Farnosť Hriňová bola vyčlenená z rozsiahlej farnosti Detva v roku 1928, najprv len ako Expozitúra Detvianskej farnosti.
V histórii Domus farnosti Detva sa píše:
„Odpis č.3059/1927Veľadôstojnému pánu Jánovi Štrbáň, škôldozorcovi, farárovi v Detve a dôstojnému pánovi Jozefovi Búdovi, expozitorovi v Hriňovej. Pomer medzi detvianskou farou a hriňovskou expozitúrou tejže s platnosťou od 1.januára 1928, v mene Božom upravujem nasledovne: Stará detvianska farnosť vo svojej rozsiahlosti pôvodnej ostáva jestvovať aj naďalej. Jej na dve farnosti dismenbrovanie, ktoré jestvuje ešte len de jure, de facto sa predbežne nejde uskutočniť. Naproti tomu ale tú čiastku farnosti detvianskej, ktorá obsahuje v sebe političnú obec Hriňová až k potoku „Krivec“ dňom 1.januára 1928 vynímam spod jurisdikcie detvianskeho farára a samostatným duchovným správcom tejto čiastky detvianskej farnosti ostáva v Hriňovej bydliaci detviansky kaplán cum jurisdictione ordinaria. Tá čiastka pol obce Hriňovej, ktorá obsahuje v sebe „Blato“ a druhú stranu I. Krivca až po potok „Krivec“, patri aj naďalej pod jurisdikciu detvianskeho farára. Pre vyňaté územie započnú sa v Hriňovej dňom 1.januára 1928 viesť zvláštne matriky. Krstné listy k sobášom a iné úradné písma budú si dávať detviansky farský úrad a tohože expozitúra vzájomne ex offo bezplatne. Toto zriadenie nech je v historii Domus tak v Detve, ako i v Hriňovej zaznačené. Marian, biskup m.p.“
Prvým správcom farnosti - ako je aj zaznačené - sa stal ThDr. Jozef Búda. Jeho zásluhou sa vybudovala aj budova hriňovskej fary, ktorá stojí dodnes a slúži svojmu účelu.
Prvé Bohoslužby a Výstavba Kostola
V meste boli prvé bohoslužby odbavované v Kaplnke Narodenia Panny Márie, ktorá stála na mieste terajšieho domu smútku a mala len skromné rozmery. Neskôr bola zväčšená pričom sa do nej vošlo zhruba 100 veriacich.
Nakoľko spomínaná kaplnka nepokrývala skutočnú potrebu, bol postavený kostol sv. Petra a Pavla. Dokončený bol posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947.
Pozemok, na ktorom stojí dnešný kostol a fara bol 22. decembra 1926 kúpený od Jozefa Štullera za 16 000 korún, pričom zmluva obsahovala dodatok, že ak sa do dvoch rokov nezačne so stavbou fary, pozemok pripadne pôvodnému majiteľovi. Faru sa teda podarilo postaviť v časovom limite, ale stavba kostola sa rodila ťažko. Materiál pripravovali od roku 1934. Kostol sv.
Kostol sv. Petra a Pavla patrí k významným dominantám mesta Hriňová a je zaradený do zoznamu národných kultúrnych pamiatok SR. Počiatky realizácie stavby siahajú do 30. rokov 20. storočia. Konkrétne 22. decembra 1926 bol kúpený pozemok od Jozefa Štullera. K samotnej výstavbe sa pristúpilo až v r. 1939. Organizoval ju vtedajší správca farnosti Dp. Jozef Bundzel. Stavba prežila rôzne krízy, vojnu a prevraty. Dokončená bola posviackou, vyslúženou biskupom Dr. Andrejom Škrábikom, 8. septembra 1947. Počas ďalších rokov boli zavesené tri zvony (1951), kolaudácia orgánu (1955) a nainštalovanie vežových hodín (1970).
Jeho rozmery v metroch sú: 37x12 x13 /dĺžka, šírka a výška kupoly/. Štýl je kompozičný s prvkami gotických línií. Architektonika: železobetón s tehlovou náplňou. Svätyňa je polygonálna, priestorovo pomerne malá. Klenbu tvorí hviezdica, rebrá sa zbiehajú vo svorníku. Dve okná zobrazujú olejomaľbou sv. Cyrila a Metoda. Víťazný oblúk je lomený, vysoký a nevýrazný.
