História obce Brestovany

Brestovany, obec s bohatou históriou, leží v Podunajskej nížine, v centre Trnavskej sprašovej tabule, v nadmorskej výške približne 140 - 150 metrov nad morom. Prví predkovia človeka sa objavili na Zemi asi pred 600 000 rokmi na začiatku štvrtohôr, čoho svedčia doterajšie archeologické výskumy.

Prvé písomné zmienky a geografická poloha

Prvýkrát sa správa o Brestovanoch objavila v písomných prameňoch v roku 1113. Už staré historické listiny, či už v zoborských alebo pasovských archívoch zdokumentovali, že predtým v roku 1111 sa v listine Kolomana I. napríklad spomínajú štyri obce susediace s Trnavou. Sú to Brestovany, Špačince, Bohdanovce a Boleráz.

Význam územia v minulosti

Po páde Veľkomoravskej ríše, teda na začiatku druhého tisícročia, keď sa organizoval uhorský štát, územie medzi Malými Karpatmi a Dudváhom tvorilo tzv. konfínium, čiže prímoravské pohraničné pásmo, cez ktoré viedla tzv. Česká cesta z Moravy cez Biksardský priesmyk a cez Trnavu do Ostrihomu. Po nej prechádzali vojská, obchodníci. Tadiaľ vpadlo aj vojsko kniežaťa Svätopluka na Považie a vyplienilo ho roku 1109. Cez Trnavu a jej okolie prechádzala česko-uhorská cesta, ktorá spájala Balkán so stredným Podunajskom a západným Slovenskom už v praveku a mala veľký význam vo veľkomoravských časoch, ale aj v neskoršom období.

Brestovany ako poddanská dedina Trnavy

Z listinných dokladov sa dozvedáme, že od roku 1280 boli Brestovany poddanskou dedinou - dedičným majetkom mesta Trnavy, keď trnavský richtár Jensel požiadal kráľa Ladislava IV. o pridelenie obce Brestovany Trnave, ktorá sa v roku 1238 stala prvým slobodným slovenským kráľovským mestom. Malo sa to stať tak, že keď zemepán Veľkých Brestovian Iwan Sclaus (Slovák) v roku 1280 zomrel bez dedičov a kráľovské mesto Trnava túto chotárom susediacu obec (vtedy ju nazývali Scyl) vyžiadalo od kráľa ako „odúmrť" do svojho vlastníctva. Kráľ Ladislav IV. to ešte v tom istom roku mestu Trnava potvrdil donačnou listinou za jej verné služby v boji proti pustošiteľom.

Odvtedy sa stali dedičným majetkom a poddanskou dedinou Trnavy, s ktorou boli Brestovany spojené až do polovice devätnásteho storočia (1869), keď sa na našom území skončila veľká komasácia.

Vďaka nemeckým kolonistom sa začali začiatkom 13. storočia v Brestovanoch, ale aj jeho okolí, vysádzať vinice. Časť miestnych vinohradov vlastnili cudzinci - obyvatelia z Malých Brestovian, Modranky, Ružindola, Hrnčiaroviec, Varašúra aj Kerestúra. A práve výhodnosť a relatívna prosperita vinohradníctva bola aj príčinou sporu Trnavy s grófmi zo Svätého Jura a Pezinka - o vyberanie poplatkov.

Veľké Brestovany a Malé Brestovany boli kedysi dve samostatne existujúce obce, ale ich vývoj má veľa spoločných čŕt, najmä pokiaľ ide o život obyvateľov, ktorí sa tak ako v okolitých usadlostiach venovali predovšetkým roľníctvu, chovu dobytka, koní a vinohradníctvu. Istý zlom nastal až v rokoch, keď sa Veľké Brestovany stali poddanskou obcou Trnavy. Najmä pokiaľ ide o využitie výsad, ktoré Trnava dostala v roku 1238 ako prvé slovenské slobodné kráľovské mesto.

Osídlenie v neolite

Pre mnohých z nás sa môže zdať nepredstaviteľné, ba priam neuveriteľné, že územie Brestovian bolo osídlené už v neolite, päťtisíc rokov pred narodením Krista. Potvrdzujú to archeológovia a historici.

