Levoča, historické mesto Spiša, sa pýši bohatou históriou, ktorá je úzko spätá s rozvojom kresťanstva v regióne. V tomto článku sa pozrieme na históriu a súčasnosť farnosti Levoča, s dôrazom na jej najvýznamnejšie pamiatky a udalosti.
Založenie a Prvé Kostoly v Levoči
Mesto Levoča je postavené na pahorku vysokom takmer 600 m. Na mieste dnešnej Levoče bolo už na prelome 11. - 12. storočia viac osád. Dokazuje to kostol sv. Mikuláša juhovýchodne od mesta, ktorý bol postavený v románskom slohu. Tento kostol sa však nezachoval.
Levoču spomína listina kráľa Bela IV. z roku 1263. Už v 13. storočí existujú zmienky o troch kostoloch, o prosperujúcom obchodnom meste s právom skladu. Ani jeden z troch kostolov sa nezachoval, no existujú poznatky o tom, že niektoré diely z nich boli presunuté do novšieho kostola Sv. Jakuba.
Chrám svätého Jakuba: Gotický Skvost Levoče
Chrám svätého Jakuba v Levoči, od roku 2015 vyhlásený za baziliku minor samotným pápežom Františkom, je jednou z najznámejších stavieb mesta Levoča a najväčších gotických chrámov na Slovensku. Kostol postavili na základoch neznámej staršej sakrálnej stavby z roku 1280. Zrejme staviteľom vyhovovala poloha a zástavba okolo staršej stavby, keď tieto predpoklady využili pre stavbu novú. Stavba prebiehala počas celého 14. storočia.
Bazilika svätého Jakuba je gotická sakrálna stavba v okresnom meste Levoča. Je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti. Zasvätený je apoštolovi sv. Jakubovi staršiemu.
Výber tohto svätca vychádzal zo svätojakubského kultu a uctievania tohto svätca už pred výstavbou kostola. Približne do roku 1390 bola k hlavnej stavbe dobudovaná kaplnka Sv. Juraja bohatého mešťana z Košíc, Juraja Ulenbacha. Pôvodne mal chrám 5 vstupov. Dnes poznáme len tri, keďže došlo k zamurovaniu dvoch menších z nich v priebehu storočí. Na chráme totiž dodnes vidieť viacero prístavieb a snáh o zdokonaľovanie.
Je najväčšou sakrálnou stavbou na Spiši a má druhú najvyššiu vnútornú výšku lode na Slovensku (po košickom Dóme svätej Alžbety). Svojím cenným interiérovým vybavením (kolekcia gotických krídlových oltárov, vzácny mobiliár, viacero jedinečných umeleckých diel) sa radí medzi najcennejšie historické pamiatky u nás. Stavebné dejiny chrámu siahajú hlboko do minulosti a sú tesne previazané s históriou slobodného kráľovského mesta Levoče. Ako obec (villa) sa Levoča spomína prvý raz v listine kráľa Bela IV. z roku 1249. Začiatok stavby dnešného kostola sa datuje do prvej štvrtiny 14. storočia, kedy už starý kostol kapacitne ani vzhľadovo nevyhovoval.
Architektúra a Interiér Chrámu
Chrám sv. Jakuba je trojloďová stavba, pre stredovek typicky orientovaná na východ-západ. Hlavná loď je vyvýšená. Lode sú navzájom priestorom oddelené dvoma radmi po šesť pilierov. Neogotická osemuholníková veža s ihlanovou strechou pochádza z výraznej prestavby v 19. storočí. Nebyť košického Dómu svätej Alžbety, chrám v Levoči by sa pýšil najvyššou vnútornou loďou v krajine. Jedno prvenstvo však určite má.
Dôležitou ale tiež kultúrne významnou stavbou bola chrámová knižnica Bibliotheca Leutschoviensis, vybudovaná na podnet a za podpory významného farára Jána Henckela (1481-1544). Bočné oltári rôznych autorov reprezentujú rôzne umelecké slohy. Najmä gotický, renesančný a barokový.
Obdobie Pôsobenia Majstra Pavla v Levoči
Po roku 1500 sa v Levoči natrvalo usadil slávny neskorogotický rezbár Majster Pavol, ktorý svoje najvýznamnejšie práce vytvoril pre levočský farský chrám. V rokoch 1508 - 1517 na objednávku mestských radných a fary vznikol unikátny hlavný oltár. Okrem hlavného oltára Majster Pavol v období do roku 1520 vytvoril v Chráme svätého Jakuba aj ďalšie sochárske diela - sochy svätého Jána Almužníka a svätého Leonarda z oltára svätého Mikuláša (okolo roku 1507), plastiku Madony na oltári svätej Anny a jedno z najkrajších diel - skupinu Narodenia z rovnomenného oltára z roku 1752, ktorá sa zaraďuje do jeho ranej tvorby (okolo roku 1500). Jeho priamym dielom je pravdepodobne súsošie svätého Juraja v svätcovi zasvätenej kaplnke (okolo rokov 1505 - 1507) a plastika Ukrižovaný na korvínskom oratóriu z konca 15. storočia; z neskorších prác mu možno pripísať plastiky v skrini oltára štyroch svätých Jánov (z roku 1520).
