali riaditeľ gymnázia Martin Čulen a učiteľ Samuel Zachej. Ferko Urbánek pôvodne pre svojich spolužiakov pripravoval bábkové hry, sám si stružlikal bábky i pripravoval kulisy.
Aj Ľudmila Pajdušáková, prvá slovenská astronómka a objaviteľka piatich komét, absolvovala v rokoch 1929 - 1935 Reálne gymnázium v Kláštore pod Znievom a v rokoch 1935 - 1936 súkromný učiteľský ústav a získala kvalifikáciu pomocnej učiteľky.
Ľudmila Pajdušáková.
Zrušenie gymnázia a jeho odkaz
Situácia sa zhoršila, keď podžupan Zvolenskej stolice Béla Grünwald založil po slovensky písaný časopis Svornosť. Nebolo čísla, v ktorom by časopis neútočil na Maticu alebo na niektoré slovenské gymnázium. Dňa 15. apríla 1874 dal Grünwald na zasadnutí Zvolenskej stolice odsúhlasiť žiadosť, aby sa slovenské školy i na žiadosť samých Slovákov zrušili. A to bol podnet, aby sa začalo vyšetrovanie proti slovenským gymnáziám.
Prešporský hlavný riaditeľ Barton, ktorého minister poveril vyšetrovaním, však nezistil nič, kvôli čomu by sa malo gymnázium zavrieť. Keďže Bartonova misia nepriniesla želané výsledky, vláda navrhla gymnázium poštátniť. To patronát odmietol. Vláda vyslala ďalšiu inšpekciu - štátneho sekretára Gedeóna Tanárkyho a ministerského radcu Mészárosa. Vláda urobila tretí pokus. Vyšetrovaním poverila riaditeľa banskobystrického gymnázia Dr. Jána Klamárika, úhlavného Čulenovho nepriateľa.
Preto ako blesk z jasného neba zapôsobilo nariadenie ministra kultúry a bohočesti Augustína Treforta, ktorý 21. septembra 1874 zakázal činnosť gymnázia. Dôvody boli viac ako absurdné - stará budova podľa neho nevyhovuje a novú zo zdravotných dôvodov zakazuje otvoriť.
Po zrušení gymnázia odišiel Martin Čulen do chudobnej slovenskej dedinky Čaka. A ani tu, vzdialený od národného centra a kultúrneho života, neprestával udržiavať kontakt s priateľmi a bývalými žiakmi. Zomrel opustený v úplnej chudobe 23. januára 1894.
Takto smutne zakončilo činnosť gymnázium v Kláštore pod Znievom v matičnom období. Napriek tomu jeho päťročné pôsobenie prinieslo svoje plody. Jeho žiaci znamenali aj keď počtom skromný, ale predsa len základ budúcej slovenskej inteligencie. Zo študentov vyrástli kňazi, učitelia, právnici, spisovatelia, kultúrni dejatelia, ktorí sa v najťažších chvíľach slovenského národa na prelome 19. a 20. storočia postavili proti maďarizácii, pomáhali dvíhať národné uvedomenie a v časoch najväčšieho útlaku vlievali nádej do žíl.
Presun do Turčianskych Teplíc a ďalší vývoj
premiestnení. Najvážnejšími kandidátmi boli mesto Kremnica, mestečko Vrútky a Štubnianske Teplice. že sídlom učiteľského ústavu budú Štubnianske (dnešné Turčianske) Teplice. vyhotovenou 14. augusta 1908. Výstavba novej budovy trvala 3 a pol roka. Od 1.septembra 1911 sa už vyučovalo v nových podmienkach.
Prvá svetová vojna prerušila sľubný rozvoj výchovy a vzdelávania. V priebehu školského roka 1914/1915 narukovalo spolu 50 študentov, ktorí mali viac ako osemnásť rokov a potom postupne ďalších 70. referuje, že 26 z nich už padlo na frontoch. Do skončenia vojny ich počet ešte stúpol. Nedostatočné finančné prostriedky počas vojny nútili vedenie ústavu a všetkých pedagógov i žiakov, aby sa podieľali na každodennom chode školy. včelárstvo, každá trieda dostala časť záhrady, kde sa pestovala zelenina, študenti chodili po domoch nakupovať potraviny pre kuchyňu. v roku 1915 i mimoriadne tuhá zima. V týchto pohnutých časoch vznikol na pôde školy tajný spolok Mor ho. Miloš Kolesár bol vylúčený zo štúdia. S pádom Rakúsko-Uhorska v roku 1918 skončilo obdobie maďarského kráľovského učiteľského ústavu. jeho najšťastnejším obdobím, objavilo sa veľa vedcov, národných buditeľov, osvetových pracovníkov a ďalších, ktorí napomáhali rozvoju národa.
