Farnosť Terchová a jej história: Od svätého Martina k svätým Cyrilovi a Metodovi

Terchová, malebná obec obklopená nádhernou prírodou Malej Fatry, je známa nielen svojou bohatou históriou, ale aj kultúrnymi tradíciami. Vidieť krásne terchovské prostredie sa oplatí. Dá sa povedať, že Terchová je vstupná brána do Národného parku Malá Fatra.

Cyrilo-metodská tradícia prekvapivo nie je prvá ani jediná, ktorou obec Terchová žije. „Máme tu staršiu a novšiu náboženskú tradíciu. Staršia je svätomartinská, keďže prvý kostol v Terchovej bol zasvätený svätému Martinovi, a druhá, tá novšia, je cyrilo-metodská.

História Terchovej sa začala písať pred viac ako štyristo rokmi. Postupom času začala obec rásť a pomerne rýchlo dochádza k diferenciácii miestneho obyvateľstva.

Farnosť Terchová sa nachádza na adrese 013 06 Terchová. Farnosť má bohatú históriu, ktorá siaha až do 18. storočia.

Kostol svätého Martina

Až do roku 1731 nedisponovala Terchová vlastným kostolom, ani farnosťou. Táto skutočnosť nútila miestnych veriacich chodievať svätiť cirkevné sviatky a príjmať sviatosti oltárne do Varína. Terchová bola súčasťou varínskej farnosti a samotný Varín vzdialený 15 kilometrov. Každodenná práca na poli však neumožňovala ľuďom cestovať (skôr chodievať po vlastných) tak ďaleko.

Z tohto dôvodu si pospolitý ľud budoval kríže, kaplnky a na týchto miestach vyjadroval svoje prosby, ďakovanie a modlitby Pánu Bohu. Keďže samotná obec je pomerne mladá a vznikala postupne valašskou kolonizáciou, nemala svoj vlastný kostol - bola súčasťou varínskej farnosti. No obec postupne rástla, vznikali osady, a tak začali pociťovať potrebu kostola priamo v obci. K vybudovaniu Kostola sv. Martina prišlo v roku 1731. Pokračujúci rast obce si začal vyžadovať vlastný chrám so samostatnou farou. K jeho vybudovaniu dochádza v už spomenutom 1731 - om roku a zasvätili ho sv. Martinovi.

Od roku 1731 je samostatnou farnosťou s vlastným Kostolom sv. Martina.

V 30. rokoch nášho storočia už kapacitne nestačil a bolo treba premýšľať o výstavbe nového kostola. Starý kostol sv. Martina po vojne rýchlo pustol a prestal definitívne slúžiť pôvodnému účelu. Poznačil ho pomyselný zub času, pričom všetky finančné prostriedky sa museli investovať do finálnych prác v interiéry nového chrámu. V roku 1949 kostol sv. Martina s konečnou platnosťou uzatvorili.

Kostol dostalo do správy jednotné roľnícke družstvo a slúžil ako hospodárska budova. „Tak začal chradnúť, až sa dostal do takého štádia, že sa narušila statika a orgány vtedajšej moci rozhodli, že ho zrovnajú so zemou. Kostol padol deň pred Vianocami, 23. decembra 1980.

Svätomartinská tradícia však v Terchovej pretrváva. „V novembri si stále oslavami pripomíname svätého Martina. Sú to dni spojené s kultúrnymi aj farskými akciami.

Do začiatku 19. storočia sa v horských oblastiach Malej Fatry vyskytovali väčšinou pastiery, drevorubači, pytliaci, bylinkári. K Veľkému Rozsutcu smerovali kroky hľadačov pokladov.

Za najstarší doklad o pobyte človeka v terchovskom chotári možno považovať Bronzovú sekerku (nájdenú v lok. Terchová, svah kopca Úboč, nad kostolom obce), ktorú v roku 2010 náhodne objavil občan obce Terchová na svahu kopca Úboč. Sekerku je možné zaradiť do staršej fázy strednej doby bronzovej, (lužická kultúra, cca 1500 pred n. l.).

Zakladajúca listina obce pochádza z 22. apríla 1580. Jej vznik súvisí s tzv. kolonizáciou na valašskom práve, ktorá v tomto období už strácala svoj etnický charakter a predstavovala skôr určitú formu hospodárskeho podnikania.

Kostol svätých Cyrila a Metoda

Kostol s cyrilo-metodským patrocíniom je dominantou malebnej oblasti. Od druhej polovice 30. rokov minulého storočia pociťovala Terchová akútnu potrebu väčšieho a priestrannejšieho Božieho stánku. Kostol svätého Martina už kapacitne dlhšie nevyhovoval, pretože Terchová mala začiatkom štyridsiatych rokov minulého storočia vyše 5 tisíc obyvateľov.

V 30. rokoch 20. storočia už kostol nepostačoval a preto sa začalo uvažovať o výstavbe nového kostola. Starý kostol sv. Martina po vojne spustol a prestal od roku 1949 slúžiť pôvodnému účelu.

