Ikona Obetovania Pána, tiež známa ako Stretnutie Pána alebo Hromnice, zobrazuje udalosť, keď bol Ježiš Kristus na štyridsiaty deň po svojom narodení prinesený do jeruzalemského chrámu podľa Mojžišovho zákona.
V chráme ich privíta starý Simeon, ktorému bolo prisľúbené, že nezomrie, kým neuvidí Mesiáša.Na príbeh Simeona nadväzuje v Lukášovom evanjeliu príbeh prorokyne Anny.
Sviatok sa slávi 2. februára (podľa juliánskeho kalendára 15. februára).
V centre ikony je malý Ježiš, ktorý sedí v náručí Simeona.Starý Simeon je zobrazený, ako drží Krista v náručí.Zlaté pozadie zdôrazňuje božskú prítomnosť.
V kresťanskom umení má Duch Svätý svoje špecifické ikonografické zobrazenia a symboly, ktoré sa vyvíjali v priebehu storočí.Tieto symboly a zobrazenia nám pomáhajú lepšie pochopiť jeho teologický význam a úlohu v živote Cirkvi.
Ikona Obetovania Pána pozýva veriacich rozjímať nad tajomstvom Kristovej pokory, poslušnosti a jeho poslania ako Spasiteľa.Učí nás trpezlivej viere, nádeji a odovzdanosti, ktoré viedli Simeona a Annu k naplneniu ich duchovného očakávania.
Teológia ikony
Biblický Kontext a Význam
Pozrime sa na samotný biblický text, v ktorom sa odohráva predstavenie Pána v chráme. Ide o Lukášove evanjelium, 2. kapitolu, 22. až 40.
Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli ho do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi," a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.
V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom.Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu.
Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, - a tvoju vlastnú dušu prenikne meč -, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc."
Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa.Bola už vo vysokom veku.Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku.
Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami.Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.
Evanjelium nazýva Annu prorokyňou.Tradícia hovorí, že žila sedem rokov so svojím manželom a očakávala dieťa.Z rozprávania to vyzerá tak, že jej manželstvo bolo neplodné.
Po smrti manžela sa zasvätila v akomsi osobnom rozhodnutí Bohu.„Chrám neopúšťala, dňom i nocou slúžila Bohu pôstom a modlitbami.“Sv. Pavol v liste Timotejovi píše: „Tá, ktorá je naozaj vdovou a je osamelá, dúfa v Boha a dňom i nocou vytrvalo prosí a modlí sa.“
A pretože vedela oceniť hodnotu dieťaťa, dal sa jej Spasiteľ spoznať v malom dieťati.
Ikonografické Zobrazenie
Na ikone je zobrazených šesť výjavov, ktoré sa viažu k spomínanému textu Lukášovho evanjelia.V hornej časti vľavo z pohľadu pozerajúceho sú štyri postavy.V Písme sa hovorí najprv o očisťovaní Ježišovej Matky a potom o obetovaní Ježiša v chráme.
Podľa Mojžišovho zákona (Lv 12, 2 a nasl.) každá matka po pôrode sa pokladala za poškvrnenú, nečistú a nesmela sa ukazovať na verejnosti.Týmto prikázaním chcel Boh pripomenúť Židom, že každý potomok Adama je od narodenia poškvrnený hriechom.Mária, sama bez hriechu počatá, okrem toho, že sa stala matkou svätým, nadprirodzeným spôsobom, nebola hriešna a preto ani nepodliehala predpísanému obradu očisťovania.
Za ňou stojí prorokyňa Anna s ohnivočervenou pokrývkou hlavy, maforionom, a hnedým spodným odevom, himationom.Anna má hlavu otočenú k Jozefovi, ktorý drží v dlaniach pár hrdličiek.Jozef je odetý do zeleného plášťa a jeho pokorný postoj vyjadruje službu, ktorú na seba prijal.
Na jeho pravom pleci spočíva ruka Pánovho anjela vznášajúceho sa nad ním.V pravom hornom rohu je do pása sklonená postava proroka Simeona s dieťaťom v náručí.Božie Dieťa má zlatožltý odev a z pravej ruky mu vychádza lúč svetla nasmerovaný do podsvetia znázorneného dolnej časti ikony v podobe temnej jaskyne.
Podľa Písma je to „svetlo na osvietenie pohanov a na slávu Izraela“ Lk 2, 32.Purpurová chrámová opona za Simeonom je už v pohybe.Odkrýva Svätyňu Svätých.Boh prišiel medzi ľudí, aby dokončil dielo spásy.