Pôdorys kostola je v tvare kríža. Nad priestorom, kde sa kríži hlavná loď s priečnou, je klenba v podobne osemcípej hviezdicovej kupoly. Ostatná klenba má lomený oblúk. Vzadu sa nachádza chór s organom - svojou veľkosťou druhý najväčší v Banskobystrickej diecéze. Pod chórom je priestranná predsieň. Vo fasádnom priečelí stojí štíhla 32 m vysoká veža. V nej sú tri zvony.
Hlavný oltár je novogotický. Zhotovil ho B. Kafka v Š. Kostelci, akad. Sochár Fr. Štefunko v Martine. Bočný oltár Kalvárie s platikami od Fr. Štefunku z r. 1943 a Krížová cesta s reliéfmi od toho istého autora. Celkový vzhľad kostola by viac vynikal, keby stál na vŕšku. Zvnútra však pôsobí mohutným dojmom. Je to dielo moderného staviteľstva, ktoré zladilo štíhle prvky gotiky s architektonickými možnosťami železobetónu.
Ako sme uviedli v predchádzajúcom čísle - stavbu organizoval a viedol Dp. Jozef Bundzel. Ako uvádza história: „Bolo to osožné, že práca išla tak pomaly. Prvotné plány neboli také veľkolepé. Vtedy sa viac hľadelo na úspornosť ako dôstojnosť.“
Náklad na stavbu bol asi milión korún - okrem vnútorného zariadenia, ktoré do kostola len postupne zadovážili. Napr. lavice len v r. 1965.
Kostol sv. Petra a Pavla v Hriňovej
Kapucíni v Hriňovej a Kostol na Raticovom Vrchu
Kapucíni sú na Hriňovej od roku 1996. Hriňová je mestečko učupené pod Poľanou, s asi 7500 obyvateľmi, z čoho viac ako polovica žije po okolitých lazoch. S iniciatívou na stavbu kostola prišiel pán Jozef Ďurica s rodinou, žijúci na Raticovom vrchu.
Základný kameň posvätil 23. 5. 1992 otec biskup Rudolf Baláž (+2011), ktorý ho o dva roky neskôr 13. 10. Výrazným prispením nášho brata kapucína Dávida Tencera, islandského biskupa, pri kostole vyrástol kláštor, ktorý je zasvätený Sv. anjelom strážnym.
Základný kameň posvätil 2. 10. 1996 kapucín Ján Riecky (+1998) a kláštor posvätil vtedajší gvardián brat Dávid Tencer 1. 1. Od tej doby kláštor prešiel rôznymi personálnymi zmenami a v rokoch 1996 - 2011 bol miestom postulátu. Okrem niekoľko-dňovej „prvopiatkovej“ pastorácie v DSS a okolitých lazoch, bratia kňazi v prípade potreby pomáhajú okolitým farnostiam. Typickou aktivitou kláštora je organizovanie fatimských sobôt vždy v 1. sobotu mesiaca.
Tento rímsko-katolícky kostol je zasvätený Panne Márie Fatimskej. Nachádza sa v miestnej časti Raticov Vrch. Majiteľom stavby je Rímskokatolícka cirkev. V roku 1992 dňa 23.5. bol položený základný kameň, ktorý posvätil Mons. Rudolf Baláž. Slávnostná posviacka kostola sa konala v roku 1994, ktorú vykonal tiež Mons.
Rímsko-katolícky kostol sa nachádza v miestnej časti Hriňovej na Raticovom vrchu. Je vyhľadávaným miestom pre návštevníkov, nakoľko je situovaný v krásnom prostredí hriňovských lazov a vyniká nádhernými scenériami na okolitú krajinu. Kostol dostali do správy bratia kapucíni v roku 1996, ktorí si vedľa neho postavili kláštor. Typickou aktivitou kláštora je organizovanie tzv. fatimských pútí vždy na 1. sobotu v mesiaci.
V čase keď bola kaplnka zbúraná boli časti ako aj oltár použité pri výstavbe kaplnky v miestnej časti Snohy. - na parcele č. - oltár z tejto kaplnky ako aj množstvoiných častí bolo použitých a prevezených pri stavbe kaplnky na Snohách. Kaplnka zasvätená povýšeniu sv. -7. júla 1926 detviansky farár Štrbáň žiada biskupa, aby mu dovolilpožehnať kríž, ktorý v 60.-tych.
Kaplnka na Raticovom vrchu