Okolie Trnavy vyniká veľmi pestrou paletou pôdy. Na území okresu sa nachádza štrnásť pôdnych typov. K najrozšírenejším a najúrodnejším patria hnedozeme, černozeme, lužné a nivné pôdy. Prevládajúcim pôdnym typ sú hnedozeme, ktoré tvoria asi tridsaťpäť percent pôdy. Hnedozeme sa vyskytujú na miestach, kde pôvodný porast tvorili dlhší čas teplomilné dubiny a dubovo-hrabové lesy. Lesy, tak ako na území dnešných Brestovian, boli postupne vyrúbané a dnes je celá časť - okrem malých hájikov - poľnohospodárskou pôdou.

Rieky, ktoré pretekajú katastrom okresu patria do dunajského povodia. V Brestovanoch najväčšou z nich je Dudváh. Doň sa vlievajú menšie rieky prameniace v Malých Karpatoch. Brestovany ležia na Podunajskej nížine uprostred Trnavskej tabule. Rozprestierajú sa väčšinou na černozemou a hnedozemou pokrytej spraši. Pri zakladaní najstarších osídlení, platí to aj o teritóriu Brestovian, zohrávala významnú úlohu prítomnosť vody.

Archeologické nálezy

Najstaršie dôkazy osídlenia obce sú už 4500 rokov pred Kristom. V jednej časti brestovianskeho chotára - v lokalite za lesom, ktorý sa nazýva Háj v polohe Mohyla je piesková jama, ktorá potvrdila existenciu človeka už v dobe kamennej. Pri archelologickom výskume tejto oblasti v rojcu 1962 tu boli odhalené štyri hlinené pece, v ktorých archeológovia našli rôzny keramický materiál - črepy keramiky. Úlomky tej istej keramiky našli sa aj v poli za veľkobrestovianskym cintorínom. Je zrejmé, že chotáre Brestovian boli vo väčšej miere osídľované už v 11.-12. storočí. Na začiatku 12. storočia sem prichádzali nemeckí kolonisti, ktorí sa usádzali v osade Sobota. Brestovany sú v dokumentoch označované názvom Szil. Szil je maďarské slovo, ktoré označuje miesto porastené brestom.

Testament Ivana Selausa

Viac o obci je až v testamente Ivana Selausa (Slováka), ktorý, ako sme už spomenuli, v roku 1280 daroval Veľké Brestovany (Scyl) neďalekému mestu Trnava. V tom istom roku to Trnave darovacou listinou potvrdil aj kráľ Ladislav IV. Donačnou listinou. Potom takmer šesťsto rokov patrili Brestovany ako dedičný majetok aj s obyvateľmi ako „večití poddaní" pod slobodné kráľovské mesto Trnava a prežívali s ním spoločné osudy. Okrem nich to boli aj ďalšie okolité dediny - Modranka, Hrnčiarovce, ale aj Ružindol. Bolo to až do zrušenia poddanstva 1848 a skončilo sa to až sceľovaním pozemkov (komasáciou) v roku 1868.

Uhri a kolonisti

V prvej polovici 11. storočia na naše územie prenikali Uhri. Staromaďarské vojská likvidovali v tejto oblasti viaceré veľkomoravské hradiská, ktoré sa pokúšali klásť odpor. Usádzali sa tu kolonisti, ktorí dostávali privilégiá. Prílev nemeckých kolonistov umožnilo aj vyriešenie otázky hraníc s Českým štátom a skončenie s ozbrojenými zrážkami, ktoré sa opakovali od polovice 11. storočia. V roku 1042 český panovník Břetislav s pomocou cisára Henricha III. obsadil západné Slovensko. Uhorsko oslabili aj mocenské zápasy vo vládnucom rode Arpádovcov. Túto situáciu využil český knieža Svätopluk, ktorý spolu s moravským vojvodom Otom vnikol v roku 1109 na západné Slovensko a dostali sa až po Nitru.

Vyriešenie sporných otázok medzi českým a uhorským panovníkom a skončenie vojnových stavov ovplyvnilo ďalší vývoj trnavských osád. Trnava aj s poddanskou obcou Brestovany (ale aj Hrnčiarovce, Modranka, Ružindol, ako aj hrady a hradné panstvá Ostrý Kameň, Červený Kameň, Smolenice, Hlohovec a Tematín), dostala viaceré privilégia a v roku 1238 jej uhorský kráľ Belo IV. udelil výsady prvého slovenského slobodného kráľovského mesta, čo dovŕšilo aj dovtedajší vývoj osád v tomto teritóriu.