Podľa legendy mal Simeon v čase svojho stretnutia s Kristom viac ako 300 rokov.Bol to vážený muž, jeden zo sedemdesiatich dvoch vedcov poverených prekladom Svätého písma z hebrejčiny do gréčtiny.Preklad Septuaginty bol urobený na žiadosť egyptského kráľa Ptolemaia II. Filadelfského (285-247 pred n. l.).
Na osobe Simeona vidíme, že vstúpiť do spoločenstva s Bohom znamená vstúpiť do úplne novej reality.Tou novou realitou je živé spoločenstvo s Bohom.Hymny byzantských bohoslužieb tohto sviatku to neustále opakujú.Hovoria o Simeonovej životnej úlohe udržiavať v izraelskom ľude nádej v prichádzajúceho Vykupiteľa.Táto jeho životná úloha je narodením Ježiša splnená.
Simeon, ktorý sa v službe Pána unavil, prosí Ježiša, ktorého drží v rukách, aby mu dovolil zomrieť.Nad postavami Jozefa a Pánovho anjela na ikone je symbolický obraz Bohorodičky s dieťaťom.V strede nad scénou v chráme tróni na oblakoch Novozákonná Svätá Trojica - Otcovstvo.Po stranách s dvomi Pánovými anjelmi.Horná časť ikony je prežiarená svetlom.Dominujú v nej farby vyjadrujúce duchovný svet - biela, zlatožltá a tiež zelená - farba Ducha Svätého, sviežosti a obnovenia.
V strede dolnej časti ikony je scéna z podsvetia kde Adam, Eva a spravodliví Starej Zmluvy vstávajú a vychádzajú von.Iní zasa padajú do tmy, čo je naplnením proroctva: "On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať.“ Lk 2, 34Po stranách sú vyobrazené dve epizódy zo života Simeona.
Vľavo sedí nad zvitkom Písma, ktoré prekladá z hebrejčiny do gréčtiny a vpravo mu anjel ukazuje scénu obetovania v chráme.Legenda opisuje Simeonovu pochybnosť o „ Panne“, ktorá porodí syna v Izaiášovom proroctve.Zamýšľal nahradiť slovo panna výrazom žena.Zjavil sa mu anjel Pána a prikázal ponechať pôvodné slovo a zároveň mu oznámil, že neumrie, kým neuvidí Božieho Syna.
Podľa legendy mal Simeon viac ako tristo rokov.
Teologický Význam
Zmysel predstavenia (obetovania) Dieťaťa v chráme neustále objasňovala liturgia, ktorá v ňom vidí uskutočnenie Malachiášovho proroctva: I zaraz príde do svojho chrámu Panovník, ktorého vy hľadáte, a anjel zmluvy, ktorého si žiadate (Mal 3, 1).Keď sv.Obetovanie Pána je v skutočnosti sviatkom Stretnutia, a to nielen Simeona a Krista, ale prostredníctvom nich aj Zákona a evanjelia i oboch zmlúv.
Na jednej strane všetky prorocké odkazy a slová na slávu Izraela tvojho ľudu predstavujú Ježiša svetu ako miesto stretnutia a prechodu medzi Starým a Novým zákonom.Na druhej strane slovami svetlo na osvietenie pohanov ho predstavujú ako miesto stretnutia Izraela a zvyšku ľudstva, ako toho, ktorý zrúca múr rozdelenia a urobí z dvoch národov jeden (Ef 2, 14).Ježiš symbolizuje prechod nielen od starého k novému, ale aj od čiastkového k všeobecnému, od jedného národa k všetkým národom.
Jeho spása je pripravená pred tvárou všetkých národov, čo však nezmenšuje, ale zväčšuje veľkosť Izraela.Práve to je jedinečnou výsadou Izraela, že Mesiáš, ktorý je jeho slávou, bude aj svetlom na osvietenie pohanov.V určitom zmysle možno povedať, že sláva Izraela je v tom, že Kristus je svetlom pohanov.
Sviatok Obetovania Pána nás pozýva osvojiť si vo viere dve skutočnosti.Prvou je Božie slovo.Slovo, ktoré zaznelo ľudstvu a zjavilo pravdu o Božej moci a láske.Druhou skutočnosťou je pravda, ktorá nás vedie k pokore.
Kresťan si má uvedomiť, že Boh ho obdaroval veľkým darom - spásou.