Prvý povojnový zápis do všetkých ročníkov sa uskutočnil koncom apríla 1919. Na štúdium bolo prijatých 71 chlapcov a 67 dievčat. Ernest Polóni. Prvé povojnové maturitné skúšky sa konali 15. a 16.júna 1919. Zúčastnilo sa ich 25 študentov. historik Jaroslav Vlček. V roku 1920 bola škola premenovaná na Československý štátny koedukačný učiteľský ústav Jána Kollára. na dievčenský. Zmena sa objavila i v názve. V rokoch 1919 - 1945 sa priama pedagogická i mimoškolská práca v ústave veľmi priaznivo rozvíjala. záujmových činností. Pod vedením skúsených profesorov nacvičovali divadelné hry, podnikali zájazdy, výlety, exkurzie. M.Š.Trnavský a ďalšie osobnosti. cviční učitelia a 4 výpomocní. Školský život v medzivojnovom období bol mnohotvárny a pestrý. Mníchovský diktát a rozbitie Československa ovplyvnilo i pomery v škole. zajatecký tábor a vojenská poľná nemocnica. Vyučovanie bolo prerušené až do mája 1945. oddielov. Niektorí z nich zahynuli na bojiskách, alebo boli umučení v koncentračných táboroch. Gustáv Donoval, Ľudovít Krasnec, Ján Marták, Jozef Ľupták, Jozef Matuľa, Jozef Spratek a ďalší.
Po oslobodení v roku 1945 prechádzala škola viacerými obsahovými zmenami. Od roku 1947 sa učiteľská akadémia postupne rušila. ktorého sídlo už v roku 1951 preniesli do Žiliny a namiesto neho zriadili Štátny kurz pre prípravu pracujúcich na vysoké školy. 1. 9. 1953 bolo obnovené učiteľské vzdelávanie a škola dostala názov Pedagogická škola pre vzdelanie učiteľov národných škôl. 1. 9. 1959 začalo trojročné štúdium učiteliek materských škôl, ktoré sa v roku 1960 zmenilo na štvorročné. vychovávateľov mimoškolských zariadení. vychovávateľstvo. akadémiu. pre materské školy a vychovávateľstvo. pracovník, starostlivosť o človeka, špeciálna pedagogika. školy ako samostatná jednotka. Počas svojej bohatej histórie sa škola stala kultúrnym a osvetovým centrom Turčianskych Teplíc a Horného Turca. kultúrnych programov. Zúčastňovali sa recitačných, hudobných, výtvarných, jazykových a športových súťaži, na ktorých dosiahli i veľmi pekné výsledky.
Dnes, Pedagogická a sociálna akadémia (PaSA) v Turčianskych Tepliciach, prešla dvoma veľkými a svojím spôsobom aj odlišnými obdobiami, "turčianskoteplickým" a "kláštorským".
Vládna návšteva v ZŠ F.Hrušovského v Kláštore pod Znievom
Riaditeľ pridal aj vtipnú príhodu z minulosti: "Mali sme tu riaditeľa, volal sa Bezloja, a jedna matka z Oravy mu poslala so svojím potomkom aj kus slaniny. Keď sa potom pýtal prečo, žiak mu povedal, že mama čítala v rozhodnutí o prijatí, že je podpísaný Bezloja, z čoho odvodila, že nemá loj ani slaninu," dodal Dvorský.
"Za starých predrevolučných čias bolo na Slovensku takýchto škôl iba sedem," pokračoval.
V nasledujúcej tabuľke je zhrnutý prehľad dôležitých dátumov a udalostí v histórii učiteľského ústavu:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1868 | Uhorský parlament schvaľuje zákon o založení učiteľských ústavov |
| 1870 | Založenie učiteľského ústavu v Kláštore pod Znievom |
| 1874 | Zrušenie gymnázia v Kláštore pod Znievom |
| 1911 | Premiestnenie učiteľského ústavu do Turčianskych Teplíc |