Triedne protirečenia a tatárske pustošenie

Celé 13. a 14. storočie vzrástla ekonomická sila Trnavy a jej okolia, ale zároveň sa zostrovali aj triedne protirečenia. V roku 1241 Trnavu spustošili Tatári. Ničili aj jej poddanské obce, preto aj mnohí Brestovančania nachádzali útočisko za trnavskými hradbami. Neskôr nastal hospodársky rozvoj Trnavy a jej okolia. Po čase však opäť prepuklo nepriateľstvo medzi českým a uhorským panovníkom. Po Belovej smrti sa obnovili spory medzi Přemyslovcami a kráľom Štefanom I. Začiatkom roku 1271 vpadli silné české vojsko do Uhorska z juhozápadu a dobyli Trnavu a jej okolie. České vojsko potom prekročilo Váh a vyplienilo územie medzi Váhom a Hronom. Vojaci vydrancovali západoslovenský vidiek - najmä pre zásobovanie - mali nedostatok potravín. Prostým ľuďom sa uľavilo, keď sa neskôr český kráľ konečne vzdal svojich výbojov v Uhorsku.

Netešili sa však dlho, pretože už v auguste 1273 so svojimi spojencami Rakúšanmi mal opäť vojnové chúťky a pokračoval v boji proti Uhrom. Ale ešte v tom istom roku však Trnavu a jej okolie uhorský kráľ získal späť.

Nepokoje a Matúš Čák

V 13. storočí pokračovali v okolí nepokoje, vojny a výboje. Trnavu a jej okolie získal Matúš Čák, ktorý Trnavsko vydieral vymáhaním vysokých dávok. Udržal si ho až do svojej smrti. Potom prešli dlhé spory o moc v Uhorsku medzi Matúšom Čákom a Karolom Róbertom. V 13. storočí registrujeme rozvoj vinohradníctva (Malé Karpaty, Považský Inovec), ktoré sa stalo veľmi výhodným obchodným artiklom a veľkou výsadou. Viničom sa vysádzali aj pozemky v okolí Brestovian, kde si ich zakladali aj trnavskí mešťania. 1327 - nepriateľstvo medzi uhorským kráľom a rakúskym vojvodom Albrechtom, ktorý obsadil Bratislavu, z čoho mala Trnava a jej okolie veľkú výhodu, najmä z hľadiska obchodovania. Zintenzívnilo sa obchodovanie na Českej ceste, ktorú tvorila os Praha-Brno-Skalica-Trnava-Ostrihom. Trnava bola jednou z najvýznamnejších zastávok, z čoho profitovalo aj okolie.

1363 - povolil panovník Ľudovít I. Trnavčanom a trnavským dedinám Brestovany, Ružindol, Modranka a Hrnčiarovce rúbať drevo, lámať kameň a ťažiť vápenec na pálenie vápna v lesoch pri hradoch Dobrej Vody, Smoleníc, Ostrý Kameň, Konrádov Kameň (Korlát) a Orešany. Drevo potrebovali najmä na koly do vinohradov, ktorých rozloha sa zväčšovala. Trnava dovážalo dreva z malokarpatských lesov. Mesto si svoje lesné porasty, napríklad les Varač pri Brestovanoch, šetrilo a chránilo. Česká cesta a rozvoj znamenal prílev nových obyvateľov. Trnava so svojim okolím patrilo k najbohatším v Uhorsku.

1392 - Brestovany patrili medzi bohaté dediny, no v tomto roku aj ich postihla neúroda. September 1382 - náhla smrť Ľudovíta I. pri návrate z Poľska v Trnave znemožnila jej ďalšie výhody. Nastal veľmi komplikovaný vnútropolitický boj v Uhorsku s neustálym napätím. Napriek tomu aj vďaka významnej stratégii, Trnava bola v tom čase najvýznamnejším mestom v Uhorsku. Prispel k tomu aj veľmi intenzívny obchod s Českom. Do regiónu v 14. storočí sem neprichádzali len kupci a noví osadníci, ale aj nové informácie a správy z okolitého sveta.