Keď sa po roku 1500 v Levoči usadil Majster Pavol, rezbár s výnimočným talentom, zrejme sa tak stalo na podnet objednávateľov z radov cirkvi, alebo pre dostatok príležitostí na uplatnenie svojej zručnosti. Levočská radnica si u neho objednala výrobu hlavného oltára chrámu, ktorý vyhotovil medzi rokmi 1508 až 1517. Je vysoký 18,62 metrov, vyhotovený je z lipového dreva a svojimi rozmermi sa radí medzi najväčšie na svete. V priebehu nasledujúcich rokov postupne vytvoril aj ďalšie sochy z dreva. Tie najznámejšie, na ktoré vás upozornia sprievodcovia v chráme sú najmä socha svätého Jána Almužníka, sv. Leonarda na oltári Sv. Mikuláša, alebo niekoľko súsoší. Pre mnohých Slovákov, ktorí nepoznajú dielo Majstra Pavla však bude najznámejším dielom socha Madony, ktorú sme mali celé roky na bankovke 100 SKK.
Významných diel, ktoré sa pripisujú Majstrovi Pavlovi, však bolo viac priamo v kostole, alebo aj v rámci diel vystavených v blízkom múzeu Majstra Pavla.
Dielo Majstra Pavla:
| Dielo | Rok vzniku (cca) |
|---|---|
| Hlavný oltár | 1508-1517 |
| Sochy sv. Jána Almužníka a sv. Leonarda | 1507 |
| Plastika Madony | 1500 |
| Súsošie sv. Juraja | 1505-1507 |
Vznik Spišského Biskupstva a Jeho Vplyv na Farnosť
Spišské biskupstvo vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva 13. marca 1776. Pápež Pius VI. tak urobil bulou Romanus pontifex, ktorú vydal na základe dekrétu Márie Terézie zo začiatku roka 1776. Spolu so Spišským biskupstvom vzniklo aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo. Spišské biskupstvo bolo vytvorené pripojením Liptova a Oravy k bývalému Spišskému prepoštstvu (1198 - 1776) a stalo sa sufragánom Ostrihomu.
Sídlom Spišského biskupstva sa stala Spišská Kapitula, ktorej história siaha pravdepodobne do 12. storočia, i keď prvou písomnou zmienkou o Spiši je až listina uhorského kráľa Ondreja II. z roku 1209. Prostredníctvom nej bamberský biskup Ekbert (brat uhorskej kráľovnej Gertrúdy, prvej manželky Ondreja II.) predáva rozsiahle územie medzi Snežnými horami a v povodí rieky Poprad spišskému prepoštovi Adolfovi a jeho sestre. Je pravdepodobné, že prepoštova sestra, jej manžel Rutger a aj samotný Adolf (prvý po mene známy spišský prepošt) pochádzali z blízkeho okruhu kráľovnej Gertrúdy. Týmto nás táto listina oboznamuje s existenciou komitátu a aj s existenciou cirkevnej organizácie Spiša, ktorá bola reprezentovaná Spišským prepoštstvom a jeho prepoštom. Aj napriek tomu, že sa nám nezachovala žiadna listina, ktorá by nás oboznamovala s presným dátumom založenia Spišského prepoštstva, spomínaná listina nám potvrdzuje to, že v roku 1209 už prepoštstvo existovalo. Okrem toho na Pažici (oproti dnešnému biskupskému sídlu) pravdepodobne už v 11. storočí existoval benediktínsky kláštor zasvätený sv. Martinovi.
Pri prepoštovi vznikol čoskoro zbor kanonikov, teda kapitula, ktorá mala spočiatku štyroch členov. Neskôr sa počet kanonikov zvyšoval, až sa napokon ustálil na počte desať osôb. Okrem tohto samotná kapitula mala od 13. storočia aj ďalšiu dôležitú funkciu, a to funkciu hodnoverného miesta, čiže verejného kráľovského notárstva. Už v 13. storočí tu bola založená kapitulská škola, v roku 1646 sa tu usadili jezuiti a v roku 1648 aj založili gymnázium.
