Rímskokatolícka Cirkev v Poprade a Jej História

Poprad a jeho okolie majú bohatú históriu spojenú s rímskokatolíckou cirkvou. História a hospodárstvo Stráží boli úzko späté so susedmi - Spišskou Sobotou, Popradom, Veľkou a s Matejovcami. Stráže, ako tomu nasvedčuje ich pomenovanie, vznikli ako strážna osada ochraňujúca uhorské hranice. Najstaršia písomná zmienka pochádza z roku 1276.Obyvatelia Stráží zachovávali tradície a viedli bohatý duchovný život. Ako jedny z prvých na Spiši tu okolo roku 1527 začali prenikať myšlienky reformácie.

V súčasnosti sú Stráže v najbližšom okolí známe bohatým kultúrno-spoločenským životom.

Kostoly v Poprade a okolí

V meste Poprad a jeho okolí sa nachádza niekoľko významných kostolov, ktoré svedčia o bohatej náboženskej histórii regiónu:

Kostol sv. Egídia v Poprade

Kostol sv. Egídia, nachádzajúci sa v centre Popradu, je najcennejšou historickou pamiatkou mesta. Jeho vznik sa datuje do 2. polovice 13. storočia. Bol postavený niekedy okolo roku 1280 ako typickú ranogotickú stavbu tých čias v podobe jednolodia s kvadratickým presbytériom a západnou predstavanou vežou. V dávnej minulosti bol kostol konsekrovaný, o čom svedčia znaky posvätného pomazania stola hlavného oltára a dreva kríža na stenách kostola.Veľkou prestavbou prešiel začiatkom 60. rokov 14. storočia, kedy bola loď zaklenutá na jeden centrálny pilier, čím vzniklo terajšie dvojlodie. Zo severnej strany lode bola pristavaná kaplnka sv. Valentína, zbúraná v 17. storočí. V období rokov 1575 až 1671 slúžil kostol tunajším evanjelikom. V 18. storočí sa uskutočnila veľká baroková prestavba, kedy pribudla severná sakristia a predsieň pred južným vstupom do lode (podľa iných zdrojov už v 17. storočí).Gotické okná boli zamurované a nahradené novými. V interiéri pribudla západná tribúna. Na túto obnovu prispel aj cisár Jozef II. V roku 1877 bol interiér kostola znova vymaľovaný, pričom premaľbe sa vyhlo len niekoľko stredovekých fresiek. V prvej polovici 20. storočia sa začalo s komplexnou obnovou stavby. Prvou fázou bol rozsiahly výskum, na ktorý v rokoch 1983 - 89 nadviazala stavebná rekonštrukcia kostolu, pri ktorej boli opätovne odkryté viaceré stredoveké prvky (okná lode, rozeta). Následne sa začalo s reštaurovaním stredovekých nástenných malieb a južného portálu (1992 - 1998). Obnovená stavba bola posvätená spišským biskupom Františkom Tondrom 1. septembra 1998.Okrem základnej dispozície objektu sa z ranogotického obdobia zachovalo v exteriéri aj rozetové okno s kamennou kružbou na južnej strane lode a východné okno presbytéria. Prvú etapu maliarskej výzdoby pochádzajúcu cca z druhej štvrtiny 14. storočia predstavujú maľby na stenách svätyne, špalete víťazného oblúka a severnej stene lode. Ide predovšetkým o výjavy zo života Krista, s viacerými menej častými motívmi (napr. umývanie nôh apoštolom). Do tejto etapy patria aj zriedkavý výjav Volto Santo (južná stena svätyne), Veraikon (východná stena svätyne) či sv. Ladislav. Druhá etapa maliarskej výzdoby interiéru je datovaná do obdobia okolo roku 1400.Po zbúranej kaplnke sv. Valentína sa zachovala freska sv. Valentína. Pri kostole stojí hodnotná renesančná zvonica zo 16. storočia.Kostol patrí pod tamojšiu farnosť Rímskokatolíckej cirkvi ako filiálny chrám a je sprístupnený verejnosti. Po obnove je v dobrom stave. Kostol stojí v otvorenom areáli v centre mesta na Námestí sv. Egídia ako jedna z jeho neprehliadnuteľných dominánt. Pravidelné prehliadky kostola sú každý pracovný deň o 15.00 hod., vstupenky sa kupujú v Mestskej informačnej kancelárii Poprad.

Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote

Kostol sv. Juraja v Spišskej Sobote je najstaršou stavbou na námestí a súčasne najvýznamnejšou pamiatkou v tomto mestečku. Kostol sv. Juraja z polovice 12. storočia je najstaršou stavbou na námestí Spišskej Soboty. Z pôvodného neskororománskeho kostola sa zachovali niektoré fragmenty - južný portál, obvodové múry lode a hranatá veža. V 15. storočí a začiatkom 16. storočia bol kostol vybavený gotickou výzdobou - piatimi gotickými oltármi. Hlavný Oltár sv. Juraja z roku 1516 je dielom Majstra Pavla z Levoče. Vľavo od hlavného oltára sa nachádza najstarší oltár Panny Márie z roku 1464, ktorého autor je neznámy. Na oltári sv. Antona pustovníka z roku 1503 sú výnimočné maľby na krídlových tabuliach. Zo 17. storočia je v kostole dominantný organ, organová skriňa a baroková kazateľnica z dielne P. Grossa.

Kostol sv. Jána Evanjelistu vo Veľkej

Rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu, pochádzajúci z 13. storočia, stojí na námestí v mestskej časti Popradu - Veľká. Kostol je z 13. storočia. Z pôvodnej neskororománskej stavby sa zachovala veža a múry lode. Presbytérium a klenba lode sú z 15. storočia. Zariadenie kostola je zväčšia barokové. Zvláštnu pozornosť si zasluhuje bronzová gotická krstiteľnica z roku 1439 s medeným vrchnákom z roku 1666. Organ, ktorý sa nachádza v kostole, bol postavený v druhej polovici 17. storočia. Vitráže okien sú s tematikou: „Korunovácia Panny Márie“ a „Božie milosrdenstvo“.

Ďalšie kostoly v okolí

Medzi ďalšie sakrálne stavby v okolí patria:* Evanjelický kostol v Strážach pod Tatrami pri Poprade bol postavený v klasicistickom štýle na základe miestodržiteľského povolenia z 2. marca 1784.* Evanjelický kostol v Matejovciach, ktoré sú mestskou časťou Popradu, sa začal budovať 29. mája 1786. Kostol bol následne vysvätený 4. októbra 1787.* Kostolík sv. Heleny sa nachádza v peknom prostredí lesoparku. Bol postavený zo zbierok Petra Rátha a jeho najbližších príbuzných na mestských pozemkoch v rokoch 1909 -1910. Počas prevádzky liečebného ústavu poskytoval pacientom duchovnú útechu. V roku 1952 prestal kostolík plniť svoje duchovné poslanie a stal sa skladom. Jeho znovuotvorenie ohlásil zvon na Vianoce 24.12.1989. Po dôkladnej oprave poškodených vitráží a doplnení interiéru bol kostolík druhýkrát vysvätený na sviatok sv. Heleny 18. 8. 1990. V blízkosti Kostola sv. Heleny sa nachádza kaplnka zasvätená Panne Márii z Lúrd, ktorá bola vysvätená 6. augusta 1933.