Husiti v okolí

Česká cesta okrem obchodovania prináša aj množstvo informácií, revolučných myšlienok. Týka sa to aj napríklad husitského obdobia. 1428 - husitské vojská vpadli prvýkrát do Uhorska. Vraj až v sile desaťtisíc mužov. Z ich príchodu sa vyľakali aj mestá a obce v okolí Trnavy. Výnimkou neboli ani Brestovany. Utiekali sa o pomoc u svojich pánov v Trnave, ktorú pred vojnovými výbojmi chránili mohutné hradby, ktoré obkolesovali mesto. V tom čase mali husiti tri armády: sirotkov pod vedením kapitána Vlka Koudelíka, novomestských Jana Zmrzlíka a taboritov kapitána Filipa z Padafova.

Cisárske vojská, napriek početnej prevahe, ale aj lepšej výzbroji, sa po počiatočnom zľahčovaní situácie, museli mať vždy na pozore. Uhorské vojská boli sústredené v neďalekej Šintave odkiaľ ich osobne riadil uhorský kráľ Žigmund. Bola to nepokojná doba. V znamení strachu. Bolo to vždy vtedy, keď sa schyľovalo k stretu husitov a kráľovských vojsk. Súčasníka možno zaujme, že husitské vojská sa utáborili - len niekoľko kilometrov od kráľovských vojsk v Šintave - medzi Modrankou a Vlčkovcami pri tamojších rybníkoch, ktoré dnes už neexistujú. Práve tu sa odohrali aj tri známe vojnové zrážky na život v troch bitkách 22., 25. a 28. apríla 1430.

Revolučná doba a boj neutíchali. Naopak šírili sa ďalej. V októbri 1431 husiti vyplienili Považie a široké okolie Trnavy, ba aj Hlohovca. Zrejmé je, že tiahli aj cez alebo popri Brestovanoch. K Trnave sa priblížili a následne ju obsadili 24. júna 1432. Uhorské vojská aj na jeseň - od 19.9.1432 - stále táborili pri Šintave. 1435 - dohoda husitov a Uhrov, že Uhorsku vydajú Trnavu. Pri ústupe husiti spustošili Bučany. Po odchode husitov nastalo určité upokojenie a opäť obnova hospodárskeho významu okolia Trnavy.

Spor o Varač

Rekonštrukcia Trnavy a jej okolia podnietilo záujem Trnavy o svoj lesný majetok, z ktorého ťažili stavebný materiál. Zaujímavý je zápas o najvýznamnejší lesný majetok Trnavy, les pri dedine Brestovany. Po týchto sporoch prišli opäť nepokoje, keď časť husitských vojen sa odohrala v Trnave a jej okolí. Boli to roky 1423-1435. Hneď na to v roku 1437 vyostril sa dlhoročný spor medzi majiteľom Hlohovského panstva Mikulášom Ujlakym a Trnavou o brestovanský les - háj Varač, ktorý sa rozprestieral na oboch brehoch Dudváhu. Tento neprehľadný spor s mnohými machináciami a násilnosťami sa ťahal dlhé roky. Dokument z roku 1437 však dokazuje, že kráľ Žigmund hlohovskému pánovi Mikulášovi prikázal, aby vrátil Trnave les patriaci Brestovanom.

Nič na tom, Trnavčania sa stále sťažovali, že Hlohovčania neoprávnene vyrubujú drevo v ich lesoch. Mandát kráľa Žigmunda z roku 1437 a Mateja z roku 1464 však v tomto smere nič nevyriešili. Dlhé roky sa všeličo zisťovalo, vyšetrovalo. Napríklad aj v roku 1629 v spore boli vypočutí aj obyvatelia z Bučian. Bolo to preto, že majiteľ hlohovského hradu im umožnil rúbať v lese drevo. 1509 - páni Hlohovského hradu - Ujlakyovci opäť násilne zabrali les Varač pri Brestovanoch. Trnava bojovala o jeho vrátenie. Trnavčania sa opäť sťažovali u kráľa a svoj majetkový nárok na les doložili viacerými listinami. V spore, ktorý nakoniec mešťania vyhrali, si mesto na ochranu svojich práv nechalo dokonca vyhotoviť falošné listiny. Pomocou takejto falošnej listiny sa pokúsili zabezpečiť aj nehataný prístup k drevu v malokarpatských lesoch.