Pius VII. bulou Super universas orbis terrarum Ecclesias z 9.8.1804, na základe dekrétu Františka I. z 5.8.1804, ustanovil Košické a Satmarské biskupstvo vyčlenením z Jágerského biskupstva, pričom Jáger bol povýšený na arcibiskupstvo. Sufragánmi Jágerskej provincie sa okrem Košíc stali aj Spiš a Rožňava. 29.5.1922 vzala Svätá Stolica do vlastnej správy okrem Trnavskej administratúry, Nitrianskeho a Banskobystrického biskupstva aj Spišské biskupstvo. Pavol VI. apoštolskou konštitúciou Qui divino 30.12.1977 zriadil na Slovensku cirkevnú provinciu s metropolou v Trnave. Spiš sa stal jej súčasťou.
Vývoj Farnosti v 20. Storočí a Návšteva Pápeža Jána Pavla II.
V roku 1815 tu bol založený seminár pre kňazov a v roku 1819 aj najstarší učiteľský ústav v Uhorsku. Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa duchovný život v diecéze obnovil. Postupne vznikali nové vzdelávacie a výchovné inštitúcie, charita, farnosti, spolky, či združenia. V jednotlivých farnostiach diecézy bola zavedená každodenná poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej podľa presného plánu, ktorý sa zachováva aj dodnes. V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu. Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. V danej dobe bola riadená tzv. kapitulnými vikármi.
V roku 1989 sa spišským biskupom stal Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu.
Územie Spišskej diecézy, konkrétne Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad, navštívil pápež sv. Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska. Apoštolská návšteva sv. Jána Pavla II. na Mariánskej hore 3. júla 1995 posilnila a zvýraznila úctu k Panne Márii. Slovenský národ jednoznačne zaraďuje sv. Jána Pavla II. medzi najvýraznejšie svetové osobnosti 20. a začiatku 21. storočia. Úcta Slovákov k sv. Jánovi Pavlovi II. sa prejavuje napríklad stavaním sôch. „Nestrácajte nádej! Nebojte sa! Kristus je vašou nádejou,“ prihováral sa nám často Svätý Otec Ján Pavol II.
Reformácia a Obdobie Po Nej
V 16. storočí sa prejavuje reformácia. Reformovaná cirkev získavala na popularite aj vplyvom nemeckého obyvateľstva. Už v roku 1544 môžeme hovoriť o prevahe podporovateľov reformovanej cirkvi, najmä pre vedenie mesta a šľachtu, čo diktovalo vieru aj ostatným. Na 130 rokov sa stal kostol sv. Jakuba centrom miestnej luteránskej viery. Bolo zvykom, že reformovaná cirkev neprijímala prezdobenosť a aj ich kostoly boli známe skôr skromným, alebo dokonca žiadnym zdobením. Počas ich éry však nezanikli nástenné maľby, ani súsošia, bohaté oltáre, či nič z interiérovej výzdoby. Azda z úcty k predošlým majstrom a chrámu ako takému.
V roku 1674 sa vrátil späť katolíkom, no už v roku 1706 ho na štyri roky využívali striedavo aj evanjelici. Od roku 1710 už však bol opäť len katolíckym kostolom. Od 18. až 19. Storočia na chráme prebiehalo niekoľko prestavieb a opráv zásadne zubom času nahlodaných častí, najvýraznejšie v časti chrámovej veže.
Súčasnosť a Význam Chrámu
Dnes je chrám využívaný ako kostol aj naďalej. Mimo pravidelné omše a svadby, či sviatosť krstu, ktoré nemali dôvod ustať, je kostol mimoriadne lákavým cieľom turistov aj z poza hraníc Slovenska. Záujem o návštevu kostola je veľký. Prehliadka kostola upozorňuje návštevníkov na významné pamiatky sochárskeho, rezbárskeho, maliarskeho umenia aj umenia architektúry. Za povšimnutie stoja senátorské lavice, kalichy, miestna krstiteľnica aj vitráže, hoci pochádzajú len z 19. storočia.
Bazilika svätého Jakuba je farským kostolom levočskej rímskokatolíckej farnosti. Svojím cenným interiérovým vybavením (kolekcia gotických krídlových oltárov, vzácny mobiliár, viacero jedinečných umeleckých diel) sa radí medzi najcennejšie historické pamiatky u nás. 30. Chrám sv. Jakuba v Levoči (v roku 2015 vyhlásený za Baziliku minor) patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou. Kostol je zasvätený sv. Jakubovi staršiemu, Apoštolovi, ochrancovi bojovníkov, pútnikov a robotníkov, ktorého si uctievala celá stredoveká Európa. Jeho sviatok sa slávi 25. júla. Rímskokatolícky farský kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku.
Bazilika aj jej interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. hlavný oltár, ktorý je súčasne najvyšším gotickým oltárom na svete a jeho autorom je známy neskoro gotický rezbár Majster Pavol z Levoče.
Ora pro nobis peccatoribus - oroduj za nás, hriešnych, prosili levočskú Pannu Máriu naši prapredkovia, hľadajúc cestu spásy.