Nový chrám začali stavať ešte pred vypuknutím druhej svetovej vojny. V obecnom, ale aj farskom výbore sa myšlienka s novým väčším kostolom stretla s pochopením. „Kostol sa stal útočiskom obyvateľov. Keďže už bol zastrešený, ľudia v ňom doslova našli strechu nad hlavou. Vzali si so sebou aj úrodu, ktorú tu spracovávali, mlátili obilie. Po vojne kostol dostavali a po komunistickom „Víťaznom februári“ sa ho podarilo roku 1949 aj vysvätiť. Tak získala Terchová dva chrámy, aj Kostol sv.

Nový kostol bol vysvätený 8. 10. 1949 nitrianskym arcibiskupom Dr. Eduardom Nécseyom a bol zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi. Kostol je najväčším na území Slovenska, ktorý je zasvätený solúnskym vierozvestom, spolupatrónom Európy.

Slávnostné posvätenie nového terchovského kostola sa uskutočnilo 9. októbra 1949 za prítomnosti apoštolského administrátora Nitrianskej diecézy arcibiskupa Eduarda Nécseya. Po jeho boku koncelebroval kanonik Štefan Bitter, ktorý sa mierou vrchovatou zaslúžil o postavenie chrámu.

Od roku 2019 je Kostol sv. Cyrila a Metoda vyhlásený za diecéznu svätyňu. Povýšil ju žilinský biskup Tomáš Galis na 70. výročie konsekrácie kostola, ktorá bola 9. Tento deň sa zapísal aj ako dátum povýšenia kostola na diecéznu svätyňu. „Zaujímavosťou je, že ho projektoval známy architekt Milan Michal Harminc, ktorý bol evanjelik, ale urobil takýto priestor tu v Terchovej, kde prevažuje rímskokatolícke vierovyznanie,“ konštatuje Marián Zajac. „Napríklad najdrahší organ, aký bolo možné v tom čase postaviť.

Od roku 1990 sa preto v obci organizujú Cyrilometodské dni celoslovenského významu.

Terchová sa stala členom Európskej kultúrnej cesty sv. Cyrila a Metoda. Kostol s cyrilo-metodským patrocíniom je dominantou malebnej oblasti.

Novšia, cyrilo-metodská tradícia, sa oficiálne dostala do povedomia v roku 1990 prvým ročníkom Cyrilo-metodských dní. Prejavy viery sa v rokoch po vojne obmedzovali na kostol, ale v 90. rokoch sa patrocínium „dostalo do ulíc“. „Bola to veľká eufória a veľký entuziazmus mladých ľudí. „Príchod pátra Šaba do Terchovej priniesol nový pohľad.

Rímskokatolícky kostol s cyrilometodským patrocíniom predstavuje architektonickú dominantu tejto malebnej doliny. Stal sa vyhľadávaným miestom, kam smerujú kroky návštevníkov okolitého kraja.

Kostol sv. Cyrila a Metoda v Terchovej

Terchovský Betlehem

Lákadlom turistov je jednoznačne terchovský pohyblivý betlehem. „Je to dielo tunajších rezbárov a konštruktérov. S nápadom zrealizovať ho však prišiel rezbár Štefan Hanuliak. Betlehem má tri časti: Terchovú so svojimi remeslami, Jeruzalem a výjavy z Písma a Betlehem, rodisko Ježiša. Do roku 1995 býval najprv rozložený len počas vianočných sviatkov, potom bol opäť zložený a uložený v terajšej Kaplnke sv. Ale keďže sa ľudia na betlehem pýtali aj počas roka, snažili sa mu Terchovčania nájsť miesto, na ktorom by mohol byť po celý rok. „Napríklad najdrahší organ, aký bolo možné v tom čase postaviť.

Terchovský betlehem

Terchová počas druhej svetovej vojny

Každá vojna je skutočne krutá. Straty na životoch a majetku v ľuďoch vždy vyvolajú iba smútok. Stalo sa to ku koncu vojny práve deň pred vyhlásením samostatnej ČSR 27.10. Táto udalosť sa stala v Terchovej.

Počas oslobodzovacích bojov, na samom sklonku druhej svetovej vojny, bola polovica drevenej časti dediny vypálená. V dôsledku tejto skutočnosti sa museli desiatky terchovských rodín vysťahovať do iných oblastí Slovenska. V prvých povojnových rokoch dochádza v rámci dvojročného plánu obnovy k vybudovaniu novej Terchovej.

Súčasnosť farnosti

Farnosť Terchová aj v súčasnosti aktívne funguje a organizuje rôzne náboženské a kultúrne podujatia. Veriaci sa pravidelne stretávajú na bohoslužbách a zapájajú sa do života farnosti.

Aktivity farnosti

Okrem pravidelných bohoslužieb farnosť organizuje aj:

• Cyrilometodské dni
• Púte
• Koncerty duchovnej hudby
• Stretnutia pre deti a mládež
• Iné kultúrne a spoločenské podujatia

Kňazi pôsobiaci vo farnosti

Vo farnosti pôsobí farár, ktorý sa stará o duchovné potreby veriacich. Medzi významných kňazov, ktorí pôsobili vo farnosti, patrí aj súčasný pán farár Miroslav Lysičan.

Bohoslužby vo farnostiach Belá a Lysica

Okrem samotnej Terchovej, farnosť spravuje aj filiálne kostoly v okolitých obciach Belá a Lysica. Tu je rozpis bohoslužieb v týchto obciach na prelome novembra a decembra 2025:

tags: #farnost #terchova #sv #martina #247 #013