Počas vyše dvesto rokov tohto procesu, do ktorého zasahovali panovníci mandámi, dostali sa obyvatelia Brestovian neraz do väzenia na Hlohovský hrad, až sa spor skončil v roku 1629 v prospech Hlohovca. Privilégiá Trnava aj so svojimi poddanskými obcami, teda aj s Brestovanmi, dostávala aj vzhľadom na svoje vtedajšie významné postavenie v politicko-spoločenskom a kultúrnom živote, ďalšie privilégia. Okrem iného im uhorský kráľ umožnil ďalšie sťahovanie do mesta. V roku 1438 prikázal zemepánom, aby tým poddaným, ktorí si riadne zaplatili pozemkovú daň a ostatné poplatky, nebránilo presťahovať sa so svojich majetkov do Trnavy. Využili to aj niektorí zámožnejší občania z Brestovian.

1464 - kraj Matej I. zakázal stoličným vyberačom vyberať od trnavských dedín, medzi nimi sú aj Brestovany, kolektu, cenzus a akékoľvek mimoriadne dávky. Peniaze potom odčerpávala pre svoje potreby Trnava. 1469 - Trnava získala ďalšiu poddanskú dedinu. Od zemepánov z Bučian. 1490 - zomrel kráľ Matej I. Korvín - v Uhorsku vypuklo opäť feudálna anarchia a boj o trón. 1526 - rozpad Uhorského kráľovstva. Okamžite ešte viac prepukla dlhotrvajúca hrozba tureckej agresie.

Turecké plienenie

Brestovany s celým okolím sa však nevyhli ani vpádom Turkov, ktorí sa po moháčskej bitke v auguste 1526, keď bolo Uhorsko rozvrátené, armáda tureckého sultána sa dostala až na Považie. Tak už v roku 1533 vyplienili a vypálili - a nie naposledy, nielen Brestovany, ale aj Lovčice a. Zavar. Turci plienili, rabovali, zanechali aj v obci Brestovany ruiny. Ustupovala pred nimi maďarská šľachta, ale aj poddaní.

Kolonisti

V 16. a 17. stor. ustavičné nebezpečenstvo i pre trnavské okolie znamenali plieniace turecké vojská. Aj napriek neustálemu tureckému nebezpečenstvu sa do obce v tom čase dostávajú kolonisti. Sú to Chorváti. Súpis v roku 1553 v Malých Brestovanoch zaznamenal se...

Súčasnosť

Obec Brestovany s počtom 2 570 obyvateľov leží v severozápadnej časti Podunajskej nížiny, len 10 km od okresného mesta Trnava, v nadmorskej výške 140-150m n. m. Katastrálne územie obce je o výmere 1 637 ha a pozostáva z katastrov Veľké Brestovany, Malé Brestovany a Horné Lovčice. Východná časť chotára je rovina na nive Blavy a Dudváhu, Západná časť vystupuje miernym svahom na východný okraj zalesnenej Trnavskej pahorkatiny s mocnými uloženinami spraše. Na nive sú lužné lesíky, najväčší je v lokalite Brestoviansky háj, chránenom prírodnom území so vzácne zachovaným dubovo-brestovým nížinným lesom.

Pamiatky v obci Brestovany

V obci Brestovany je mnoho pamiatok, predošetkým sakrálnych. Na ich prehliadku mám takmer štyri hodiny.