Spišské Biskupstvo

Spišské biskupstvo vzniklo vyčlenením z Ostrihomského arcibiskupstva 13. marca 1776. Pápež Pius VI. tak urobil bulou Romanus pontifex, ktorú vydal na základe dekrétu Márie Terézie zo začiatku roka 1776. Spolu so Spišským biskupstvom vzniklo aj Banskobystrické a Rožňavské biskupstvo.Sídlom Spišského biskupstva sa stala Spišská Kapitula, ktorej história siaha pravdepodobne do 12. storočia. Už v 13. storočí tu bola založená kapitulská škola, v roku 1646 sa tu usadili jezuiti a v roku 1648 aj založili gymnázium.

Vývoj Spišského Biskupstva

Spišské prepoštstvo bolo v roku 1776 panovníčkou Máriou Teréziou a pápežom Piom VI. povýšené na Spišské biskupstvo, ktoré sa tak vyčlenilo z Ostrihomského arcibiskupstva. V roku 1815 tu bol založený seminár pre kňazov a v roku 1819 aj najstarší učiteľský ústav v Uhorsku.

Po nástupe biskupa Jána Vojtaššáka v roku 1921 sa duchovný život v diecéze obnovil. Postupne vznikali nové vzdelávacie a výchovné inštitúcie, charita, farnosti, spolky, či združenia. V jednotlivých farnostiach diecézy bola zavedená každodenná poklona Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej podľa presného plánu, ktorý sa zachováva aj dodnes. V roku 1925 sa uskutočnila diecézna synoda, ktorej závery na dlhé roky pomohli zachovať duchovný život a účinné riadenie diecézy aj počas nespravodlivého väznenia biskupa Vojtaššáka, ale aj po jeho smrti až do pádu komunizmu.Spišská diecéza bola počas komunizmu takmer 40 rokov bez biskupa. V danej dobe bola riadená tzv. kapitulnými vikármi. V roku 1989 sa spišským biskupom stal Mons. František Tondra, ktorý v zmenených okolnostiach doby obnovil všetky potrebné inštitúcie a duchovný život v diecéze. Na konci svojho pôsobenia vyhlásil Druhú diecéznu synodu.Územie Spišskej diecézy, konkrétne Spišskú Kapitulu, Levoču, Vysoké Tatry a Poprad, navštívil pápež sv. Ján Pavol II. v dňoch 2. - 3. júla 1995 počas svojej druhej pastoračnej návštevy Slovenska.

Gréckokatolícka Cirkev v Poprade

Gréckokatolíci žili v Poprade už aj v období prvej ČSR, ako aj za Slovenského štátu. Ju­risdikčne patrili pod farnosť Vernár, ktorá bola najbližšou gréckokatolíckou farnosťou. Už vtedajší farár vo Vernári Pavol Spišák žiadal BÚ v Prešove o zriadenie farnosti v Po­prade a o samostatnú duchovnú starostlivosť o našich veriacich.Pre našu cirkev prišlo tra­gické obdobie rokov 1950 - 1968, keď nebolo možné zriadiť farnosť v Poprade. Práve v tomto období komunistickej industrializácie a kolek­tivizácie prišiel do Popradu a okolia za prácou veľký počet gréckokatolíkov z celého východ­ného Slovenska. Natrvalo sa tu usadili a zalo­žili si rodiny. V uvedenom období sa mnohí gréckokatolíci prirodzene asimilovali medzi rímskokatolíkov.Boli aj takí, ktorí si zachovali svoju gréckokatolícku identitu a pri najbližšej príležitosti, v roku 1968, sa začali hlásiť k našej cirkvi a angažovali sa pri jej obnovení. Snažili sa svoju vieru prežívať verejne ako gréckokato­líci a chceli mať aj svojho kňaza.

Rok	Udalosť
1776	Zriadenie Spišského biskupstva
1921	Obnova duchovného života v diecéze
1995	Návšteva pápeža Jána Pavla II.

V súčasnosti Gréckokatolícka farnosť v Poprade aktívne pôsobí a organizuje rôzne podujatia, ako napríklad odpustové slávnosti a sústredenia zboru Archangelikos.

tags: #rimskokatolicka #cirkev #poprad