1. Prechádzku po obci Brestovany môžete začať pri soche svätého Jána Nepomuckého - v časti Horné Lovčice. Pochádza z roku 1818.
2. Na cintoríne v Horných Lovčiciach sa nachádza ústredný kamenný kríž.
3. Pred obecným úradom v Brestovanoch sa v malom parčíku nachádza na kamennom stĺpe socha svätého Floriána, patróna hasičov. Na dedinách sa veľmi často stretáme s pamätníkmi pripomínajúcimi nám významné osobnosti kresťanských dejín vyhlásených za svätých.
4. Na snímke nad textom je kaštieľ, ktorý sa nachádza na mierkom kopci nad hlavnou cestou v Brestovanoch. Kedysi v ňom sídlil šľachtický rod Zamoyski.
5. V časti Malé Brestovany nájdete ústredný kríž s ukrižovaným Ježišom Kristom.
6. Barokovo-klasicistický kostol bol postavený v roku 1778. Je to jednoloďový pozdĺžny priestor s oválnym uzáverom presbytéria a vežou, vstavanou do hlavnej fasády. Exteriér je členený lizénovým rámom, západná fasáda má na osi vstavanú vežu so vstupným kamenným portálom, nad ktorým je kazulové okno. Veža je zakončená nízkou zvonovitou strechou, ktorá dosadá na terčíkovú podstrešnú rímsu. Vnútorné zariadenie je súčasné so stavbou kostola. Hlavný oltár, stĺpová drevená architektúra s nadstavcom, uprostred sa nachádza obraz sv. Jána Krstiteľa, v nadstavci reliéf Boha-Otca.
7. V roku 1767 postavili si v Brestovanoch kaplnku k úcte sv. Martina. Vtedy takmer celá dedina vyhorela. Požiar spustošil tiež kostol, faru a školu.
8. Vo svahu pri farskom Kostole sv. Jána Krstiteľa stojí štrnásť zastavení krížovej cesty. Má podobu drevených stĺpikov s kaplnkami na betónovom základe, výjavy sú kruhové plastické reliéfy. Krížovú cestu navrhol a celý priebeh výstavby riadil vdp. Jozef Šintal.
9. Malý centrálny barokový sakrálny objekt - Kaplnka svätého Martina. Má oktogonálny pôdorys so zaklenutou kupolou interiéru. v ňom sa nachádza oltár s obrazom svätého Martina od maliara Edmunda Massányiho z roku 1950. Na osi je vstupný kamenný portál so sedlovým napražím a klenákom, v ktorom je dátum 1767 vzťahujúci sa na stavbu kaplnky. Kaplnka je po rekonštrukcii a slúži svojmu účelu.
10. K tejto soche sa nedochovali žiadne doklady. Svätá Trojicu tvorí súsošie Boha Otca, Boha Syna a Boha Ducha Svätého.

Historický schematizmus slov. Kostol sv. 1950 zlúč. o. Malé Brestovany a Veľké Brestovany; 1975 pričl. o. Lovčice (1960 zlúč. o. Dolné Lovčice a Horné Lovčice); 1990 vyčl. o. Lovčice (m. 1630 sp. 1634 sp. 1647 sp. 1665 apr. 28. 1666 máj 26. 1667 máj 18. 1673 sp. 1679 máj 12. 1687 sept. 26. 1688 dec. 8. 1690 jan. 3. 1691 mar. 22. 1710 nov. 25. 1712 máj 18. 1712 aug. 27. 1716 aug. 22. 1716 sept. 11. 1727 sept. 17. 1729 máj 3. 1732 sept. 23. 1732 sept. 26. 1735 jan. 19. 1735 jan. 19. 1740 máj 16. +1748 máj 10. 1748 máj 28. 1749 jún 18. 1749 jún 24. 1753 aug. 16. +1756 aug. 14. 1756 aug. 29. +1766 jan. 15. 1766 mar. 5. 1807 júl 6. 1838 - - +1888 feb. 14. 1955 - - +1987 nov. 20. obv. a okr.

Kaštieľ v Brestovanoch

Klasicistický kaštieľ z prvej polovice 19. storočia. Ide o je jednopodlažnú pozdĺžnu budovu s portikovým rizalitom na osi hlavnej fasády. Interiér je dvojtraktový s rovnými stropmi. Vedľa kaštieľa je park.

• Brestovany - kaštieľ (č. ÚZPF 780/1) - architektonicko‐historický výskum fasád - rok 2024. Autor: Mgr. Peter Horanský.
• Brestovany - park pri kaštieli (č. ÚZPF 780/2) - architektonicko-historický výskum - rok 2014. Autori: Ing. arch. Ivan Gojdič, Ing. N. Foltinovičová, PhD. Mgr. P. Buday, Ing. P. Bali, PhD..

tags: #kedy #bol #postaveny #kostol #v #brestovanoch